Chlapca so špeciálnymi potrebami odmietali v škole v bydlisku
Spádové školy nemôžu odmietnuť deti s hendikepom, ktoré je možné integrovať do bežnej triedy.
Mama 11-ročného Samuela sa len pár dní pred začiatkom dvojmesačných prázdnin a po týždňoch hľadania a odmietania dozvedela, kam bude od septembra jej syn chodiť do školy. Samuel má znížený intelekt a ďalšie problémy, ale podľa odborníkov môže byť integrovaný do bežnej triedy.
Riaditeľka jeho spádovej školy v Miloslavove Alena Jančeková sa od apríla jasne nevyjadrila, či chlapca prijme, a matke v emaile aj v doporučenom liste, ktorý má Denník N k dispozícii, odporučila, aby skúsili inú školu.
Napokon Samuela 13. júna prijala. Chlapcova mama Alena Kilimajerová si myslí, že škola sa „rozhýbala“ k prijatiu Samuela až po tom, čo riaditeľke 7. júna napísala email, že sa na ňu bude sťažovať na ministerstve školstva a postúpi vec právnikovi. Riaditeľka Jančeková to odmieta.
13. júna, keď je datované rozhodnutie – list o prijatí Samuela do 5. ročníka Základnej školy v Miloslavove –, poslala Kilimajerová sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu a dala to na vedomie aj škole. Jančeková hovorí, že list o podaní sťažnosti dostali až 14. júna, čo môže doložiť kópiou s dátumom zápisu do registratúrneho denníka. Na jej rozhodnutie o prijatí Samuela to teda podľa nej nemalo vplyv.
Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová Denníku N potvrdila, že vie o sťažnosti a aj o tom, že chlapca už prijali. Povedala tiež, že spádová škola nemala žiadny dôvod Samuela odmietať.
Riaditeľka Jančeková zmenu svojho názoru na prijatie žiaka, o ktorom pred pár týždňami napísala, že mu „odporúča pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v špeciálnej triede, prípadne špeciálnej škole v 5. ročníku ZŠ, kde sú vytvorené na jeho ďalšie vzdelávanie vhodné podmienky“, vysvetľuje „konzultáciami s odborníkmi na školskom odbore aj s vedením špeciálnych škôl“. Ktorými konkrétne, nešpecifikovala.
Cestovanie do Bratislavy
Počas prvého stupňa Samuel navštevoval bratislavskú školu na Kulíškovej ulici, kde majú triedu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. Hoci musel komplikovane dochádzať, striedať vlak a autobus a tráviť veľa času na ceste, brala to jeho mama stále ako dobrú možnosť. V triede bolo napríklad maximálne osem detí, čo je pre žiakov ako Samuel veľké plus. Stále totiž potrebuje viac času a trpezlivosti, aby pochopil, čo má robiť.
„Má znížený intelekt, dosť zle niečo pochopí. Má aj ADHD. Grafomotorika je zlá, má dyslexiu. Hlavne matematika je katastrofa. Pre mňa ako matematičku je to ťažké, aj keď hľadám veľa spôsobov, ako ho niečo naučiť. Nakoniec sa to naučí, ale keď nastane problém, ktorý treba logicky vyriešiť, tak sa stratí a nevie, čo s tým. To sa napríklad týka slovných matematických úloh,“ opisuje Samuela mama.
