Denník N

Vyšla štúdia, ktorú budú mnohí nesprávne interpretovať. Napriek tomu je zaujímavá

Slovensko bolo súčasťou veľkého prieskumu o fungovaní médií v 37 krajinách.

Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a dostanete každý piatok súhrn toho najdôležitejšieho o digitálnych médiách a žurnalistike.

Vo štvrtok bola zverejnená významná štúdia Digital News Report 2018, ktorú každý rok pripravuje Reuters Institute na Oxford University. Avšak skôr než si jej výsledky rozoberieme, je potrebné uviesť dve dôležité poznámky:

Po prvé, táto štúdia neprináša rebríček dôveryhodnosti médií, ako môžu niektorí mylne tvrdiť. Hoci sa autori v prieskume pýtali ľudí na to, ako dôverujú jednotlivým médiám, na výber neboli všetky relevantné značky a rozdiely medzi tými hodnotenými sú často štatisticky nerelevantné.

Po druhé, štúdia vychádza z osobných výpovedí respondentov. Tie sú však často nepresné. Ľudia si totiž o sebe neraz myslia niečo, čo meranie ich skutočného správania nepotvrdzuje. Aj preto napríklad môže štúdia tvrdiť, že ľudia najviac sledujú nejaké médiá, no reálne dáta čítanosti, sledovanosti a počúvanosti môžu byť diametrálne odlišné.

Ak budeme pamätať na tieto obmedzenia, môže byť Digital News Report užitočný zdroj informácií, ktorý nám umožňuje sledovať trendy v médiách a porovnávať rozdiely medzi krajinami. Štúdia totiž mapuje 37 krajín a ako jedna z mála zahŕňa aj Slovensko.

Analýza vychádza z prieskumu na 74-tisíc respondentoch. Slovensko je jej súčasťou druhý rok, oslovených bolo u nás 2006 ľudí cez online dotazník. Autori štúdie robili aj podrobnejšie zisťovanie s využitím tzv. focus groups, avšak len v USA, Británii, Nemecku a Brazílii.

Sociálne siete

V posledných rokoch boli sociálne siete stále populárnejším zdrojom informácií o svete okolo nás. To sa však trochu mení a prvýkrát došlo k poklesu. Môžu za to najmä zmeny algoritmu na Facebooku, úroveň online diskusií a v niektorých krajinách aj obavy z toho, že je stále ťažšie rozoznať pravdu od nezmyslov. Facebook sa navyše stal takým veľkým, že mnohí na ňom už veľmi nechcú zdieľať obsah – časť debaty sa tak presúva do četovacích aplikácií, kde sú len „skutoční priatelia“.

Facebook ako zdroj správ prvýkrát po rokoch klesol. Zdroj: DNR 2018
  • Vo väčšine krajín mierne klesol počet ľudí, ktorí vravia, že Facebook je pre nich zdrojom správ – v USA je pokles o 9 percentuálnych bodov, v Česku – naopak – namerali rekordný rast o 10 p. b.
  • Hoci v priemere správam dôveruje 44 % ľudí, správy zo sociálnych médií majú len 23-percentnú dôveru.
  • Aplikáciu WhatsApp používa ako zdroj správ v priemere 15 % ľudí (trikrát viac ako v roku 2014), omnoho viac je to v krajinách ako Malajzia (54 %) a Turecko (30 %), kde môže byť nebezpečné vyjadrovať svoje názory verejne. V krajinách, kde ľudia vyjadrujú obavy o svoju bezpečnosť, sú privátnejšie aplikácie vo všeobecnosti populárnejšie.
  • Snapchat sa stal dôležitým zdrojom správ po streľbe na škole na Floride, sekciu so správami Snapchat Discover používa v USA 17 % mladých vo veku 18-24 rokov, 13 % vo Francúzsku a 32 % v Nórsku.
  • Pokec je zdrojom správ pre 6 % ľudí na Slovensku. Spomedzi sociálnych sietí skončil na piatom mieste za Facebookom (51 %), YouTubom (23 %), Messengerom (14 %) a Googlom Plus (7 %). Dobieha ho Instagram (5 %).
  • Osobne považujem umiestnenie Googla Plus tak vysoko za chybu, ľudia si ho zrejme len pomýlili s Googlom ako takým.
Sociálne siete ako zdroj správ používajú najmä mladí, e-maily a priame návštevy stránok sú populárnejšie medzi staršími. Zdroj: DNR 2018

Platenie za obsah

Online reklama zostáva naďalej kľúčovým zdrojom príjmov pre médiá, väčšina vydavateľov si však uvedomuje, že nebude stačiť na pokrytie nákladov na kvalitnú žurnalistiku. Médiá preto pokračujú v snahe získavať predplatiteľov, podporovateľov a darcov. Vo svete každý rok pomaly stúpa počet ľudí, ktorí si platia za obsah na internete.

  • Najlepšie výsledky dosiahli škandinávske krajiny. Počet ľudí, ktorí si platia za novinárčinu, dosiahol v Nórsku 30 % (medziročne o 4 percentuálne body viac), vo Švédsku 26 % (+6) a 18 % vo Fínsku (+4). Tieto krajiny majú malý počet vydavateľov a väčšina z nich testuje rôzne formy spoplatnenia. „Na viac fragmentovaných trhoch v Európe vidíme malý nárast predplatiteľov, a to napriek rastúcim snahám spoplatniť nejaký online obsah.“
  • Celosvetový priemer je 14 %, na Slovensku niekedy za online obsah zaplatilo 11 %, v Česku 8 % respondentov.
  • Celosvetovo aj u nás sú za obsah zvyknutí platiť viac muži ako ženy.
Kde si ľudia platili za novinársky obsah na internete. Zdroj: DNR 2018

Dôvera v médiá

  • 44 % ľudí v priemere dôveruje správam, na Slovensku je to 34 %, v Česku 31 %. Najväčšiu dôveru majú ľudia vo Fínsku a v Portugalsku (62 %).
  • Najväčší pokles zaznamenali v Španielsku (–7), Poľsku (–5) a Rakúsku (–4).
  • Až 54 % ľudí znepokojuje chaos v tom, čo je pravda a čo nezmysel, najviac je to v Brazílii (85 %), Portugalsku (71 %) a Španielsku (69 %). Najmenšie znepokojenie pociťujú obyvatelia Nemecka (37 %), Slovenska (36 %), Dánska (36 %) a Holandska (30 %).
  • Prvýkrát sa autori Digital News Report pýtali aj na to, akým médiám ľudia najviac veria. Vo väčšine krajín skončili najlepšie veľké televízie a tradičné známe médiá, menšiu dôveru majú bulvárne médiá a onlinové projekty.
  • Táto časť štúdie je zaujímavá a problematická zároveň. Zaujímavá preto, že aj Facebook sa chce pýtať ľudí na ich názor na médiá a plánuje menej dôveryhodným médiám dať menší priestor v newsfeede. Problematická preto, že výsledky Digital News Report nekorešpondujú s tým, čo dlhodobo ukazujú iné analýzy a prieskumy. Pripomínajú tak, že nie je jednoduché zmerať, ktoré médiá by mali mať na sociálnej sieti viac a ktoré menej priestoru.
  • Z toho, čo vieme, by meranie dôveryhodnosti médií na Facebooku nemalo byť jednorazovou súťažou popularity. Z vyjadrení manažérov Faceboku vyplýva, že hodnotenie má byť nastavené tak, aby sa nedalo ľahko zmanipulovať. Nebude možné organizovať ľudí, aby hromadne chválili či hanili nejakú redakciu. Facebook bude sám náhodne oslovovať ľudí a každý deň bude zbierať nové dáta. Dôveryhodné majú byť tie médiá, ktorým bude veriť široká škála rôznych ľudí, nielen úzka komunita.
Koľko ľudí dôveruje správam v jednotlivých krajinách. Zdroj: DNR 2018
  • Podcasty sú najpopulárnejšie v Južnej Kórei (počúva ich 58 % respondentov), Hongkongu (55 %) a Taiwane (47 %). V USA ich počúva 33 %, Nemecku 22 % a v Británii len 18 % ľudí. Slovensko v tejto oblasti merané nebolo. V kategórii do 34 rokov sú podcasty výrazne populárnejšie ako tradičné rádio.
  • Najrýchlejšie rastúcou cestou k správam sa stávajú mobilné notifikácie. 65 % ľudí zatiaľ tvrdí, že ich dostávajú primerané množstvo, rastie však počet ľudí (21 %), ktorí sa sťažujú, že ich už dostávajú priveľa.
  • Viac ako štvrtina (27 %) ľudí používa ad block, najviac v Grécku (42 %) a Poľsku (36 %). Na Slovensku je to 23 %.
Rebríček najpopulárnejších médií ukazuje len názory respondentov, nekorešponduje však so skutočne nameranými výsledkami sledovanosti, čítanosti a počúvanosti. Hodnotenie dôveryhodnosti médií (fialová) ponúka akýsi rebríček, medzi jednotlivými médiami sú však často štatisticky nerelevantné rozdiely. V skúmaní dôveryhodnosti chýbal napríklad Denník N. Vysoké umiestnenie dezinformačného webu Hlavné správy je každopádne znepokojivé (a je pripomienkou, ako marketingovo dobre zvolili svoj názov).

Autori Digital News Report 2018 dodávajú, že budúcnosť žurnalistiky je stále neistá, ale aktuálne trendy podľa nich vyvolávajú nádej, že kvalitná žurnalistika môže byť v budúcnosti oceňovaná viac, ako to bolo v nedávnej minulosti. Varujú však, že digitálna revolúcia môže mať aj svoje rozpory a nelichotivé výnimky.

Ďalšie správy o médiách

SAMOVRAŽDY
Smrť známeho šéfkuchára Anthonyho Bourdaina a módnej návrhárky Kate Spadovej otvorila v Amerike diskusiu o tom, ako by mali médiá informovať o samovraždách. Viaceré médiá zverejnili číslo na linku pomoci. Novinári by nemali opisovať všetky detaily samovraždy. „Našou úlohou je informovať ľudí, ale takým spôsobom, aby sme nenaviedli ďalších na spáchanie samovraždy,“ pripomenul John Daniszewski z agentúry AP.

+ Ashley Feinbergová v silnom texte pre Huffington Post: „Mala som otca a sestru, ktorí sa zabili. Chcem vám ukázať, aké je byť na internete v deň, ako bol minulý piatok.“

FACEBOOK VS MÉDIÁ
Facebook začal v USA označovať politickú reklamu a sprísnil podmienky pre jej zadávateľov. Nové pravidlá však postihli aj médiá, ktoré chcú sponzorovať svoje články. „Ak sú správy ošetrené a klasifikované ako súčasť politickej reklamy, tak je verejnosť do značnej miery nesprávne informovaná,“ napísalo sedem novinárskych organizácií reprezentujúcich 20-tisíc médií v 120 krajinách. Facebook vysvetlil, že nemôže nejakú skupinu zadávateľov vynechať z nových pravidiel, lebo by to šlo proti snahe o väčšiu transparentnosť. Niekto by totiž mohol predstierať, že je médiom, len aby mohol robiť neoznačenú politickú kampaň na sociálnej sieti. Facebook však vytvorí dva samostatné archívy politických reklám – jeden pre reálne kampane a druhý pre médiá.

PODCAST $$$
Vlani inzerenti minuli na reklamu v amerických podcastoch zhruba 314 miliónov dolárov. Je to síce o 86 percent viac ako v roku 2016 a v roku 2020 by mali príjmy podľa odhadov dosiahnuť 659 miliónov, stále ide však o veľmi malé čísla v porovnaní s inými odvetviami (napríklad televízna reklama 68,5 miliardy, reklama vo vyhľadávaní 22,8 miliardy, reklama v online videách 11,9 miliardy). Peter Kafka z webu Recode však dodáva, že malý reklamný trh podcastov nemusí byť až taký problém – podcasty sú totiž lacné na výrobu a sú zábavné aj preto, že ich reklama nestihla úplne sprzniť.


Hoaxy, dezinformácie a propaganda

  • Minulý týždeň sme písali, že Twitter začal blokovať odkazy na vyše 30 českých a slovenských weboch šíriacich hoaxy, nenávisť a zdravotnícke nezmysly. Blokovanie bolo v pondelok vypnuté. Firma zmeny verejne nekomentovala.
  • Predseda výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer) poskytol rozhovor Sputniku, agentúre šíriacej ruskú propagandu. „Táto spoločnosť visí na akejsi pomyselnej šnúrke od gatí niektorých médií. Niekomu ten stav spoločnosti, ktorý tu bol pred vraždou, nevyhovoval. Potreboval čosi spraviť. To sa stalo a zrazu máte úplne inú spoločnosť,“ povedal.
  • Markíza zavolala do Telerána Jarmilu Klímovú, ženu, ktorá pacientom za veľké peniaze vravela, že rakovina sa dá „vykadit“ alebo vyliečiť milencom. Televízia v tom problém nevidí.
  • Už deväť ľudí bolo v Indii zabitých za zhruba mesiac, dôvodom boli hoaxy o únosoch detí, ktoré sa šíria cez WhatsApp.

V skratke

V pondelok budeme v Cvernovke hovoriť o tom, ako politici využívajú sociálne siete. Srdečne pozývam.

Médiá

MediaBrífing

Teraz najčítanejšie