Denník N

Právny štát v policajnej akcii

Bývalý premiér Robert Fico a jeho minister vnútra Robert Kaliňák si podávajú ruky pred policajnou stanicou v Moldave nad Bodvou krátko potom, ako postup polície začala vyšetrovať inšpekcia. Policajtov prišli podržať. Foto – TASR

Slovensko sa za päť rokov nedokázalo vyrovnať s represívno-pátracou akciou, na ktorú nebol jediný právny dôvod a neexistovala jediná relevantná stopa, ktorá by políciu oprávňovala uskutočniť pátraciu raziu takého rozsahu.

Autorka je bývalá sudkyňa, poslankyňa, verejná ochrankyňa práv

Keď píšem o právnom štáte, myslím na právny štát uplatňovaný jeho orgánmi v praxi. Ak by totiž právny štát ostal iba v polohe teórie práva a filozofie, bol by pre ľudí iba akýmsi ,,panským huncútstvom“. Krása právneho štátu spočíva v tom, že jeho orgány sú povinné vo svojej denno-dennej činnosti dodržiavať princípy, na ktorých je založený, a riadiť sa nimi.

Medzi základné princípy právneho štátu patrí téza, že základné práva uvedené v ústave patria každému a že štát a jeho orgány sú povinné tieto základné práva nielen dodržiavať, ale aj ich ochraňovať. A to bez selekcie medzi ľuďmi, pretože základné práva ako sú napríklad právo na život, na dôstojnosť, na ochranu súkromia a rodinného života alebo na osobnú slobodu, nepatria niekomu viac a inému menej alebo vôbec.

Tieto práva nie sú za zásluhy voči spoločnosti, v ktorej človek žije. Sú to základné ľudské práva, ktorých nositeľom je každý človek, pretože je človek.

Pokyn na represívno-pátraciu akciu

Pred piatimi rokmi, 17. júna 2013, bol vydaný policajný pokyn, pôvodne označený represívno-pátracia akcia, približne tohto obsahu: Nariaďujem dňa 19. júna 2013 od 19,00 hod. do 21,00 hod. vykonať pátraciu akciu so zameraním sa na ul. Budulovskú a obec Drienovec, kde je predpoklad, že v komunitách sociálne vylúčených skupín sa zdržiavajú osoby, po ktorých je vyhlásené pátranie, a že sa tam nachádzajú veci pochádzajúce z trestnej činnosti.

Túto plánovanú pátraciu akciu po jej skončení verejne označil vtedajší policajný prezident za úspešnú, pretože splnila svoj účel a mnohí si ju pochvaľovali. Zistenia verejného ochrancu práv však preukázali, že nebola nájdená ani jedna osoba, po ktorej bolo vyhlásené pátranie a ani jedna vec pochádzajúca z trestnej činnosti.

A nielen to. O tom, že by sa v komunitách uvedených v pokyne mali zdržiavať konkrétne osoby, na ktoré bol vydaný príkaz na zatknutie, sa v policajných podkladoch o pripravovanej plánovanej pátracej akcii nenašla žiadna informácia ani stopa po akejkoľvek takejto indícii. Nebol zistený žiadny konkrétny zoznam a opis vecí pochádzajúcich z konkrétnej trestnej činnosti, po ktorých mali policajti podľa pokynu v pátracej akcii pátrať.

Polhodinové pátranie

Pátraciu akciu vykonalo 63 policajtov, ktorí sa na miesto dostali 23 autami. Akcia trvala iba 30 minút. Policajti počas nej vchádzali bez povolenia do obydlí. Na policajné oddelenie predviedli 15 osôb z osady, po ktorých nebolo vyhlásené pátranie. Na policajnom oddelení boli niektorí predvedení zadržiavaní viac hodín, až do noci. Boli predložené aj lekárske správy o poraneniach niekoľkých osôb.

V právnom štáte musí byť na takéto použitie policajnej sily právny dôvod. Nie vykonštruovaný, ale skutočný a preukázateľný. Naši policajti uviedli, že pátrali po hľadaných osobách a po veciach z trestnej činnosti. Tieto dva dôvody sú vo všeobecnosti zákonnými dôvodmi oprávňujúcimi políciu na vykonanie policajného zásahu. V právnom štáte však musí byť existencia zákonného dôvodu  na konkrétny prípad zásahu preukázaná. A to z toho dôvodu, aby pod zámienkou uplatnenia všeobecného zákonom ustanoveného oprávnenia na konanie štátneho orgánu nedošlo v konkrétnom prípade k jeho zneužitiu.

Zásah v Moldave nad Bodvou, konkrétne na Budulovskej ulici, bol podrobne preskúmaný verejnou ochrankyňou práv – teda ústavným orgánom tejto krajiny, ktorý je ustanovený na to, aby upozorňoval na prípady, ak orgány štátu porušujú osobám ich základné práva. Preto bola Národnej rade Slovenskej republiky predložená historicky prvá mimoriadna správa o závažnom porušovaní základných práv v auguste 2013. Obsahuje závažné zistenia o diskriminácii vo vzdelávaní, o zasahovaní do práva na bývanie, ale aj o policajnom zásahu na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou a, samozrejme, aj návrhy opatrení.

Policajná akcia bez jedinej stopy

Uvedomme si, že v prípade tohto, a ako sa neskôr ukázalo, nie ojedinelého policajného zásahu išlo o plánovanú policajnú pátraciu akciu. Od roku 2010 bolo pre celý okres vyhlásené pátranie po ôsmich osobách, z nich iba jedna mala vzťah k tejto lokalite. Išlo o neplatičov výživného a páchateľov drobných krádeží, ktorí už boli v pátraní niekoľko rokov. V podkladoch pre túto plánovanú pátraciu akciu sa nenachádzala operatívna informácia, údaj o stope, alebo aspoň relevantná indícia o tom, že niektorá z osôb, na ktorú bol už dlho pred touto akciou vydaný príkaz na zatknutie, by sa mala v mieste plánovanej pátracej akcie nachádzať a práve v tomto čase.

Okrem osôb mali policajti pátrať po veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti. Veci pochádzajúce z trestnej činnosti, po ktorých sa pátra, musia byť konkretizované a individualizované, aby ich bolo možné odlíšiť od vecí, ktoré nepochádzajú z trestnej činnosti. Pátrajúci policajti nemali zoznam a opis vecí, po ktorých mali pátrať.

Dezinterpretácie rozhodnutia ústavného súdu

Z úst policajných predstaviteľov a myslím, že aj z úst bývalého ministra vnútra zaznelo, že Ústavný súd preskúmal postup polície a nezistil žiadne porušenia práv v súvislosti s policajným zásahom v Moldave nad Bodvou. Ide o vyjadrenia, ktoré majú pre svoju nepresnosť a neúplnosť veľký potenciál manipulovať s verejnou mienkou. Nie je totiž pravda, že Ústavný súd konal o tom, čo konštatovala verejná ochrankyňa práv – a teda, že na vykonanie policajného zásahu neboli splnené podmienky, že jeho vykonanie nebolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, že bol vykonaný neprimerane, a že jeho vykonaním a aj spôsobom, akým bol uskutočnený, došlo k závažnému porušeniu viacerých základných práv veľkého počtu osôb.

Ústavný súd teda nevyslovil, že vykonanie tejto plánovanej represívno-pátracej policajnej akcie uskutočnenej 19. júna 2013 na ulici Budulovskej v Moldave nad Bodvou bolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, pretože bola vykonaná z niektorého z týchto dôvodov: V záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. To sú totiž jediné právne dovolené dôvody v demokratickom štáte, pre ktoré môže štát zasiahnuť do základných práv a slobôd osôb.

Pravidlá silnejšieho

Ústavný súd riešil inú vec. V konaní o sťažnosti preskúmaval a posudzoval, či orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní Rómov za, v skratke poviem, ich krivé výpovede o vyššie opísanej policajnej akcii, dodržali zákon a či pri tomto vyšetrovaní a trestnom stíhaní neporušili ich základné práva. A skonštatoval, že v trestnom konaní vedenom voči sťažovateľom – Rómom ich práva neboli porušené.

Sme v právnom štáte, ktorého orgány majú konať len v súlade so zákonom. Teda podľa pravidiel právneho štátu. Aj u nás platia pravidlá. Pravidlá silnejšieho. Väčšina ľudí môže doma zatiaľ tráviť večer pokojne. Zatiaľ im vchodové dvere nevykopnú kukláči a s krikom k nim nevtrhnú, aby so psom našli neplatiča výživného, na ktorého je už dva roky vydaný príkaz na zatknutie, alebo televízor, ktorý sa veľmi podobá na hocijaký iný televízor. Zatiaľ sme v bezpečí. V právnom štáte. Naozaj sme?

Teraz najčítanejšie