Hnev a bezmocnosť farmárov po sto dňoch: „naši ľudia“ bašujú naďalej (reportáž)

Prológom príbehu by mohla byť udalosť z minulého týždňa. Mnohých na Zemplíne prekvapilo, že poslanec Robert Fico sa rozhodol osobne zavítať do odľahlých končín, kde k nevôli okolia vládnu „naši ľudia“. Na impulz šéfa Smeru v Sobranciach preto zorganizovali stretnutie s 33 starostami obcí okresu. Pochopiteľne, iba s tými, ktorí reprezentujú túto stranu – zvyšných 13 nepozvali. Fico neprišiel naprázdno, doniesol jeden zo svojich povestných balíčkov, tentoraz v podobe štyroch miliónov eur „pre rozvoj okresu“.

Výkupné na umlčanie nahnevaných farmárov však nestihol odovzdať. Keď sa dozvedel, že ho pred zasadačkou v Nižnej Rybnici čakajú tri desiatky demonštrantov s transparentmi, vzdal to. Expremiér akosi nenazbieral odvahu postaviť sa im tvárou v tvár – do dediny nedošiel, otočil sa v Sobranciach a ušiel. Oficiálny dôvod? Pán predseda mal zmenu programu.

Keď polícia zastrašuje farmárov

Osem hodín ráno. Patrik Magdoško z Občianskej iniciatívy Zemplína sa u seba v altánku na okraji Strážskeho zhlboka nadýchne, potiahne si obradne z cigarety a povie: „Čo sa zmenilo? Okrem toho, že som schudol desať kíl, vôbec nič. Sľuby, sľuby, sľuby. Počúvame ich zo všetkých strán. A nič sa nešetrí.“

Je to sumár tvrdého dopadu na zem z výšky ilúzií o právnom štáte – majorka Jana Ferčáková zodpovedná za nevyšetrenie prípadov ďalej v Michalovciach vyšetruje, Patrik Šuchta zodpovedný za konflikty a „Grófka“ Ľubica Rošková zodpovedná za subvenčné podvody sú na slobode. Orgány činné v trestnom konaní sú naďalej nečinné. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zahladzuje stopy a vymazala z portálu ortofotomáp GSAA údaje o neoprávnených dotáciách pre Roškovej a Šuchtove firmy na parkovisko, letisko či záhumienky. Našťastie, poškodení farmári si ich predtým skopírovali a zálohovali.

„Nielenže nič neurobili, polícia – naopak – farmárov ešte viac zastrašuje,“ pokračuje Magdoško.

Konkrétne? Jednému z farmárov v noci svietili policajti do okien, zastrašujú ho aj grázli na štvorkolkách na jeho poli. Iný farmár čelí vykonštruovanému obvineniu pre plot a výrub drevín. Naopak, jeho konkurent Šuchta beztrestne vyrúbal stovky stromov a po nociach tajne preváža dobytok medzi svojimi tromi farmami. To preto, aby obalamutil kontrolu PPA. Farmár Mičko nezískal naspäť halu, na ktorú pritom drží v rukách právoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu aj exekútora, farmár Béreš sa nevie domôcť ukradnutej pôdy ani dotácií. Voči obom, aj voči ďalším farmárom z reportáží v Denníku N, vedie ministerstvo pôdohospodárstva lživú očierňujúcu kampaň pripomínajúcu „najlepšie tradície“ Štátnej bezpečnosti z čias socializmu. Vykresľujú ich ako lumpov, zlodejov, dokonca aj pred zaskočenými europoslancami či pred štábom nemeckej televízie ZDF.

Stíchla akosi ministerka Gabriela Matečná aj premiér Peter Pellegrini, odmlčal sa generálny prokurátor Jaromír Čižnár aj nový policajný prezident Milan Lučanský, ktorý farmárom ešte ako šéf inšpekcie sľúbil prešetrenie ich prípadov.

„Nehľadajú spôsob, ako veci riešiť, ale ako nás zdiskreditovať. Sme zúfalí, nádeje už vkladáme iba do nemeckej europoslankyne Ingeborg Grässleovej, ktorá nás prijala a vypočula v Bruseli. Je to tvrdá žena.  Keď jej zavolal maďarský premiér Orbán, aby mu vysvetlila, prečo stopla dotácie jeho otcovi, povedala: zavolajte mi ešte raz a zastavím dotácie celému Maďarsku,“ usmeje sa Magdoško.

Farmári však len tak ľahko nerezignujú. V najbližších dňoch organizujú celoslovenský protest za svoje práva. Na Bratislavu potiahne viac ako tisíc traktorov.

Podobne ako Magdoško, aj ďalší zástupca farmárov, Daniel Tiža zo Sobraniec, hovorí o zosilnení útlaku zo strany polície a štátnych inštitúcií. Miestni policajti, ktorých mená sa vyskytli v trestných oznámeniach na prokuratúru, pretože sú podozriví, že nekonali a zločiny kryli, sa ho na jeho facebookovom profile podráždene pýtajú, v čom má s nimi problém. „Neobhajujem Šuchtu, len sa bránim voči klamstvám o mojej osobe,“ píše Tižovi jeden. Iný policajt sa ho výsmešne spýtal, či už jeden z farmárov stíchol potom, ako jeho syna chytili s pervitínom.

„Anonym, o ktorom si myslím, že za ním môže byť pani Rošková alebo jej blízki ľudia, dostala aj europoslankyňa Smolková. O mne sa tam píšu úplné lži, že som vraj užíval marihuanu, bil som sa bejzbalovou pálkou a šoféroval som s tehotnou manželkou pod vplyvom alkoholu,“ rozpráva Tiža.

Kaliňákovi rodáci alebo Ja dostanem, ty nedostaneš

Ak by mal niekto, napríklad ministerka Gabriela Matečná, naďalej pocit, že protestuje iba malé promile akýchsi „čudných farmárov“ zo Zemplína, bol by to mylný dojem. Napravia ho zrejme onedlho stovky traktoristov, ktorí potiahnu na Bratislavu. No sú aj iné dôkazy. V redakcii Denníka N máme množstvo námetov od poškodených a nahnevaných farmárov z celého Slovenska – zamerajme sa teraz na dva z Bardejova a okolia.

Manželia Jana a Peter Ovšaníkovci z Nižnej Polianky začali od roku 2016 hospodáriť ako farmári. Deklarovali v PPA nárok na dotáciu na asi 40 hektárov pozemkov, na ktoré uzavreli s ich štrnástimi majiteľmi platné nájomné zmluvy.

„Vedeli sme, že tam hospodári firma Agro Beskyd, Miroslav Sim so synom. Opakovane ich manžel upozornil, že parcely máme zazmluvnené my. Ignorujú to,“ vraví Jana Ovšaníková.

Farmári sa obrátili na políciu aj na PPA. V júni 2016 ich známi upozornili, že Simovci kosia na parcelách, ktoré majú prenajaté oni. Privolaná hliadka mykla ramenom, aby sa obe strany nejako dohodli. Klasika. Keď o pár dní išiel Peter Ovšaník na pole s traktorom, protistrana ho zablokovala. Polícia odrazu konala – musel uhradiť škodu sto eur.

„Chceli sme vidieť nájomné zmluvy, ktoré majú údajne Simovci. Dodnes nám ich neukázali. Pracovníčka obecného úradu tvrdí, že ona ich videla, čo vraj stačí,“ pokračuje Ovšaníková.

Treba vysvetliť kontext. Zo susednej dediny Kečkovce pochádza exminister vnútra Robert Kaliňák. Miroslav Sim, ktorý sa okrem farmárčenia venuje aj obchodu so zbraňami, sa rád vystatoval, že sú kamaráti. To na Šariši zafungovalo. Na miestnych urobilo veľký dojem aj to, keď raz na dvore Simovcov zosadol služobný vrtuľník. Miestni hovoria, že z toho vrtuľníka vystúpil Robert Kaliňák. Kaliňáka sme sa na farmára Sima pýtali, neodpovedal.

Ako Robert Kaliňák v marci ešte ako minister vnútra reagoval na reportáže o svojej straníckej kolegyni Ľubici Roškovej? „Ľubica Rošková je veľmi slušná dáma, takže neviem vám k tomu nič povedať, ani som to nečítal. Nie som čitateľom Denníka N.“

Farmárovi Simovi sa v kontakte so štátom darí. Dokonca aj Gabriela Matečná, ešte ako šéfka Slovenského pozemkové fondu, v expresnom čase, v priebehu dňa, podpísala firme Agro Beskyd zmluvy. Iní farmári na podobné veci čakajú týždne či mesiace, občas sa nedočkajú vôbec.

Manželia Ovšaníkovci predložili PPA všetky potrebné dokumenty – nepomohlo im to. Miroslav Sim od nich žiadal, aby mu ukázali svoje nájomné zmluvy, on im však tie svoje ukázať odmieta. Ako ich konkurent je na tom výrazne lepšie. Každý rok parcely pokosí a dostane tiež dotácie viac ako dvesto eur na hektár. A Ovšaníkovci? Majú trojnásobnú škodu. PPA im vyrubila pre nezrovnalosti sankciu päťtisíc eur, ktorú im strhnú z nasledujúcich dotácií, konkurent kosí trávu, ktorú majú mať oni, a ešte im ani PPA neplatí dotácie vo výške viac ako osemtisíc eur ročne. A na dôvažok, so Simovcami dlhoročne spolupracuje okresný šéf polície, vo voľnom čase takisto farmár.

Denník N opakovane požiadal o rozhovor aj Miroslava Sima. Na našu žiadosť nereagoval.

Afganec na džípe, policajt na traktore

Päťdesiatnik Asad Akbari prišiel na Slovensko v roku 1976 z Afganistanu ako študent veteriny. Od roku 1994 sa v Andrejovej pri Bardejove venuje poľnohospodárstvu – dnes má asi tristo kusov hovädzieho dobytka a 320 hektárov pôdy, z toho 80 vo vlastníctve. Desať rokov pôsobil aj ako šéf družstva, zakladal Zväz chovateľov hovädzieho dobytka, dodnes pracuje pre políciu ako tlmočník z perzštiny a jazyka darí (afgánska perzština). „Stretávam sa takmer bezvýhradne so Slovákmi. Migrantom vysvetľujem, že prispôsobiť sa musia oni nám, nie Slovensko im,“ hovorí.

Akbari takpovediac na staré kolená študuje právo. Ako priznáva, chce pochopiť podstatu zložitých problémov v agrorezorte. Stretáva sa s tým, že ani farmári, ba ani sudcovia nechápu zmysel pojmov ako kultúrny diel či LPIS. „Za ministerky Matečnej som dal osemnásť pripomienok k zákonu o prenájme pôdy. Povedali mi: pán doktor, zobuďte sa, toto je politická záležitosť,“ pokračuje farmár. A dodáva, že sám sa na vlastnej koži presvedčil, že jadrom sporov je fakt, že doslova ktokoľvek, bez ohľadu na to, či má vlastnícky alebo nájomný vzťah k pôde, môže požiadať o dotáciu. „Nemusíte dokonca ani hospodáriť, iba podáte na PPA žiadosť. Až následne, po roku, administratívny systém agentúry preverí splnenie formálnych kritérií,“ pokračuje.

Aj Akbari, podobne ako ostatní farmári od Záhoria po Zemplín, začal mať spory, problémy a konflikty pre takzvané kríženie dotácií. To znamená, že konkurencia deklarovala nárok na dotácie na tých istých parcelách ako on. PPA do vyjasnenia sporu vyplácanie obom pozastavila.

Prispieva k tomu chaos vo vzťahoch k pôde na Slovensku. Neporiadok je vo vlastníkoch, veľkú časť Slovenska spravuje Slovenský pozemkový fond ako pôdu neznámych vlastníkov. Mnohí farmári orú a sejú na cudzej pôde a majiteľov sa ani nepýtajú, alebo využívajú situáciu, že ich nikto nepozná. Iní zasa obrábajú pôdu, ktorá im nepatrí, no majú k pôde mnohoročné nájomné zmluvy. To je aj prípad Akbariho.

„Istý starší pán z dediny ma požiadal, aby som mu vydal pôdu, že chce hospodáriť aj on. Rád by som, vravím mu, ale nemôžem, som v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, k čomu som sa zaviazal na päť rokov. Okrem toho, dotyčný nadobudol pôdu po nebohej panej, ktorá mala však aktívny nájomný vzťah so mnou. Najprv podal na mňa trestné oznámenie pre údajné sfalšovanie zmluvy. Kontrolóri PPA to začali preverovať. Dotyčný si nárokoval dotácie aj na mojich vlastných výmerách. Výsledok? Nula pre mňa aj pre neho,“ vraví Akbari.

Ibaže konkurent zapojil do firmy svojho syna a jeho kamaráta, dopravného policajta Tomáša Jurečka. Ten síce nemôže byť podľa zákona o policajnom zbore konateľom ani podnikať, vo voľnom čase však jazdí na traktore po poliach. A zúčastnil sa aj na nedávnom stretnutí farmárov s predstaviteľmi štátu v Košiciach. Napriek tomu, že sa poznajú dlhé roky, sú z tej istej dediny, vzťahy a konflikty medzi nimi sa vyostrili. Obaja, Akbari aj Jurečko, volajú k sporom policajné hliadky a výjavy si natáčajú.

Video: Ako policajt vo voľnom čase pracuje s traktorom

Kto má pravdu? Ťažko povedať. Ich spory prepukli v čase, keď bol Jurečko ako aktívny policajt na čele urbára. Verzie oboch, čo sa stalo, sa pritom zásadne líšia. Akbari tvrdí, že Jurečko z pozície musel odstúpiť po tom, ako na to upozornil jeho nadriadeného na polícii. Naopak, Jurečko tvrdí, že odstúpil na vlastnú žiadosť. Tak či tak, dodnes si robia vzájomne veci naschvál. „Jeho okresný šéf polície, s ktorým si tykám, mi na moju výhradu, že Jurečko nemôže byť ako policajt šéfom urbára, bezmocne vraví: mám troch takých a neviem si s nimi rady,“ vraví Akbari.

Jurečko pre Denník N všetky obvinenia popiera. Tvrdí, že nie Akbarimu, ale – naopak – firme jeho kamaráta platobná agentúra zadržiava dotácie. Spory by sa možno upokojili, keby Akbari konkurentovi prenechal nájom časti výmery. Ibaže aký veľký? Najprv vraveli o 105 hektároch, potom to skresali na 70, dnes na 57 – a stále sa nevedia dohodnúť.

Hlavným zodpovedným je štát, ktorý nedokázal od roku 1989 v celej krajine sceliť rozdrobené vlastníctvo pôdy. Farmári tak nemajú súvislé výmery, ale (v tomto prípade) jeden zasahuje k druhému časťou pôdy a môže tak blokovať jeho hospodárenie aj nárok na dotácie.

„Som policajt a iba vo voľnom čase pomáham svojmu otcovi farmárovi a jeho kolegovi, pánovi Lukačejdovi,“ uvádza Tomáš Jurečko a pokračuje: „Vidím do problematiky, odmalička som v maštali, dokonca v tej, ktorú má dnes pán Akbari. U nás v obci je 360 hektárov verifikovateľnej pôdy, z toho má 76 hektárov môj otec, zvyšok Akbari a jeho tri firmy. Dodnes neakceptuje naše návrhy na dohodu. Podstatou je fakt, že neplatil ľuďom za nájom ich pôdy, vlastníci mu preto posielali výpovede, ktoré si síce nepreberal, sú však platné. Ľudia teda pôdu, ktorú mal dovtedy Akbari, prenajali nám.“

Spory sa už sedem rokov riešia na súdoch. Medzitým sa odohrali spory, konflikty, jedna strana druhej vytrháva zo zeme kolíky vymeranej pôdy. PPA hrá mŕtveho chrobáka. Vraj „dohodnite sa dajako“. Konkurencia tvrdí, že Akbari im kradne kukuricu, on tvrdí o nich, že mu kradnú jeho trávu. Sporia sa aj o to, že dobytok spása pozemky toho druhého. Do hry vstupujú právnici, zatiaľ bez výsledku.

Starostka Andrejovej Milana Gerženiová pre Denník N uvádza: „Pán Akbari našej obci dlhuje na daniach asi 25-tisíc eur.“

Aj na Šariši, podobne ako na Zemplíne, na Spiši, na Gemeri či na Žitnom ostrove, platí to staré známe – najlepšie sa loví v mútnych vodách. Jadrom všetkých sporov sú neusporiadané vzťahy k pôde a benevolencia, ba až nečinnosť štátnych inštitúcií, ako je PPA, a polície, prokuratúry či súdov. Ak budete opäť počuť pani ministerku, ako presvedčivo tvrdí, že systém funguje, spomeňte si na to.