Vitajte, traktoristi, ale nič pre vás vlastne nemáme

Skupina nespokojných farmárov z viacerých častí Slovenska dorazila tento týždeň na traktoroch do Bratislavy. Budú žiadať prijatie u premiéra a veria, že ich požiadavky začne niekto brať vážne. Ide o skupinu farmárov, ktorá má podporu veľkej časti verejnosti, vie upútať médiá, sú to vytrvalí ľudia, cítia, že sú v práve a nemajú už veľmi čo stratiť. Pravdepodobnosť, že si nejaké sľuby na návšteve v hlavnom meste vymôžu, je tak preto relatívne vysoká.

Pochopili to aj ostatní hráči v agrosektore, a preto malých farmárov privítali veľké agrokomory v Bratislave vyhlásením, v ktorom ich krok hodnotia ako „protest úzkeho okruhu poľnohospodárov“.

Cieľ je jasný. Päť komôr, medzi ktorými sú aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Potravinárska komora Slovenska, odkazuje verejnosti a vláde, že rokovať majú s nimi. Že tí chlapi protestujúci na traktoroch nie sú takí vplyvní ako oni.

Fakticky majú veľké komory v rozložení síl určite pravdu. Zastupujú rozhodujúcu väčšinu fariem, či už z pohľadu obhospodarovanej pôdy, veľkosti produkcie, zamestnanosti, či prijatých dotácií. Sú niečo ako ZMOS v samospráve. Bez ich súhlasu nedokáže žiadna vláda presadiť v sektore väčšiu zmenu.

Matečná to veľmi dobre vie a Pellegrini je dosť bystrý, aby to pochopil.

Nie všetci veľkí sú mafiáni

Nie je náhoda, že menší farmári prichádzajú do Bratislavy bez podpory väčšinových organizácií. Protestujúci sa celý čas štylizovali do pozície „malých“, ktorí doplácajú na systém, ktorý je nastavený pre „veľkých“.

Bolo to primerané a nebolo to prehnané. Zároveň však platí, že väčšina veľkých farmárov nemohla za to, že niekoľko agresívnych skupín s pomocou polície, prokuratúry, pozemkového fondu, dotačnej agentúry a Smeru terorizovalo malých najmä na východe Slovenska.

Veľké agrokomory sa dnes právom hnevajú, že sú v očiach verejnosti v jednom vreci s Vadalovcami, Rodovcami a Troškovou. Vo svojom vyhlásení vyslovene žiadajú, aby sa nepoužívalo „nezmyselné delenie poľnohospodárov na malých a veľkých“.

Na druhej strane, keby sa nevzbúrili malí farmári, možno by sme doteraz nevedeli, kam až sa dostali pomery v agrosektore a na slovenskom vidieku. Typické slovenské „veľké“ farmy sa skorumpovaným pravidlám sektora prispôsobovali, pretože na rozdiel od drobných gazdov im pôdu a dotácie nikto nebral. Uverili, že politici a mafie majú právo sa na poľnohospodárstve priživovať, pokiaľ ostatných nechajú žiť.

Čo môžu dostať a čo nie

V každom prípade, požiadavky, s ktorými prichádzajú protestujúci na traktoroch, budú vládou posudzované aj podľa toho, či s nimi súhlasia aj veľké komory.

Žiadosť o vytvorenie špecializovaného tímu vyšetrovateľov pre podvody v agrosektore nemá väčšine veľkých poľnohospodárskych firiem prečo prekážať. Väčšina z nich je síce v nejakom type sporu s menšou farmárskou konkurenciou, ale netýra ju porušovaním zákona.

Za by bol zjavne aj generálny prokurátor, problém bude zrejme v NAKA. Ak chce Pellegrini vyzerať ako silný muž, môže skúsiť polícii vytvorenie špeciálneho tímu prikázať (Ministerstvo vnútra v stredu po dohode premiéra a ministerky vnútra zriadilo špecializovanú skupinu vyšetrovateľov).

Oveľa väčší problém bude s požiadavkou iniciatívy farmárov, aby sa dotácie vyplácali len na pôdu, ktorá má podľa verejne dostupného registra jasného vlastníka alebo prenajímateľa. Normálne sa to dá urobiť len tak, že si firmy začnú aj nájomné zmluvy zapisovať do katastra. Keďže to však väčšine z nich nevyhovuje, vláda na to tlačiť nebude.

Namiesto toho skôr padne nejasný sľub, že Pôdohospodárska platobná agentúra objedná nové IT, ktoré to dokáže. PPA už naozaj žiada o nové technológie za takmer sto miliónov eur, čo je približne na úrovni pätiny ročnej sumy poľnodotácií. Problém s takzvaným križovaním, keď sa o dotácie na tú istú pôdu bijú rôzne farmy, to však aj tak nemá šancu vyriešiť.

Na druhej strane, slovenské spory o dotácie sa dostali až do európskych inštitúcií. Vedenie agentúry tak bude musieť Európskej komisii a europarlamentu skôr či neskôr dať sľub nejakého naozajstného riešenia.

Aj ďalšie dve veľké požiadavky farmárov, s ktorými prichádzajú do Bratislavy, súvisia s pôdou. Ani v nich nemožno čakať, že sa malí farmári zhodnú s potrebami väčšinových agrokomôr.

Prvou je snaha, aby štátny pozemkový fond pri prenájme pôdy uprednostňoval mladých a miestnych farmárov a rodinné farmy. Ak by sa to dialo, šlo by Slovensko v zmysle európskej politiky podpory menších, začínajúcich a regionálnych. Záujem väčšiny slovenských fariem je však status quo, preto sa to zrejme nepodarí presadiť.

A napokon bude na stole požiadavka, aby sa pozemkové zákony reformovali tak, aby takisto vychádzali v ústrety malým agropodnikom. Veľkí to preto nepodporia a vláda do sporu s väčšinou farmárov ani v tomto prípade nepôjde.