Denník N

Odomykáme: Štát skúša svoje právnické zručnosti na bezmocných, hovorí Kvasnica

Roman Kvasnica. Foto – archív R. K.
Roman Kvasnica. Foto – archív R. K.

Pripomíname si šieste výročie policajnej razie v osade v Moldave nad Bodvou. Pri tej príležitosti odomykáme starší rozhovor s advokátom Romanom Kvasnicom. Ten do prípadu vstúpil, keď sa pôvodne z obetí razie stali obžalovaní.

Sledovali ste prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou už predtým, ako ste ho pred pár mesiacmi prevzali?

Vnímal som ho ako verejnosť. Rovnako som sledoval aj mediálne výstupy ministra vnútra a premiéra po zásahu. Možno mi to aj priblížilo inú kauzu, ktorú som v minulosti robil. Som alergický na vystúpenia politikov k zásahom polície. Pokiaľ sa začnú vyjadrovať, je to nebezpečné, lebo môžu prejudikovať do budúcnosti celé vyšetrovanie, čo sa stalo na Slovensku už mnohokrát. Takto som vnímal už na začiatku tento prípad.

Prečo vám tak prekážajú politické vyjadrenia k policajným zásahom?

Pretože polícia je vojensky organizovaná zložka, ktorá sa musí striktne pohybovať v určitých zákonných mantineloch. Akékoľvek výstupy politického vedenia ministerstva vnútra a premiéra sú ohromným zásahom do možnosti riadneho preverenia zákonnosti postupu polície. Politici sú nepoučiteľní a ohromne ich to láka, pretože obvykle majú informácie, ktoré nemajú novinári alebo verejnosť. Majú teda určitú informačnú prevahu a potom to môže byť už iba ich hra s emóciami a, samozrejme, s faktmi.

Prečo politikov tak láka vyjadrovať sa k takýmto prípadom?

Uvedomujem si, že na Slovensku sa už z času na čas zneužíval tupý nacionalizmus, naposledy protimaďarský. Z histórie je zrejmé, že iba nacionalizmus ako spôsob oslovovania určitého spektra voličov dlho nevydrží a obvykle preto nacionalisti prechádzajú k miernym formám  rasizmu. Samozrejme, že v 21. storočí v strede Európy nemôžu robiť rasizmus tak, že budú poukazovať na inú farbu pleti. Je to omnoho sofistikovanejšie a omnoho inteligentnejšie. U nás je situácia o to komplikovanejšia, že máme priamo v parlamente fašistov. Mnohých našich politikov láka nielen udržanie si svojich stálych voličov, ale aj úspešný boj o nerozhodnutých, ktorí váhajú medzi fašistami či niekým iným. A tu vznikajú dôvody na síce mierny, podprahový, ale rasizmus. Pre politikov je ľahké útočiť na niekoho, kto sa naozaj nedokáže brániť a niekedy o mediálnych útokoch politikov ani nevie.

Čo rozhodlo, aby ste po piatich rokoch prevzali zastupovanie zbitých Rómov?

Oslovili ma ľudia, ktorí predstavujú iné Slovensko, ako títo „hodinkoví“ nacionalisti, často pracujúci s podprahovým rasizmom. Bol som oslovený ľuďmi, ktorí bez ohľadu na svoj voľný čas a na financie pomáhajú tento, nazvime ho európsky, problém riešiť. Oslovili ma, či by som trestne stíhaným Rómom nepomohol. Zdalo sa mi to ako moja povinnosť. Ako keby ma niekto na ulici poprosil, kľačiac pri zranenom zakrvavenom človeku, či mu nepomôžem. Preto som musel pomôcť.

Roman Kvasnica zastupoval Hedvigu Malinovú Žákovú, je aj zástupcom matky zavraždenej Martiny Kušnírovej. Po piatich rokoch od razie v Moldave nad Bodvou sa rozhodol prevziať aj prípad zbitých Rómov. Foto – TASR

Spomenuli ste podobnosť prípadu s iným vaším starším prípadom. Mali ste na mysli Hedvigu Malinovú Žákovú?

Áno, ibaže v roku 2006 sa útok na Hedvigu stal v atmosfére vtedajšieho protimaďarského nacionalizmu trojice Smer, SNS a HZDS. Ale pri Rómoch z Moldavy nad Bodvou mám obavu , že už ide o premyslený, politicky zaujímavý, mierny, ale predsa len skrytý rasizmus. Hedviga sa aspoň mohla vysťahovať do Maďarska, ale ak sú moje pocity správne, kam sa pred rasizmom vysťahujú slovenskí Rómovia? Paradoxom je, že teraz sedia vo vláde slovenskí Maďari, asi je to už dávno a na Hedvigu zabudli.

Keď Ústavný súd posudzoval sťažnosť poškodených Rómov pri razii, tak povedal, že vyšetrovanie zo strany policajnej inšpekcie bolo v poriadku a „zvlášť precízne“. Myslíte si to tiež?

Preštudovali sme si celý spis a spôsob, ako Ústavný súd naložil s touto sťažnosťou, nebol dôsledný. Povedal by som to tak, že ombudsmanka Jana Dubovcová urobila dôslednú analýzu a ani Ústavný súd sa so všetkými jej zisteniami dostatočne nevyrovnal. Niekedy kvantita totiž neznamená kvalitu. Treba tiež povedať, že neprospieva účelu trestného konania, ak vyšetrovanie robí jedna zo zložiek Policajného zboru, respektíve ministerstva vnútra.

Takže ťažko hovoriť o nezávislom vyšetrovaní zo strany policajnej inšpekcie?

Áno. Je to vždy problém a bol by som veľmi opatrný pri hodnotení zákonnosti celého vyšetrovania policajného zásahu. V rámci vyšetrovania sme našli niekoľko nových negatívnych momentov, ktoré si Ústavný súd nevšimol.

Napríklad?

Veľkým problémom je, že znalec klinický psychológ, ktorý postavil posudok aj na termínoch „mentalita romica“ a „rómska etnoplastická stigmatizácia“, vlastne vôbec nesmel vykonávať znaleckú činnosť, pretože mu to priamo zákon zakazoval. Nespĺňal totiž zákonné podmienky.

Aké?

Zákon vyslovene zakazuje vykonávať znalecký úkon v prípade, ak znalec nemá platnú poistnú zmluvu, teda zaplatené poistenie. Hneď po prevzatí prípadu sme cez infozákon zistili na ministerstve spravodlivosti, že poistenie mal znalec zaplatené len do konca augusta 2012. Nesmel teda vôbec vykonávať znaleckú činnosť. Posudky pritom urobil na troch poškodených.

Ako je možné, že si to doposiaľ nikto nevšimol? Niekto to zámerne nevidel?

Nemyslím si, že to niekto naschvál nevidel. Súvisí to skôr s tým, že na Slovensku máme veľký problém, a ten sa volá nedostatok profesionalizmu.

A čo hovoríte na obsah posudkov?

Nie som síce odborník psychológ, ale zdajú sa mi ako tmárstvo. Označiť nejaké etnikum ako etnikum, ktoré má predpoklady smerom k negatívnym ľudským vlastnostiam, je niečo neprípustné. Je to niečo, proti čomu by sme mali všetci spoločne kričať a pripomenúť tak tomu pánovi, že sme v 21. storočí a v strede Európy. Napriek tomu slovenské štátne orgány v troch trestných veciach berú takýto názor za podstatný pri svojom rozhodovaní a Ústavný súd sa toho ani nedotkne.

Boli tieto posudky teda kľúčové pri rozhodnutí, že policajný zásah bol v poriadku a z obetí sa stávajú páchatelia a sú obvinené z krivej výpovede?

Nepovedal by som, že kľúčové. Posudky boli podstatné. Otázne je aj to, ako znalec komunikoval s našimi klientmi. Pre nich je z hľadiska znalosti primárny maďarský jazyk, potom nasleduje rómsky a až ako posledný slovenský.

Vy to zo spisu neviete?

My nevieme, ako spolu hovorili. Čo bolo teda podstatné pri písaní posudku – ich farba pleti?

Čo si myslíte?

To nechcem hodnotiť.

Aké sú tie ďalšie pochybenia okrem znalca?

V piatich prípadoch boli výpovede našich klientov ako svedkov zaznamenávané na zvukovo-obrazový záznam. Je to absolútne porušenie zákona, pokiaľ neboli splnené podmienky, ktoré presne určuje Trestný poriadok. Vopred ich síce upozornili na to, že budú robiť záznam, ale to neznamená, že to bolo v súlade so zákonom. Taký zákon, aby svedok-poškodený bol natáčaný ako zviera v zoologickej záhrade, neexistuje. Okrem toho, ak už ten záznam aj urobili, tak v súlade s vyhláškou ministerstva spravodlivosti mali urobiť jeho doslovný prepis. Neurobili ani to. Ak by prepis urobili, zistili by, že doslovný prepis zvukového záznamu nie je totožný s ich výpoveďami.

Nesedia zápisnice z výsluchov s tým, čo podľa týchto videozáznamov povedali?

Treba zdôrazniť, že sú stíhaní za takzvané verbálne trestné činy, teda za to, čo tvrdili vo svojich výpovediach. A dôkazom toho, čo vypovedali, je zápisnica. Ak by existoval doslovný prepis nahrávok výpovedí, tak by všetci, vrátane Ústavného súdu, zistili, že ich výpovede v spise vyšetrovania policajného zásahu nie sú totožné s tým, čo vypovedali. Platí to pre päť zo šiestich prípadov, pretože pri jednej panej nahrávku nerobili. Okrem toho, my z tých záznamov, ktorých časť je po slovensky a časť po maďarsky, ani nevieme, čo vypovedali.

To nebol pri nich tlmočník?

V piatich prípadoch bol, no priebeh tlmočenia v zápisnici nie je zaznamenaný. Súčasťou zápisníc z výsluchu mala byť aj prekladateľská doložka, ktorá tam však chýba.

Čiže taká vizitka toho tlmočníka?

Áno, jeho identifikácia, ako aj označenie odboru, v ktorom je oprávnený tlmočiť. To sú zákonom stanovené náležitosti.

Čo tieto vaše zistenia znamenajú?

Znamená to, že zápisnice ako listinné dôkazy majú niekoľko právnych defektov, ktoré znemožňujú ich použitie ako dôkazu v konaní, kde sú naši klienti obvinení. Zároveň to má aj dosah na to prvé vyšetrovanie, teda zákonnosť policajného zásahu. Konfrontovanie výsledkov vyšetrovania s ich výpoveďami nemohlo byť v súlade so zákonom, keď ich výpovede nie sú v súlade so zákonom. Je to všetko striktne formálne, a pokiaľ hovoríme, že Slovensko je právnym štátom, tak tu nemôžeme pristúpiť na akési kompromisy a postupy, ktoré nemajú oporu v zákone.

Spochybnili ste už samotné výsluchy v prvom konaní. Opäť boli vypočúvaní už aj ako obvinení?

Áno, a je zaujímavé, že v prvom konaní vypočúvajúci vedeli o tom, že poškodení potrebujú tlmočníka. Od začiatku teda bolo jasné, že pre nich musia robiť preklady všetkých rozhodnutí v druhom trestnom konaní, teda aj toho o vznesení obvinenia. Mali ho teda jednoznačne dostať  preložené v maďarčine.

Nedostali?

Nie. Bolo v slovenčine. Neviem teda, ako mohli vôbec vedieť, za čo sú stíhaní, keď nevedia dobre po slovensky. O jazykovej bariére predsa vedeli všetci.

Nestačilo, že to rozhodnutie dostal ich obhajca, ktorého splnomocnili na zastupovanie?

A on vie po maďarsky, vie, čo naozaj vypovedali vo veci ich zbitia? Ja neviem a nemôžu to tušiť ani štátne orgány, pokiaľ nie je k dispozícii doslovný prepis zvukového záznamu ich výpovedí. Takže takéto voľné úvahy neobstoja. Ja som sa s klientmi stretol a komunikácia s nimi nie je jednoduchá. Fakt nevedia dobre po slovensky. Pri úkonoch, kde už boli vypočúvaní ako obvinení, už vôbec nebol tlmočník. Prečo už nebolo potrebné ho pribrať do tohto trestného konania? Pritom prokurátor, ktorý bol na začiatku celého konania, upozorňoval, že z toho, čo videl v médiách, usúdil, že ich vyjadrovacia schopnosť v slovenčine nie je dobrá.

Prečo potom nedohliadol na to, aby až do konca bol v konaní tlmočník?

Myslím si, že už na to nemal dosah.

V akom je to teraz štádiu?

V štyroch prípadoch je podaná obžaloba za krivé obvinenie, v piatom  prípade za krivú výpoveď a šiesty prípad bol vrátený na doplnenie vyšetrovania. Pritom tí, čo sú obvinení z krivého obvinenia, boli pôvodne vyšetrovaní pre krivú výpoveď. A ten piaty prípad zase naopak. Pri dvoch klientoch súd vydal trestné rozkazy, čo v zákonnej lehote napadneme odporom. Je strašné, keď štát skúša svoje právnické zručnosti na takýchto ľuďoch.

Myslíte na bezmocných?

Presne tak. Nevedia sa brániť. Aj skutky, ktoré sú uvedené a opísané v uznesení o vznesení obvinenia, sú nepostačujúce. Neopisujú, vzhľadom na to, čo sa im kladie za vinu, čo protiprávne spravili.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Skúste vysvetliť, prečo sú vlastne obvinení?

Základom je pôvodný spis, kde inšpekcia vyšetrovala prípadné zneužitie právomocí verejného činiteľa, teda neoprávnenosť toho policajného zásahu. To je základný dôkazový materiál, ktorý by mal preukazovať, že oni si vo výpovediach svedkov – poškodených – niečo vymysleli. Podotýkam však, že trestný čin, ktorý im kladú za vinu, je úmyselný trestný čin a vyšetrovateľ sa ani raz nezaoberal tým, či v piatich zo šiestich prípadov niekomu úmyselne chceli privodiť trestné stíhanie. Jeden zo šiestich obvinených je stíhaný zase za to, že úmyselne nevypovedal pravdivo, teda za krivú svedeckú výpoveď. Neviem si predstaviť, že obvinení, žijúci v naozaj biednych pomeroch v chatrčiach, sa rozhodli, že zámerne ublížia nejakému policajtovi. Je nelogické to tvrdiť. Vieme asi všetci, že proti Slovenskej republike a osobám, ktoré majú absolútne politické krytie, sa títo bezbranní ľudia nikdy bezdôvodne nepustia.

Na základe čoho ich vlastne obvinili? Podali trestné oznámenie policajti, voči ktorým vypovedali? Alebo to bola iniciatíva vyšetrovateľa, pretože ak sa preukázala zákonnosť razie, tak svedkovia museli klamať?

To presne nevieme. Ale môžeme si domýšľať, že to bolo politicky zaujímavé, pretože už pri prvom vyšetrovaní, keď sa vyšetrovalo zneužitie právomocí verejného činiteľa, tak bezprostredne po začatí vyšetrovania začali politici chodiť na policajnú stanicu do Moldavy nad Bodvou a vyjadrovali policajtom podporu. To nebolo pritom vôbec ukončené vyšetrovanie. Pamätám si politické vyhlásenia o tom, ako bol zásah oprávnený. Možno sa teraz, alebo v minulosti, niekto rozhodol, že to treba dohrať, a tou dohrou by mohlo byť to, že naši klienti budú nakoniec odsúdení za to, že si to celé vymysleli.

Robert Fico vo februári 2014 s Robertom Kaliňákom prišli na obvodné policajné oddelenie v Moldave nad Bodvou, aby miestnym policajtom vyjadrili podporu. Foto – TASR

Vnímate v tomto kontexte aj nedávne vyjadrenia nového policajného prezidenta, bývalého šéfa inšpekcie Milana Lučanského, že Rómovia sa vlastne zbili sami?

Neviem, ako rozmýšľa, ale je načase, pokiaľ máme nové vedenie Policajného zboru, aby boli veľmi opatrní vo svojich vyjadreniach. O to viac, keď neexistuje orgán, ktorý by bol skutočne schopný nezávisle vyšetrovať porušenia zákona policajtmi. Samotní policajti by mali veľmi tvrdo pracovať na tom, aby sa táto situácia zmenila. Je to nevyhovujúce pre občanov, ale i pre nich samotných.

Prečo?

Týmto spôsobom môže mať politické vedenie ministerstva vnútra v prípade potreby dosah na policajtov, ktorí nie sú ochotní postupovať spôsobom, ktorý im odporučia. Inšpekcia ich teoreticky môže bez problémov začať stíhať, lebo nie je nezávislá od politického vedenia ministerstva a ani od vedenia Policajného zboru.

Písali sme o nahrávke, na ktorej sa policajti dohovárali na spoločnej výpovedi pred policajnou inšpekciou. Bolo to potom, ako jeden z nich zbil svedka na policajnej stanici. Myslíte si, že sa takto dohodli aj po razii v Moldave?

Policajti jednoducho vedia, že výsledky kontroly často závisia od toho, koho poznáte v Policajnom zbore alebo vo vedení ministerstva, a môžu sa na to mnohokrát spoľahnúť. To je mimoriadne nebezpečné pri štátnych orgánoch, ktoré majú rozsiahle právomoci, často zasahujúce do základných ľudských práv, vrátane zákonnej možnosti ohroziť život a zdravie občanov streľbou zo zbrane. Myslím si však, že problém je omnoho hlbší.

V akom zmysle?

Policajný zbor nie je dlhé roky dobre riadený. Viac sa venuje spoločenským uniformám ako profesionálnosti vo vedení zboru. Myslím si, že niektorí mladí policajti ani nevedia, v akých zákonných mantineloch sa môžu pohybovať. Zoberte si len streľbu na auto so študentmi, alebo výbušninu v batožine nevinného cestujúceho. Je veľmi nebezpečné, ak nie sú policajti profesionálne riadení a ak v takej situácii politici povedia slová zľahčujúce policajné postupy. Tým sa rozširujú mantinely v rozmýšľaní Policajného zboru, čo môže následne občanov často zbytočne ohrozovať. Nechcem ani pomyslieť na to, kde by sme boli a ako by sa správali, keby sme neboli členmi Európskej únie. To už by nemali absolútne žiadne hranice. Opakujem, že vyjadrenia politikov k neukončeným trestným konaniam alebo k postupom polície nie sú namieste. Takéto ochranárstvo Policajného zboru, ktoré tu bolo dlhšie ako len posledných desať-dvanásť rokov, je mimoriadne nebezpečné. Pokiaľ to bude pokračovať, tak sa nám môže aj pre tento prístup ďalej rozpadať zákonnosť v postupoch Policajného zboru.

Exminister vnútra Robert Kaliňák a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa policajtov v Moldave nad Bodvou zastali. Na fotografii spoločne vystúpili v osade v Krompachoch. Foto – TASR

Pokiaľ ide o prípad razie, je možné ešte zvrátiť záver vyšetrovania?

My sme sľúbili predovšetkým pomoc v konaniach, kde sú obvinení. Tam chceme byť úspešní. Potom sa uvidí, či sa treba vrátiť k vyšetrovaniu razie samotnej. Je to teoreticky možné, ale nás prioritne zaujímajú konania, kde sú naši obvinení. Podľa môjho názoru sa skôr k razii už asi nikto nikdy nevráti a asi sa dá tiež vylúčiť, že poškodení by boli ochotní ešte niekedy uveriť v spravodlivosť a bez zábran vypovedať o tom, ako prebehla policajná akcia. Nepodceňoval by som ani vplyv ich trestného stíhania vo všeobecnosti na ochotu našich občanov vypovedať v trestných konaniach proti príslušníkom polície.

Aké tresty im hrozia?

Najskôr im musia preukázať úmyselné konanie, od ktorého sa budú odvíjať aj prípadné tresty. Môže ísť len o mierne tresty. O tom by sme sa však nemali ani baviť. Ja vôbec nepripúšťam, že im niečo hrozí. Sú nevinní, pretože policajný zásah sa naozaj udial tak, ako ho aspoň v časti boli schopní opísať.

Čo by s nimi spravili, ak by naozaj boli odsúdení a z obetí by sa stali páchatelia?

Jeden takýto príbeh som už zažíval, je to bolestivé pre tých ľudí aj ich rodiny. Zažil som to pri Hedvige a bolo to strašné. Hedviga mala pritom za sebou širokú podporu slovenských Maďarov aj celej slovenskej občianskej spoločnosti. Ona nebola so svojou bolesťou sama. Situácia mojich súčasných klientov je o to strašnejšia a pre nich nebezpečnejšia, že naozaj žijú v mimoriadne komplikovaných a sociálne zložitých podmienkach, na okraji spoločnosti. A to aj pre to, akú majú farbu pleti. Ak by nakoniec naozaj boli odsúdení potom, ako boli bezdôvodne zbití, a to vrátane žien a detí, tak nepôjde vôbec o tresty. Bude to znamenať, že sa im štát ešte vysmial do tváre.

Máte pocit, že za týmito Rómami toľko ľudí ako pri Hedvige nestojí?

Určite ich nie je toľko, ale stoja za nimi veľmi slušní ľudia a ja som rád, že som ich spoznal. Je to ich ohromná vizitka a hlavne vizitka ich humanizmu. Postoje týchto neznámych ľudí hovoria o tom, že Slovensko je súčasťou modernej Európy.

V auguste 2012 zorganizovala Aliancia Fair-play protest a verejne sa Hedvige Malinovej Žákovej ospravedlnili za postup štátnych orgánov. Foto – TASR

Ombudsmanka Mária Patakyová povedala, že ak sa raz dostane tento prípad až pred Európsky súd pre ľudské práva, tak Slovensko zažije veľkú hanbu. Zažije?

Kto sa bude hanbiť? Zase len my. Nie tí, ktorí im ubližovali. Možno už ani nebudú na Slovensku a budú si užívať sladké plody svojej politickej minulosti. Ako občianska spoločnosť sa musíme za obvinených postaviť a ukázať im, že Slovensko nie sú len tí, ktorí proti nim podporujú nenávisť, ale Slovensko sú aj ľudia, ktorí im pomáhajú. Že Slovensko sú aj ľudia, ktorí sa snažia zmeniť ich sociálne pomery. To by mali pocítiť.

Teraz najčítanejšie