Denník N

Pre Čínu je Trump darom, ktorý ju neprestáva milo prekvapovať

Donald Trump a Kim Čong-un. Foto – TASR/AP
Donald Trump a Kim Čong-un. Foto – TASR/AP

Teraz sa v Ázii tvoria nové pravidlá, no nie sú písané po anglicky, ale v mandarínskej čínštine.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

„Amerika zostane dominantnou svetovou mocnosťou 21. storočia len vtedy, ak sa stane dominantnou mocnosťou v Pacifiku,“ hovoril mi často Li Kuang-jao. Zakladateľ moderného Singapuru a jeden z najšikovnejších strategických mozgov, s ktorými som sa kedy stretol, hovoril o tejto téme na sklonku svojho života, keď ho znepokojoval rozklad stability, ktorá umožnila taký neobyčajný globálny rast, aký sme videli za posledné polstoročie. Bol si istý, že kľúčovou podmienkou bola hlboká americká angažovanosť v Ázii, ktorá sa rýchlo stala centrom svetového hospodárstva a moci. Ale zdá sa, že Donald Trump robí všetko pre to, aby Liov výrok zobral ako návod, lež úplne s opačným cieľom.

Agresívny sever

Médiá sa mýlia. Hlavný titulok správ zo samitu lídrov Spojených štátov a Severnej Kórey, ktorý sa iróniou osudu konal v Singapure, mestskom štáte, ktorý vybudoval Li, mal znieť: Spojené štáty oslabili svoje sedemdesiat rokov trvajúce spojenectvo s Južnou Kóreou. Najprekvapujúcejším prvkom Trumpovej iniciatívy nie je to, že jednoducho zahŕňal chválou severokórejského diktátora, ale to, že oznámil zrušenie vojenských cvičení s Južnou Kóreou, čím vlastne prijal severokórejskú rétoriku, podľa ktorej sú manévre „provokáciou“.

Prezident asi nestihol doraziť na poradu, ktorá ho mala na samit pripraviť. V skutočnosti je to Severná Kórea, ktorá provokuje a vyhráža sa svojmu južnému susedovi, ako to robí už od roku 1950, keď začala prvú inváziu na juh. Odhady hovoria, že v Severnej Kórei je asi milión aktívnych vojakov, čo je asi dvakrát viac ako v Južnej Kórei. A odhaduje sa tiež, že zo severu vyhĺbili možno až dvadsať tunelov, ktoré by mohli slúžiť pri prekvapivej invázii. Severná Kórea má tiež šesťtisíc diel, ktorými môže ostreľovať Južnú Kóreu, a niektoré z nich majú taký dolet, že ohrozujú oblasť, kde žije 32,5 milióna ľudí, čo je viac ako polovica juhokórejského obyvateľstva. Americké ministerstvo obrany v roku 2006 odhadlo, že ak by Severná Kórea začala ostreľovať južného suseda, len v samotnom Soule by zahynulo štvrť milióna ľudí. Samozrejme, to sú čísla spred viac ako desaťročia. Severná Kórea má dnes takmer 60 jadrových bômb a tiež strely, ktoré ich môžu niesť. Juhokórejské „vojnové hry“ so Spojenými štátmi sú nevyhnutnými obrannými cvičeniami, ktoré musí robiť krajina, čo má za suseda takého agresívneho nepriateľa.

Nič tým neušetrí

Čo je ešte horšie, Trump signalizoval, že by rád ukončil americkú vojenskú prítomnosť v Južnej Kórei. Ale mýli sa, ak si myslí, že by to ušetrilo peniaze. Washington neplánuje tieto jednotky demobilizovať – to by totiž znamenalo znížiť počet aktívnych amerických vojakov, čo je však proti jeho niekdajším vyhláseniam. Hoci Južná Kórea platí takmer polovicu nákladov za pobyt amerických jednotiek umiestnených na jej území, presunúť ich trebárs do Georgie by nebolo lacnejšie. Ale to nie je to najdôležitejšie. Spojené štáty po trpkej skúsenosti došli k poznaniu, že je omnoho lepšie mať svoje jednotky pripravené, trénované na boj a s vedomosťami o miestnej geografii, než ich stále držať na americkom území a vyslať ich do zahraničia až vo chvíli, keď sa vyskytne nejaký problém.

Spokojný Peking

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie