Magori sú všade, tu sú však nebezpečne posmeľovaní

Populisti, nacionalisti i niektorí ľudia z prostredia cirkvi svorne vytvárajú atmosféru, v ktorej je vždy niekto označovaný za nepriateľa.

Na miesto útoku na Filipínca Henryho priniesli ľudia množstvo kvetov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej

V každej krajine sú agresívni hlupáci schopní mlátiť druhých hlava nehlava a schopní aj usmrtiť. Magori existujú bez ohľadu na politiku, ideológiu či stav polície a súdnictva.

Lenže nie je jedno, aká spoločenská atmosféra sa utvára, aké vášne sa podnecujú, aký priestor sa otvára pre tých, čo si myslia, že môžu beztrestne demonštrovať svoj mačizmus. To je už aj o štýle politiky a utváraní spoločenskej atmosféry.

Fyzické násilie sa začína slovným násilím. Za ostatné roky viacerí politici naprieč politickým spektrom používajú agresívnu rétoriku a slovné násilie priam ako pracovný prostriedok. V našej histórii sme už videli, aké ľahké je uvoľniť agresívne pudy, nenávisť a neznášanlivosť. Aké ľahké je byť na to ešte aj hrdý a rečniť pritom o Bohu, národe či kresťanstve. Alebo nosiť pri tom na krku retiazku s krížikom.

Spomínate si, ako Robert Fico pred dvomi rokmi prehlásil, že „nechceme, aby sa aj na Slovensku stalo niečo ako v Nemecku, aby niekto obťažoval naše ženy“? Alebo keď vykrikoval, či chceme, aby sem prišiel nejaký blázon a vystrieľal štyridsať ľudí na Zlatých pieskoch?

Spomínate si na Sulíkovo šírenie neznášanlivosti, alebo na to, že si nemyslí, že u nás majú mať všetci ľudia, a teda Slováci i cudzinci, rovnaké práva? Podobná rétorika sa nad krajinou vznášala počas fašistického štátu. Spomínate si, ako takýmto postojom nadbiehal aj Matovič, alebo ako vtipkoval na adresu obetí nacizmu? O Kollárovi ani nehovoriac. Rétorické približovanie sa ku Kotlebovi má svoje následky.

Toto všetko plazivo podsúva do povedomia ľudí postoje namierené proti iným a cudzím. Z mozaiky takýchto zdanlivých banalít sa utvára agresívna atmosféra, ktorej dôsledky cítime všetci.

Keby to bolo naopak, keby nejaký cudzinec domlátil Slováka, boli by sme svedkami festivalu hystérie. Od tých, čo spisujú petície za hlasovanie s fašistami, lebo ide o ochranu života, však teraz nepočuť ani slovo. Po škandalóznom prepustení brutálneho násilníka a vraha na slobodu (ešte pred jeho opätovným zadržaním) nebolo počuť ani tú skupinku kňazov, ani Kuffu, ani žiadnu alianciu, že by volali po ochrane života tých, ktorých takýto magor môže ohrozovať, nepočuli sme žiadnu výzvu k spravodlivosti ani slová súcitu s rodinou obete, ba ani výzvu k politickej kultúre a slušnosti. Na životoch živých im nezáleží?

Populisti, nacionalisti i niektorí ľudia z prostredia cirkvi svorne vytvárajú atmosféru, v ktorej je vždy niekto označovaný za nepriateľa. Raz sú to cudzinci, príslušníci inej kultúry, inokedy zástancovia liberálnej demokracie. Lebo svoje predstavy nedokážu utvárať bez obrazu nepriateľa. Ten bytostne patrí k ich videniu sveta.

Výsledkom je spoločnosť plná nepohody a napätia, rastúca agresivita, rast extrémizmu a obavy bežných ľudí o svoju bezpečnosť. To naozaj chceme takúto spoločnosť?

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |