Vírivé myšlienky z víru hurikánu

Zásadná postava multimediálnej rockovej avantgardy prelomu storočí, americká alternatívna performerka, speváčka, recitátorka, huslistka a skladateľka Laura Philips „Laurie“ Anderson (1947) rada pracuje s novými elektronickými technológiami v hudbe aj vo filme a vo svojej tvorbe reflektuje filozofické, sociálne aj politické témy.

Po štúdiách sochárstva a dejín umenia sa živila ako umelecká kritička a ilustrátorka detských kníh. Svoje nadanie neustále rozvíjala v ďalších rôznorodých oblastiach – písala poéziu, fotografovala, nakrútila zopár filmov, vynaliezala prapodivné hudobné nástroje a na svojom konte má aj spracovanie hesla „New York“ pre Encyclopaedia Britannica. Na konci 70. rokov spolupracovala s pop-artovým guru Andym Warholom a komikom Andym Kaufmanom, ktorého príbeh v minulosti bravúrne spracoval Miloš Forman vo filme Muž na Mesiaci.

Manželstvo a tvorivá spolupráca s Lou Reedom

Do širšieho poslucháčskeho povedomia sa však po prvýkrát zapísala hudobnou aktivitou, hypnotickým singlom O´Superman. Ten sa neskôr stal súčasťou sólového albumu Big Science (1982), ktorému predchádzal projekt You‘re the Guy I Want To Share My Money With (1981) s poéziou beatnika Williama S. Burroughsa a niek­dajšieho Warholovho spoločníka Johna Giorna, s ktorými nahrávala aj neskôr.

Na nasledujúcich albumoch sa nebránila ani ďalším spoluprácam (napríklad Mister Heart­break s Petrom Gabrielom), prípadne filmovým alebo scénickým realizáciám. Nahrávka Home Of The Brave (1986), de facto koncertný film, obsahovala skladby Williama S. Burroughsa, Billa Laswella a Nilea Rodgersa. Po albume Strange Angels (1989) sa venovala predovšetkým koncepčným koncertným vystúpeniam – napríklad Empty Places (1990), Voices from the Beyond (1991) či Stories from the Nerve Bible (1993). Nasledujúcou kolekciou The Ugly One With Jewels As Well As Puppet Motel (1995) pokračovala v experimentoch so syntetickým jazykom technológie a elektroniky a jazykom pesničkárstva a poézie.

Niekoľko rokov žila a spolupracovala s rockerom Lou Reedom (1942 – 2013). V roku 2008 sa stali manželmi. Obaja sa spolu podieľali na albume Johna Zorna The Stone: Issue Three (2008). Hrala na jeho albumoch Set The Twilight Ree­ling (1996), Ecstasy (2000) a The Raven (2003). Reed zasa na jej nahrávkach Bright Red (1994) v produkcii Briana Ena, Life on a String (2001) a Homeland (2010), ktorá v mnohom nadväzuje na takmer osemhodinový divadelný projekt United States, ktorý postupne vyšiel na piatich platniach. Je historicky prvou rezidenčnou umelkyňou v americkej ves­mírnej agentúre NASA.

Do umenia a popkultúry ostatných dekád Laurie Anderson pozoruhodne implantovala tajomné, kritické aj vtipné rozprávanie príbehov na veľkých multimediálnych predstaveniach a od spomínaného singlu O´Superman aj na hudobných nahrávkach. Vždy sa snažila kombinovať prastaré médium historiek, aktuálnych príhod a rozprávaní s úletmi elektronickej moderny. Uvoľnene fanfarónska multimediálna scéna obdobia troch uplynulých desaťročí jej na to ponúkla skvelé šance a ona ich dokázala využiť.

Aktuálny album Landfall je priamou reakciou na hurikán Sandy, ktorý v roku 2012 zasiahol veľkú časť Severnej Ameriky. S priemerom 1500 kilometrov to bol najväčší zaznamenaný atlantický víchor v jej histórii. Laurie Anderson to vzala z globálneho aj osobného pohľadu – zatopilo jej byt na Dolnom Manhattane, kde žila so svojím manželom Lou Ree­dom – a táto situácia sa stala inšpiratívnym základom pre vznik a dej spoločného programu s rešpektovaným sláčikovým Kronos Quartetom, ktorý mal premiéru v roku 2013 a teraz vyšiel na CD. Umelkyňa zostala verná progresívnej avantgarde – napokon mix orchestrálnych aranžmánov a elektroniky nájdeme už v jej dávnom projekte Born, Never Asked (1980).

Unikátny projekt pre Kronos Quartet

Prvá spolupráca s rešpektovaným telesom moderny dopadla tak presvedčivo a dobre, akoby nerobila nikdy nič iného, len písala súčasnú „vážnu“ hudbu. Má síce za sebou spoluprácu s viacerými osobnosťami tohto žánru (napríklad Phil Glass), ale položka takého rozsahu a kvality ako Landfall, vytvorená viac-menej na mieru pre Kronos Quartet, predstavuje v portfóliu jej tvorby unikátnu záležitosť, prezentujúcu nielen muzikantský, ale aj literárny a rozprávačský talent autorky. „Vždy ma fascinoval komplexný vzťah slova a hudby, či už ide o piesňové texty, voice-over alebo podtitulky,“ potvrdila na margo svojej novinky v rôznych rozhovoroch.

Fakt, že Laurie Anderson je dobrá hráčka na husliach a svoj nástroj dokáže odjakživa využívať naozaj netradične kreatívne, jej pomáha vytvárať originálne kompozície. Kapelník a prvý huslista Kronos Quartetu David Harrington k tomu s úctou hovorí: „Laurie Anderson je majsterka hudobných kúziel, ktorá vždy obývala tajné miesta, kde technológii nechýba osobnosť, kde je ‚reálny čas‘ spochybnený a všetky elementy jej performance sa pritom stretávajú v hudbe. Zmysel pre hru a radosť spolu s nekonečným experimentovaním z nej robí ideálneho chemika – alchymistu v laboratóriu hudby.“

K tomu je treba dodať, že práve Harrington mal rozhodujúcu úlohu v prepise hudobných skíc, ktoré vznikli hrou na husliach prostredníctvom špeciálneho softvéru, do kvartetovej partitúry.

Motív straty

Celý cyklus troch desiatok inštrumentálnych miniatúr – zvukomalieb doplnených hovoreným slovom, funguje ako umelecký denník s veľmi intímnym vkladom osoby, ktorá pocítila peklo živlov na vlastnej koži. Kombinácia decentne dávkovanej elektroniky a sláčikového kvarteta kreatívne evokuje záhadnú temnotu, dotýkajúcu sa zaplaveného mesta, ponoreného do mimoriadneho stavu neistoty, strachu a úzkosti.

Chronologicky prebiehajúci príbeh naštartuje svojou náladou už úvodná skladba z televíznych správ CNN Predicts A Monster Storm. Zvuk sláčikov chvíľu surfuje po vivaldiovských barokových vlnách a potom sa disonančne tiesnivo prelína s industriálnymi samplami. V ďalších pasážach autorka pokračuje s čistou hudbou a jej obľúbená deklamácia sa prvýkrát dostane k slovu vo štvrtej skladbe Our Street Is A Black River. Neskôr dosiahne ešte výrazne pestrejší akcent svojho rozprávania striedaním hladín hlasu, čo cítime výraznejšie trebárs v skladbe Nothing Left But Their Names, kde elektronicky pomocou octa­veru prehĺbi svoj vokál do „mužskej“ polohy.

Elektroniku a zvukové slučky využíva veľmi funkčne pri decentnom dávkovaní s prienikmi disharmonicky nervných vstupov sláčikov (The Wind Lifted The Boats And Left Them On The Highway alebo Thunder Continues In The Aftermath), ktoré aj pri minimálnej predstavivosti poslucháča vyvolávajú výjavy hrôz skazy. Nie je to však jednoduché počúvanie.

V dejovej línii sa postupne stáva hlavným motívom strata: „Keď bolo po tej búrke, zišla som do suterénu. Tam na hladine plávalo všetko: staré analógové klávesnice, premietačky, rekvizity starých predstavení, laminátové lietadlo, barly, stojan na vianočný stromček, haldy papierov, fotky nášho psa a ďalšie haraburdy. Pozerala som sa na všetky plávajúce veci, ktoré som celý život starostlivo opatrovala. A vravela som si: Aká magická krása. Aká katastrofa.“

Moment zmaru ako metafora

Tento moment zmaru je príznačnou metaforou, ktorá hovorí, že to najdôležitejšie nám voda aj tak nevezme, len sa niekedy musí naším okolím pre­hnať živelná katastrofa, aby sme si to uvedomili. Zmizne každodennosť a vzniká situácia, ktorá si vynucuje iný pohľad. Rozprávanie plynie voľné a prelína sa s odbočkami na zdanlivo nesúvisiace sentencie. O svojej hlavnej strate – smrti Loua Reeda sa nezmieňuje, ale jeho tieň sa rozprestiera nad celým príbehom. Depresia však nie je dominantná, niekedy sa prelína s melanchóliou a humorom ako najlepšou zbraňou pri boji s nepriazňou osudu.

Laurie Anderson sa diskrétne riadi myšlienkou, ktorú vyslovil jej budhistický učiteľ Mingyur Rinpoche: „Treba vedieť precítiť smútok bez toho, aby bol človek smutný.“ Obrátila čistý list a začala odznova.

Nahrávka patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo na hudobnom poli v ostatných rokoch vzniklo, a má celosvetový dosah. Pre hlbších záujemcov je k dispozícii aj osem kapitol knihy All the Things I Lost in the Flood, ktorú v rámci nového multimediálneho projektu autorka v súčasnosti premiérovo uvádza.