Párová terapeutka Kusá: Tí, čo milujú majetnícky, sú slabí a nešťastní ľudia

Párová terapeutka Jolana Kusá. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jolana Kusá začala zakladať predmanželské a manželské poradne v Československu v 70. rokoch. Poradenstvo skúšala aj na vlastnom vzťahu a s manželom spolu žijú dodnes.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo vo vzťahoch opakujeme chyby našich rodičov
  • či je pravda, že protiklady sa priťahujú
  • v čom bolo manželské poradenstvo v 70. rokoch iné
  • prečo sa farári boja domáceho násilia
  • kedy ženám v poradni radí rozvod
  • prečo vedie žiarlivosť a majetnícka láska k násiliu

Boli v sedemdesiatych rokoch rodiny iné ako dnes?

Partnerské vzťahy aj rodina boli založené na inej spoločenskej ideológii. Doteraz sa spomína na to, ako začal štát stavať mladým družstevné byty, vnímalo sa to ako úžasná starostlivosť štátu, a pritom to bolo iba riešenie jednej núdzovej situácie. Keď sme začínali, bolo tam veľmi cítiť tradičnú rodinu, bola to prvá generácia žien, ktorá bola väčšinovo zamestnaná, takže staré mamy z toho obdobia nikdy nepracovali. Až takto to bolo odlišné. Prvá generácia zamestnaných žien doma ešte mala rodičov, ktorí sa im starali o deti. Nie však všetky, navyše štát chcel vychovať „nového človeka“ od narodenia, a tak sa vo veľkom začali budovať škôlky a jasle a deti aj od pol roka šli surovo do jaslí. Ako sa stavali fabriky, ženy museli byť zamestnané a ich babičky starli.

S čím chodili  ľudia do poradní v sedemdesiatych rokoch?

So všetkými možnými klasickými problémami. Nerozumieme si, odcudzili sme sa, vzdialili sme sa, asi mi je neverný, je na mňa hrubý. Veľmi málo sme vedeli o manželstve. Partneri nevedeli komunikovať, ale to nevedia doteraz. V piatok mi volal starší manželský pár, ktorý sa po päťdesiatke dáva dokopy. A on hovorí ako naivný sedemnásťročný mládenec: No ale keď ma má rada a keď ma miluje, tak sa prispôsobí. No a keď vy ju máte rád, tak to od nej nebudete žiadať a vy sa prispôsobíte. Láska nestačí, ako sila, ktorá ich spolu udrží. Láska je taký malý podvod v partnerskom vzťahu. Dostane ľudí dohromady, ale potom prestane fungovať. Mladých dvojíc som sa pýtala, akej farby si kúpia prvý koberec do obývačky. Ona hovorí červený a on hovorí, že nejaký neutrálny modrý. Tak sa pýtam, že aký a ako sa na tom dohodnú. Budúca pani hovorí: Hádame sa, kým nebude po mojom.

Jolana Kusá (1943) je jednou z priekopníčok predmanželských a manželských poradní na Slovensku. Párovou terapeutkou je už vyše štyridsať rokov. V súčasnosti radí párom aj jednotlivcom v telefonickej poradni Aliancie žien a naživo v Lige za duševné zdravie.

Ako takéto spory riešiť?

Ľudí treba naučiť komunikovať. V poradenstve ich sprevádzame k tomu, aby zmenili svoje vnútorné postoje a presvedčenia. Každý príde do partnerského vzťahu z nejakého rodinného systému. Má v sebe uložené skúsenosti zo svojej rodiny a na základe toho je presvedčený, ako má vyzerať rola ženy a rola muža. A na základe toho má očakávania, ktoré sú v partnerskom vzťahu kľúčové. Ak spolu páry nekomunikujú a len si užívajú lásku, spoločný voľný čas a nežijú život so všetkým, čo obnáša, nevedia nič o svojich očakávaniach. Ako mladí si urobíme kopu vízií a povieme si, že nebudem robiť veci ako moja mama, ale potom sa ukáže, aký zelený je strom života, keď sa prichytíte, že to v skutočnosti robíte ako vaša mama. Áno, rýchlo sa opravíme a robíme to inak, ale naše skúsenosti sú veľmi dôležité. Očakávania môžu byť banálne a môžu byť aj vyššieho rangu. Od každodenného života, cez rešpektovanie práce toho druhého, trávenie dovoleniek, čo s peniazmi, s deťmi a čo so sexom. Toto sú základné okruhy praktického spolužitia. A potom sú tu hodnoty, ku ktorým sa vzťahujú. Ak sú odlišné, časom to naruší možnosti kompromisov.

Menia sa časom partnerské vzťahy k lepšiemu?

Nemenia. Ľudia poznajú akési kúsky, ako je napríklad pozitívne myslenie, energie, vnútorná sila, čítajú rôzne rozvojové knihy, ale nikto ich nezoznámil s tým, ako má vzťah fungovať. Hoci možno kdesi v škole je aj predmet o rodine, napríklad na etickej výchove, ale výchova k manželstvu a rodičovstvu sa na pedagogických fakultách neučí. Takže to dnes mladých neučí nikto a mňa ide poraziť, pretože je dôležité vedieť o systéme rodiny, o partnerských vzťahoch, aj o jedincoch. Je veľmi veľa faktorov, ktoré vo vzťahoch nemusia fungovať. Jeden pán mi v poradni napríklad hovoril, že svoju ženu vozí do práce, no žena mu hovorila, že ona nechce, aby ju vozil, lebo chce chodiť svojím autom. Ak jeden chce byť partnerovi alebo partnerke bližšie než ten druhý, môže to byť problém. Navyše to zaváňa potrebou kontroly.

Existuje nejaký základ, ktorý musí vo vzťahu fungovať, inak sa rozpadne?

Áno, je kritické malé množstvo, na ktorom sa dá stavať. Predovšetkým sa musia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rozhovory

Vzťahy

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |