Denník N

Nachystajme sa na dobu, keď svoje auto pošleme samo do Chorvátska po čerstvé ustrice

Ilustračné foto – Fotolia

Autonómne autá, parkovacie senzory a dopravné aplikácie dopravu zmenia, ale problémy nevyriešia. Pozitívnejší posun môže priniesť odvážny politik, čo len premaľuje značky.

Stúpa nám životná úroveň, autá vyrábame čoraz efektívnejšie a k tomu ešte máme istý komplex z nedostupnosti áut z čias komunizmu. Sme vďaka tomu v stave akejsi automobilovej puberty, plní ošiaľu voči štvorkolesovým tátošom.

Obstarať si auto je jednoduché, obľúbené a zdanlivo praktické. Áut ale pribúda viac ako dopravnej infraštruktúry, starosti so zápchami, nehodami či státím preto trónia v rebríčkoch útrap úradov aj občanov.

Mnoho očí sa v tejto situácii upína na moderné technológie. Majú však reálnu možnosť nás v tomto spasiť?

Jeden rozmer auto-moto problémov sú emisie spaľovacích motorov, a jeho sľubným riešením sú elektromotory.

Poznatky z priekopníckych krajín, ako je Nórsko, ukazujú, že pre adopciu elektrických áut sú kľúčové dotácie štátu a zvýhodnenia v doprave, ale brzdou je budovanie potrebnej infra­štruktúry dobíjania.

Ak však dáme bokom, čím si ktoré vozidlo pod kapotou tvorí hybnú silu, väčšina pozornosti sa aktuálne sústredí na fenomén autonómnych áut. Uvažujme o tom, čo sa zmení, keď si sadne za volant umelá inteligencia.

V prvom rade – ešte to chvíľu potrvá. Podchvíľou sa zdá, že autonómne auto je už za rohom, a odrazu sa vynorí nečakaný problém.

Mnohí si napríklad mysleli, že by mohla fungovať kombinácia autonómnej jazdy s dohľadom vodiča, ktorý má zasiahnuť v kritickom okamihu. Nedávno ale malo vážnu nehodu testovacie vozidlo Uberu, ktoré takto fungovalo. Tragicky sme si uvedomili, že ľudia dokážu šoférovať a dokážu sa viezť, ale nie čosi medzi tým. Naša hlava nevie zaháľať a súčasne byť v strehu.

Aby sme rozumeli fungovaniu autonómnych áut, potrebujeme najprv krátku vsuvku – ako vlastne myslí počítač?

Robot v späťáku

Stručná odpoveď azda je – počítač myslí tak, ako ho človek naprogramuje. Program je ako kuchársky recept, udáva presné povely v jednotlivých krokoch. Takto jednoducho sa dá opísať fungovanie počítačov – až donedávna. Odrazu je všetko inak. Ako aj laici radi vravia bez hlbšieho pochopenia, teraz je všetko o dátach.

Prišli sme totiž na to, že aby robili počítače múdre veci, úplne im stačia desiatky rokov staré matematické a štatistické algoritmy ako napríklad regresná analýza, ktoré nakŕmime obrovským množstvom dát. To odrazu dáva počítačom schopnosť riešiť problémy, s ktorými sme nevedeli dlhšie pohnúť.

Príkladom sú jazykové preklady, rozpoznávanie reči či obrazu. To posledné je pre autonómne autá kľúčové, aby chápali, čo sa im deje pred nosom.

Volá sa to strojové učenie a je to len podmnožina umelej inteligencie, ale práve tá, ktorá napríklad pobila šampiónov v šachu, či v iných hrách. Plní tým titulky novín, lebo si všetci myslia, že to predznamenáva príchod všeobecnej umelej inteligencie, niečo na obraz Terminátora 2, to však nie je pravda.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie