Stredozemné more patrí medzi najznečistenejšie na svete, turisti zvýšia množstvo odpadkov o 40 percent

Poďte aj vy tento rok na dovolenku k moru. Vaša igelitka je už tam.

Tento mém z internetu vtipne upozorňuje na problém plastového znečistenia morí. A týka sa to aj morí, kam chodia najčastejšie na dovolenky Slováci – Stredozemného mora a jeho okrajových morí ako Jadran či Egejské. Nie sme v tom sami – Stredozemné more ročne navštívi 200 miliónov ľudí.

Minulý týždeň vydal správu o plastovom znečistení morí Svetový fond na ochranu prírody. Vychádzal z viacerých vedeckých štúdií a podľa neho patrí Stredozemné more medzi najznečistenejšie na svete.

„Stredozemné more sa mení na nebezpečnú plastovú pascu,“ tvrdí organizácia.

More than 40% of plastic is used just once, then tossed. Want to help us change that? Take our #PlanetOrPlastic pledge. https://t.co/lNPEF1nIvn pic.twitter.com/NbfZjdEJuv

— National Geographic Society (@InsideNatGeo) June 3, 2018

Ako plávajúce smetiská

Koncentrácia plastov v Stredozemnom mori je podobná ako v piatich veľkých plávajúcich plastových ostrovoch vo svetových oceánoch – dva sú v Tichom oceáne, dva v Atlantickom oceáne a jeden v Indickom oceáne. Dokonca čo sa týka mikroplastov – to sú malé čiastočky plastu, ktoré vznikajú rozpadom veľkých a jedia ich morské živočíchy -, je ich v Stredozemnom mori štyrikrát viac ako v týchto ostrovoch odpadkov. Celkovo sa tu nachádza sedem percent všetkých mikroplastov vo svetových moriach.

„Stále vieme málo o iných pobrežných moriach, ako je Čínske more, Červené more, Severné more. Ale už teraz vieme, že Stredozemné more má jednu z najväčších úrovní znečistenia plastmi na svete,“ povedal pre magazín Dive španielsky akademik Andrés Cózar z Cádizskej univerzity, ktorý viedol štúdiu o znečistení tohto mora v roku 2015.

Výsledok nie celkom prekvapuje. Okolo Stredozemného mora momentálne žije vyše 150 miliónov ľudí, ústia doň viaceré európske, ázijské a africké rieky a je takmer uzavreté – s Atlantickým oceánom ho spája len malá úžina.

Druhý najväčší producent

Správa upozornila, že Európa (myslí sa Európska únia s Nórskom a so Švajčiarskom) patrí po Číne k druhému najväčšiemu výrobcovi plastových výrobkov na svete (tretie sú USA, Kanada a Mexiko). Kým ročne sa vyrobí 60 miliónov ton plastových výrobkov, 27 miliónov ton skončí ako odpad. Z toho odpadu sa 31 percent recykluje, 27 percent skončí na skládkach a zvyšok sa spáli a využije na energiu.

Veľká časť však skončí v mori. Celkovo Európa do morí vyhodí 150-tisíc až 500-tisíc ton makroplastov a 70-tisíc až 130-tisíc ton mikroplastov. Väčšina ide práve do Stredozemného mora.

V tomto smere sú najhoršie krajiny Turecko (144 ton denne) Španielsko (126), Taliansko (90), Egypt (77) a Francúzsko (66).

Plasty môžu do morí priniesť rieky ako Níl, španielske Ebro, francúzska Rhôna, taliansky Pád či rieky Ceyhán a Seyhán v Turecku, ktoré tečú cez husto obývané oblasti.

Koľko presne to môže byť, napovedá napríklad Dunaj, ktorý končí v susednom Čiernom mori. V rokoch 2010 a 2012 z neho brali vzorky na rakúskom úseku vedci z Rakúska. Na základe toho vyrátali, že do Čierneho mora sa dostane 4,12 tony plastového odpadu denne, čo vychádza na vyše 1500 ton ročne. Níl by na tom podľa odborníka nemal byť veľmi odlišne.

Ďalším zdrojom znečistenia podľa Cózara môže byť Atlantický oceán – vzhľadom na prúdy viac plastov do Stredozemného mora priváža, ako ich z neho berie.

Aj turisti

Svoj podiel na znečistení majú aj turisti. Podľa správy Svetového fondu na ochranu prírody sa turizmus podieľa na 40-percentnom letnom náraste odpadkov. Preto správa vyzýva turistov, aby na to mysleli.

V roku 2014 čistila pobrežie organizácia Medzinárodné čistenie pobreží a v priemere na 100 metrov pláže v Chorvátsku našli vyše 1500 cigaretových ohorkov, 97 obalov od potravín, 21 plastových fliaš či 81 igelitiek.

Samotné Jadranské more pri Chorvátsku, ktoré je roky najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou Slovákov, pritom podľa ochranárov patrí medzi relatívne čisté časti Stredozemného mora. Aj tu však majú častý problém s odpadkami.

Minulý rok napríklad napísala novinárka Tash Peričić z anglicky písaného portálu Total Croatian News o tom, ako turisti zbierali odpadky na ostrove Lastovo, ktorý je národným parkom a mal by byť teda čistý.

Správa parku následne napísala novinárke list. Tvrdila v ňom, že sa snažia čistiť pláže tri- až štyrikrát týždenne, no zjavne to nestačí. Prúdy a vietor prinášajú plastový odpad znova a znova, vidieť to najmä po búrke. Chorváti, napríklad okolo Durbovníka sa často sťažujú na odpad, ktorý k nim príde z iných krajín – Talianska, Čiernej Hory či Albánska.

Plasty v Stredozemnom mori najviac škodia morským živočíchom, ktoré malé kúsky zjedia. Plasty našli v 90 percentách všetkých skúmaných morských vtákov. V Stredozemnom mori to bolo v každom druhu morskej korytnačky a v 18 percentách žalúdkov tuniakov a mečúňov. Tieto ryby môžu následne zjesť aj ľudia, no v prípade mikroplastov vedci ešte presne nevedia, či ich konzumácia môže ľuďom nejako ublížiť.

Čo robiť

Svetový fond na ochranu prírody zároveň vyzýva na kroky, ktoré by mali pomôcť plastové zamorenie Stredozemného mora znížiť. Štátom odporúča recyklovať do roku 2030 sto percent všetkého plastového odpadu. Firmám odporúča investovať do udržateľných alternatívnych materiálov.

A bežným ľuďom radí, aby si nekupovali balené produkty (plasty určené na balenie tvoria až 40 percent všetkých vyrobených plastov v Európe) alebo sa vyhýbali jednorazovým plastovým produktom. A – v neposlednom rade – nenechávali odpadky na pláži.

„Plastové znečistenie je príliš rozšírené, aby ho vyriešil jeden kontinent, jedna vláda alebo jeden priemyselný sektor, a má to vplyv na nás všetkých. Iba keď budeme konať spolu, môžeme oslobodiť naše oceány, rieky, mestá a životy od zbytočných plastov,“ povedal Giuseppe Di Carlo zo Svetového fondu na ochranu prírody.