Padne Schengen pre migračnú krízu? Nemecký minister vnútra chce vracať azylantov už na hraniciach

„Jeden muž sa vyhrážal, že skočí do vody, tak veľmi sa bál, že ho vrátia do Líbye,“ opísal Aloys Vimard z medzinárodnej organizácie Lekári bez hraníc situáciu na lodi Aquarius so 629 africkými migrantmi, ktorých odmietlo prijať Taliansko (a jeho nová populistická vláda) a takisto Malta, až sa ich nakoniec ujalo Španielsko.

„Radšej zomriem ako ísť naspäť do Líbye,“ hovoril muž citovaný Financial Times niekde medzi Sardíniou a Španielskom. Jeho odhodlanie s ním zdieľajú desaťtisíce ľudí, ktorí sa tento rok pokúsili dostať na európske brehy z chudobných afrických krajín alebo vojnou sužovaného Blízkeho východu.

Príbeh záchranárskej lode Aquarius ukázal, ako veľmi je EÚ rozdelená v otázke migračnej a utečeneckej krízy. Oveľa väčšia dráma než v Stredozemnom mori sa však v najbližších týždňoch a mesiacoch odohrá v Berlíne, Bruseli a ďalších európskych metropolách.

Tam sa bude rozhodovať, či sa európske krajiny dokážu zjednotiť pri hľadaní nového kompromisného azylového práva. Bez neho budú také spory, aký sme videli okolo lode Aquarius, len pribúdať.

V hre sú kľúčové elementy EÚ ako slobodný pohyb obyvateľov v schengenskom priestore, ochrana vonkajších hraníc, solidarita s najviac postihnutými krajinami, či plnenie si medzinárodných záväzkov voči ľuďom, ktorí sa ocitli na úteku.   

Merkelovej nová migračná kríza

Do nepríjemnej situácie sa kvôli rozdielnym pohľadom na azylovú politiku v posledných dňoch ocitla nemecká kancelárka Angela Merkelová, proti ktorej sa otvorene postavil jej koaličný partner, minister vnútra Horst Seehofer z bavorskej CSU (Kresťanskodemokratická únia). 

Chce presadiť, aby časť žiadateľov o azyl na nemeckých hraniciach okamžite vracali do krajín, kde už boli zaregistrovaní. Tak, ako je to zadefinované v starom dublinskom systéme. 

Kancelárka však tvrdí, že takáto zmena – návrat nemeckých policajtov na hranice a otáčanie migrantov späť – by ovplyvnila celý kontinent, a preto ju treba riešiť na európskej úrovni. A tiež by to, ako píše Politico, ironicky najviac postihlo susedné krajiny ako napríklad Rakúsko. Jeho premiér Sebastian Kurz je pritom v prísnejšej azylovej politike spojencom bývalého bavorského premiéra.

Seehofer tlačí na zmeny, pretože na jeseň čakajú jeho Bavorsko voľby a podľa prieskumov verejnej mienky CSU hrozí, že príde o väčšinu. Skôr, než sa rozhodne, či bude riskovať rozpad nemeckej vlády alebo minimálne vlastné odvolanie z postu ministra, dal kancelárke čas na to, čo požadovala – hľadanie európskeho riešenia. Teda dva týždne do pripravovaného summitu EÚ.

Ak pôjde Seehoferovou cestou, teda okamžitým vracaním migrantov odkiaľ prišli, spustilo by to reťazovú reakciu. „Zatvorenie bavorských hraníc by vyvolalo dominový efekt v Rakúsku, Taliansku a ostatných krajinách, kde by nevyhnutne nasledovali hraničné kontroly, čo by bránilo slobodnému pohybu ľudí a zabilo by Schengen,“ píše Politico.

Zavraždené tínedžerky

Nemecká legislatíva taký postup umožňuje, Merkelová však v prelomovom roku 2015 počas humanitárnej krízy dala prednosť ústretovejšej azylovej politike, ktorá vyvrcholila prijatím skoro 900-tisíc migrantov a utečencov. Jej politika otvorených dverí si však našla veľa odporcov najmä medzi konzervatívnymi voličmi a pomohlo to k rekordnému nárastu popularity populistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa v minuloročných voľbách prvý raz dostala do federálneho parlamentu.

Protiutečenecké nálady narástli v juhonemeckom meste Kandel po vražde 15-ročnej Mie, ktorú mal vlani v decembri dobodať na smrť jej expriateľ a utečenec z Afganistanu. Urobil tak zrejme zo žiarlivosti po krátkom vzťahu. V týchto dňoch sa s ním začal neverejný súdny proces.

Jeho vek, ako uvádza Deutsche Welle, sa nedá presne určiť, ale v čase zločinu mal podľa úradov menej ako 18 rokov. Podobný prípad sa stal pred niekoľkými týždňami aj vo Wiesbadene, kde je z vraždy 14-ročnej Susanny F. podozrivý neúspešný žiadateľ o azyl, Iračan Ali B. Vraždy sa mal údajne dopustiť pod vplyvom liekov a alkoholu. Podozrivého z vraždy jeho bývalí susedia vo Wiesbadene pre Spiegel opísali ako arogantného gangstra, ktorý sa cítil byť nedotknuteľný.

Kritici nemeckej azylovej politiky tvrdia, že keby nemecký utečenecký systém fungoval, k tragédii by nemuselo dôjsť. Alimu bolo v roku 2016 odmietnuté právo na azyl, ale jeho pobyt sa podľa DW toleroval, pretože sa proti rozhodnutiu odvolal. Iracká polícia ho zatkla a vydala do Nemecka potom, čo sa do Iraku vrátil aj so svojou rodinou.

Kurzova koalícia ochotných

Práve na ochranu vonkajších hraníc sa chce sústrediť rakúsky kancelár Sebastian Kurz, ktorý vládne s krajne pravicovou Stranou slobodných a v júli sa na pol roka ujme predsedníctva v EÚ.

31-ročná hviezda rakúskej politiky a nový líder ľudovcov už volá po akejsi „osi ochotných“, ktorá by bojovala proti nelegálnej migrácii. Spojencov má v nemeckom ministrovi vnútra Seehoferovi a aj Taliansku, kde vznikla populistická vláda práve zo strán, ktoré postavili kampaň na vyvolávaní strachu z migrácie.  

Kurzovou tézou je, že nie každý prenasledovaný človek na svete sa môže usadiť v Európe a to, kto príde na kontinent, by nemali určovať pašeráci. Pre migrantov navrhuje zriadenie prijímacích utečeneckých táborov mimo EÚ, v čom ho podporuje napríklad Dánsko. Tam by sa vyberali tí, ktorí by prešli výberovým sitom a mohli by sa presídliť do Európy.

Nový Dublin nebude?

Koncom júna sa debata o reforme azylového systému presunie do Bruselu na samit EÚ, na ktorom sa však zatiaľ veľký posun nečaká. Reforma dublinského systému, podľa ktorého majú žiadosti o azyl riešiť tie krajiny, kam utečenci vstupujú, je veľmi nepravdepodobná.

Rovnako zrejme neprežije ani koncept prerozdeľovania utečencov, známy ako kvóty, ktorý narazil v krajinách V4. 

Ak sa krajiny EÚ na niečom zhodnú, tak je to prísnejšia kontrola vonkajších hraníc. Ako prioritu to vidno aj v návrhu na nový dlhodobý rozpočet únie, ktorý ráta s takmer trojnásobným navýšení finančných prostriedkov pre Európsku agentúru pre pobrežnú a pohraničnú stráž (Frontex).

V dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 jej rozpočet zdvihli z 13 miliárd eur na 34,9 miliardy eur. Vytvoriť sa má tiež nový samostatný fond pre integrované riadenie hraníc a posilnenie Frontexu s 10-tisíc príslušníkmi pohraničnej stráže.

Plán má logiku. Nič totiž nenasvedčuje tomu, že migračná kríza prestane byť témou.

Odhaduje sa, že momentálne necelé percento (56,6 milióna ľudí) svetovej populácie tvoria utečenci, čo je podľa správy Global Peace Index najviac v modernej histórii. „Utečenci by dnes vytvorili jeden z najväčších národov na svete,“ píše sa v správe. Viac ako polovica z nich je pritom z týchto troch krajín: Sýria, Afganistan a Južný Sudán, z ktorých väčšina skončila v susedných krajinách a len zlomok z nich skončil v Európe. Nič to nemení na fakte, že práve oni sú a dlho budú jednou z hlavných tém volieb.

Počet žiadostí o azyl sa teraz v Európe pohybuje okolo 50-tisíc mesačne. Vlani požiadalo v EÚ o azyl vyše 700-tisíc ľudí, čo je síce o vyše 40 percent menej ako v roku 2016, ale stále viac ako pred začiatkom migračnej vlny v roku 2015.

Najväčšieho počtu azylantov sa ujali Nemecko (ktoré je na prvom mieste už šiesty rok za sebou), Taliansko, Francúzsko, Grécko a Veľká Británia.

„Situácia je vážna, ale je možné ju prekonať,“ napísal Seehofer v editoriáli pre Frankfurter Allgemeine Zeitung. Na summite EÚ koncom júna sa podľa neho musí prijať rozhodnutie, ktoré uzná nemeckú záťaž v migračnej kríze.  

To je však sporné. Stačí si pripomenúť sériu európskych volieb, kde bola migračná kríza zásadnou témou. Svoju kampaň na odpore k utečencom si urobil aj český prezident Miloš Zeman, hoci z pohľadu Česka ide o virtuálnu tému a jej riešenie nie je v právomoci prezidenta. 

V Slovinsku zase nedávno so šírením strachu z migrácie vyhral voľby Janez Janša, podporovaný osobne maďarským premiérom Viktorom Orbánom. V Rakúsku vládne s Kurzom radikálne pravicová Strana slobodných a vo Švédsku je najpopulárnejšou stranou protiimigrantská strana.

Pre európsky projekt je preto podľa Financial Times potrebné nájsť riešenie ešte pred ďalšou skutočnou imigračnou krízou, ktorá by ešte viac posilnila vlnu populizmu. Výzvou mainstreamových politikov je uistiť voličov, že sú energickejší v kontrolovaní migračných vĺn, a popri tom byť rozvážnou protiváhou proti populistom šíriacim paniku.

Ak nie v EÚ, tak aspoň bilaterálne by sa Merkelová so štátmi ako Taliansko a Grécko chcela dohodnúť o navracaní žiadateľov o azyl.

„Merkelová teraz nezíska širokú dohodu na úrovni EÚ. Jej najlepšou šancou sú bilaterálne dohody s krajinami, kam prichádza väčšina utečencov – Taliansko, Grécko a Španielsko,“ hovorí komentátor Financial Times Wolfgang Münchau. Lenže každá z tých krajín by niečo chcela: napríklad Gréci odpustenie z dlhu, Taliani výnimku z prísnych rozpočtových pravidiel eurozóny.