Denník N

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu, športu a stravovania je dobrý nápad

Ilustračné. Foto – TASR
Ilustračné. Foto – TASR

Predstavme si obedy zadarmo ako zvýšenie detských prídavkov, ktoré sa vypláca priamo deťom vo forme zdravého jedla v školskej jedálni. Aj tak to vyzerá ako nezmysel?

Vyzerá to ako irónia, ale nemá to byť vtip: premenujme ministerstvo školstva na ministerstvo školstva, vedy, výskumu, športu a stravovania. Pomôže nám to pochopiť prelomovosť návrhu, s ktorým prišiel začiatkom júna Robert Fico a ktorý po týždni v prejave o stave republiky podporil aj prezident Andrej Kiska.

Nejde tu len o to, že ak návrh prejde, štát bude za všetky deti v základných školách a za škôlkarov v poslednom ročníku platiť obedy v školskej jedálni.

Časom sa zabudne na krátkodobé politické ambície navrhovateľov, podporovateľov a ich odporcov. Ostane posolstvo, že štát na seba berie zodpovednosť za to, čo deti mimo domova jedia, pretože to považuje za súčasť starostlivosti o ne. Že to považuje za rovnako dôležité ako výučbu, respektíve že to považuje za podmienku úspešnej výučby.

Po novom už teda štát nehovorí len to, že vaše deti niečo naučíme, a preto musia povinne chodiť do školy, ktorá je zadarmo. Ak vláda začne platiť obedy za všetky deti, povie, že sa na ňu môžeme spoľahnúť v tom, že rovnako zdravo navarí všetkým deťom.

Od toho momentu by sme to však od štátu mali aj vymáhať. Inak hrozí, že štát to bude platiť všetkým a mnoho detí ostane hladných alebo bude jesť inde, prípadne nezdravo.

Už sa to nebude dať vziať späť

Nerozoberajme motiváciu Roberta Fica, pre ktorú pribalil obedy zadarmo do takzvaných sociálnych balíčkov. Rátajme naozajstné náklady a prínosy, ktoré s tým prídu v praxi a ktoré tu ostanú, aj keď on už nebude v politike.

Cena je pomerne ľahko odhadnuteľná. Ide o dotáciu 1,20 eura na každý obed pre približne pol milióna detí, pričom teraz už štát platí obedy asi desatine detí. Navyše to teda bude v porovnaní so súčasnosťou stáť 100 miliónov eur ročne.

To je až pätina súčasných výdavkov na základné školstvo, čiže by šlo o dramatický skok o sumu, ktorá by napríklad na dlhé roky vyriešila debatu o nízkych platoch učiteľov. Nečudujme sa preto, že nielen v bohatších regiónoch sa mnohí riaditelia škôl pýtajú, či by sa peniaze na obedy zadarmo nedali využiť v školstve inak.

Minimálne majú pravdu v tom, že strana Smer či vláda nepovedali jasne, aký problém chcú riešiť a či to nemožno dosiahnuť inými prostriedkami.

Tento problém sa navyše násobí tým, že nejde o jednorazovú dotáciu alebo o pokus, ktorý možno hocikedy odvolať. Tých sto miliónov tak budeme odteraz musieť za obedy v školách platiť z rozpočtu každý rok.

Ak sa raz obedy zadarmo zavedú, už nebude politickej sily, ktorá by ich zrušila, aj keby boli neúspešné. Rovnako ako napríklad už žiadna vláda ani v prípade krízy nesiahne úplne na trinásty dôchodok či vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov.

Ide o chudobných, o ktorých nevieme

Odhadnúť prínosy obedov zadarmo je komplikovanejšie ako zrátať ich náklady. Väčšina priaznivcov tohto návrhu pracuje s hypotézou, že platenie obedov všetkým zníži dôsledky chudoby lepšie, ako keby štát iba dvihol detské prídavky. Predpokladá sa, že štát tak zaručí teplý obed aj deťom v rodinách, kde by vyššie detské prídavky aj tak zhltol exekútor, úžerník či chľast.

Zvýši sa tak počet detí, ktoré nebudú hladné, a podľa opakovaných prieskumov zo zahraničia to ovplyvní ich spokojnosť so školou a skôr či neskôr potom aj ich študijné výsledky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Obedy zadarmo

Komentáre

Teraz najčítanejšie