Denník N

Samko Šikeť, tanečník na zemeguli

Eugen Gindl vytiahol svoje staré texty o cestovateľovi Samkovi Šikeťovi, ktoré v 70. rokoch písal pre obrázkový týždenník Život, a po štyridsiatich rokoch ich pripravil na knižné vydanie. Príbeh tuláka z Pukanca nezostarol a ešte aj dnes nás láka a dráždi, aby sme sa pokúsili zistiť viac.

Na prelome 19. a 20. storočia už bola zemeguľa preskúmaná a jej známy zmenšený model bol bežnou školskou pomôckou (to až dnes opäť nie je guľatý tvar Zeme úplnou samozrejmosťou). Čo sa objaviť dalo, bolo už objavené, zostávali len zamrznuté póly a možno pár roztratených bezvýznamných ostrovčekov rozosiatych po svetovom oceáne.

V tom čase, presne 8. augusta 1863, sa v slobodnom kráľovskom meste Pukanec (Bakabánya) narodil Samuel Šikeť, budúci debnársky majster a svetobežník. Život, ktorý mu do vienka dali sudičky, stojí za pozornosť ešte aj dnes, 155 rokov po tejto udalosti.

Novinár, reportér a scenárista Eugen Gindl spracoval z chudobných materiálov veľmi farbisté reportáže, ktoré sledujú kroky a stopy tohto pukanského „šliapača zemegule“ naprieč všetkými poludníkmi. Texty, ktoré písal v sedemdesiatych rokoch pre obrázkový týždenník Život, vychádzajú teraz knižne vo vydavateľstve F. R. & G. pod názvom Svetobežník bez pasu.

Weiteres ist unbekannt

Čo znamenajú chudobné materiály? Ide o desať listov, jednu pohľadnicu, úmrtný list a súpis pozostalosti – to je všetko, čo sa uchovalo zo Šikeťových ciest v jeho rodnom Pukanci. Adresátom týchto písomností bol jeho brat, obuvník. Cesty Samka Šikeťa dohromady merali asi 250-tisíc kilometrov a nakreslil nimi čiaru cez päť kontinentov – Európu, Ameriku, Áziu, Afriku i Austráliu. Zomrel 13. januára 1902 za nevysvetlených okolností v západoafrickej Tange – dožil sa 38 rokov.

„Weiteres ist unbekannt“ – ďalšie je neznáme. Týmito slovami sa končí úmrtný list a súpis pozostalosti z vtedajšej nemeckej kolónie. Eugena Gindla vydráždila práve táto lakonická veta a skromné písomnosti dopĺňa nielen vlastnými úvahami, ale známe fakty sa pokúša zasadiť do širších dobových súvislostí, vďaka čomu odhaľuje ďalšie (možné) rozmery Šikeťovho života.

Za kusými informáciami o jeho živote (a smrti) sa však ukrýva pomerne krátky, zato však intenzívny život.

Po absolvovaní učňovstva „povandroval skoro celú Európu, mysliac v cudzozemsku nájsť dačo lepšieho“.

„Pravdaže Vy, celá moja rodina, ste mi radili len Pukanec, kde som sa narodil, že tam sa mám usadiť. Ja som ale bol vždy k veľkému svetu obrátený. Moja nátura mi to nedovoľovala zostať doma,“ píše v liste bratovi.

Napokon si vyžiada majstrovský list a rozhodne sa vo Viedni rozbehnúť neveľmi úspešnú debnársku živnosť. Pretĺka sa, no chýba mu „fortúna“. Po prvom krachu pokúsi sa ešte prevádzkovať krčmu. Spočiatku sa mu darí, no aj tento jeho pokus stroskotá. Tam, kde by si iný zúfal, on vidí, že sa mu otvárajú nespočetné možnosti, celý šíry svet.

Strong, young and healthy, like a chicken of twenty

Prvotnou Šikeťovou ideou bolo usadiť sa v Amerike, avšak ešte predtým si chcel na rozlúčku pobehať celý starý kontinent. Spôsob jeho pohybu je vždy rovnaký. Pár dní či týždňov strávených v mestách využije na to, aby prenikol pod jeho povrch, spoznal ho a zároveň, aby si zarobil trochu peňazí na ďalšiu cestu. Pracuje, aby mohol cestovať.

Plán s Amerikou však napokon padol. Cestovanie a existencia v neustálom pohybe sa mu natoľko zapáčila, že zvyšok svojho času na tomto svete sa rozhodol venovať ceste okolo sveta.

O svojich cestách referuje v už spomínaných zriedkavých listoch svojmu bratovi, ktorý je svojskou vedľajšou postavou a absolútnym protikladom svojho nepokojného brata. Obuvník, ktorý zostal v Pukanci a nevedno, akú najdlhšiu cestu vo svojom živote podnikol (či nazrel aspoň do neďalekej Štiavnice), dostáva aj takéto správy: „O jeden mesiac chcem nastúpiť jednu pitoresknú cestu cez najvyššie vrchy Ameriky Andy – Cordilliery, a tak dôjsť do Chile (keď však skopnie na vrchoch – zmizne sneh), kde čakám od Vás list, len mi píšte hneď.“

Refrénom v takmer všetkých listoch je riekanka, ktorou brata informuje o svojej kondícii: Strong, young and healthy, like a chicken of twenty – Silný, mladý a zdravý ako dvadsaťročné kura.

Už prvé cesty Samka Šikeťa po rodnej Európe mali veľký vplyv aj na jeho svetonázor. Chodil po hlavných mestách i menších mestečkách a všade videl sociálnu nespravodlivosť. Videl tenkú vrstvu bohatých a množstvo zodratých pracujúcich, ktorých jediným zmyslom práce bolo to, aby bohatí boli ešte bohatší. „Oči sa mi vždy viacej otvárali, vidiac na všetky strany len neprávosť a lúpež sveta,“ píše.

Budú horieť paláce!

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie