Futbalové MS majú za sebou prvý týždeň: prím hrá Rusko, video sa osvedčilo, sklamali juhoamerickí giganti

Víťazi

1. Rusko

Vladimir Putin si môže zatiaľ spokojne mädliť ruky, so šampionátom nie sú spájané žiadne väčšie škandály a hovorí sa predovšetkým o dobrom futbale. Fanúšikov môže akurát tak mrzieť, že v Moskve dochádza pivo. Podľa správy agentúry Reuters prevádzkari miestnych reštaurácií netušili, že turisti budú chcieť piť iba to.

Pozoruhodne dobrá je však najmä hra podceňovaného ruského tímu. Pred šampionátom sme upozorňovali na jeho biednu obranu, no Saudská Arábia a dokonca ani Egypt s uzdraveným Salahom defenzívu Ruska vôbec nepreverili. Počas týchto dvoch duelov smerovala na Akinfejevovu bránu jediná strela, aj to z penalty, ktorú Salah premenil.

Výkon celého Ruska pritom stojí na jedinom človeku – Alexandrovi Golovinovi. O talent CSKA Moskva sa zaujímajú európske veľkokluby a jeho výkon v zápase so Saudskou Arábiou dokázal, že oprávnene. Ofenzíve mal pritom veliť Alan Dzagojev, no za tých pár minút, čo stihol odohrať, sa ukázalo, že si na ihrisku s Golovinom skôr prekáža. Až po jeho zranení sa na ihrisko dostal priamočiary Čeryšev, z ktorého je razom trojgólový strelec.

Tretím do ruskej ofenzívnej partie je Arťom Dzjuba, na jar hosťujúci v priemernej Tule (ak vám ten názov niečo hovorí, vedzte, že tu pôsobili slovenskí reprezentanti Lukáš Tesák a Ján Mucha). Využil zranenie Kokorina a rozpačitý výkon Smolova z prvého duelu a za dôveru sa odvďačil dvomi gólmi. Vďaka tomu je tak Rusko nebezpečné po zemi (Golovin), zo vzduchu (Dzjuba) i z krídla (Čeryšev). Uvidíme, ako sa bude domácim dariť, keď budú musieť aj brániť.

2. Videorozhodcovia

K paradoxom turnajov, ktoré organizuje FIFA, patrí aj to, že sa na ne ľahšie dostane rozhodca z Tahiti ako arbiter, ktorý každý víkend píska anglickú Premier League. Napriek tomu možno kvalitu tohtoročných výkonov hodnotiť pozitívne. Väčšie kontroverzie vyvolalo iba postrčenie brazílskeho obrancu Mirandu pred vyrovnávajúcim gólom Švajčiarov a Costov lakeť do Pepeho krku v zápase Španielska s Portugalskom.

Na neodpískané penalty, ktorých sa hlasno dožadoval Angličan Harry Kane, zareagoval portál ESPN vysvetlením, že prvému zákroku predchádzal faul Stonesa a pri druhom incidente na seba Kane stiahol tuniského obrancu sám. V ďalších zápasoch video úradovalo hneď niekoľkokrát a vždy úspešne. Pokutový kop v dueli medzi Francúzskom a Austráliou sa navyše do histórie zapíše ako prvý, ktorý bol udelený po konzultácii s videorozhodcom.

Britský denník Daily Telegraph po prvom hracom týždni zverejnil viacero štatistík, ktoré ukazujú, aký vplyv majú nové technológie na hru. Pomerne veľký počet gólov padá zo štandardných situácií – až 55 percent gólov prišlo po penaltách, priamych kopoch či rohoch. Už za prvý týždeň strelili hráči viac gólov z priamych kopov ako počas celého mundialu v Brazílii. Tam boli úspešní traja exekútori, v Rusku sa už stihli predviesť Golovin, Ronaldo, Kolarov aj Quinteiro.

V úvodných šestnástich zápasoch bolo odpískaných hneď deväť penált, čo je v tejto fáze súťaže najviac od roku 1966. Pre porovnanie, na dvoch predchádzajúcich šampionátoch v tejto dobe všetky tímy dohromady kopali len po jednej penalte. Video zároveň posmelilo asistentov rozhodcov, aby púšťali viac hraničných ofsajdov. V priemere ich je na zápas iba 2,81, čomu sa môže rovnať iba údaj z roku 1966, keď ich bolo 3,13.

Napriek tomu, že sú hráči pod veľkým drobnohľadom, prvá červená karta pritom padla až v posledný hrací deň úvodného kola. Nepredchádzal jej však žiaden hrubý faul, kolumbijský stredopoliar Sánchez rukou zabránil lopte prejsť do brány.

3. Mexiko

Poraziť Nemecko na veľkom turnaji nie je bežná záležitosť. V tomto tisícročí prehrali Nemci na majstrovstvách sveta iba štyri zápasy, z toho len jeden v základnej skupine (na MS 2010 so Srbskom). Mexičania to tento rok dokázali zopakovať, no viac ako výhra nad úradujúcimi šampiónmi šokoval spôsob, akým ju dosiahli.

Hlavným motívom zápasu boli lavínovité útoky piatich či šiestich šprintujúcich Mexičanov, ktorí sa valili na statickú nemeckú obranu. S koncovkou si však Stredoameričania veľmi nepotykali, presadil sa iba Hirving Lozano. Mimochodom, jeho dres bol pred majstrovstvami sveta najpredávanejší v desiatich z päťdesiatky amerických štátov.

Tréner Osorio na tlačovej konferencii prezradil, že taktický plán na Nemcov vymyslel už pred polrokom a za ten čas dokázal svojich krídelných hráčov pripraviť na to, že budú musieť veľmi rýchlo prepínať medzi obranou a útokom. Tentoraz to mal uľahčené tým, že Nemci zaspali na vavrínoch. Tréner Löw ignoroval kritiku po oznámení nominácie, v ktorej sa viac hľadelo na zásluhy (Neuer, Reus) ako na výkonnosť (Sané, Wagner), a do základnej zostavy postavil aj Khediru s Özilom, ktorí sa s formou nestretli už dlhé mesiace.

Porazení

1. Arabské tímy a Irán

Hráči Saudskej Arábie, Iránu, Maroka, Egypta či Tuniska zatiaľ na turnaji pôsobia veľmi malátne, dohromady vybojovali iba za tri body, aj to iba vďaka tomu, že Maročania s Iráncami nastúpili proti sebe.

Maroko bolo pritom pred šampionátom vo výbornej forme a v kvalifikácii ani raz neinkasovalo. V prvom zápase B-skupiny však narazilo na disciplinovaný Irán, ktorý síce mal diery v obrane, no aj zásluhou pozorného brankára Beiranvanda neinkasoval. Zo zdanlivého tlaku tak Maročania nevyťažili vôbec nič a tešiť sa mohol ich súper, ktorého ofenzívne hviezdy sa tiež podriadili betonárskej taktike a odmenou im bolo tesné víťazstvo po vlastnom góle marockého stopéra.

Pred turnajom sme upozorňovali na zlepšenú hru Saudskej Arábie pod novým trénerom, no už v prvom zápase si z nich spravili nabudení Rusi trhací kalendár. Útli technickí záložníci prehrali všetky osobné súboje a dielo dokonali mizerní stopéri – bratia Hawsawiovci, pri ktorých by aj Berezuckí pôsobili ako elegantní obrancovia.

Egypťania čakali na Mohameda Salaha márne, prvý zápas nestihol, a keďže záložný plán tréner Cúper, inak známy a úspešný taktik, jednoducho nemal, výsledkom bola nešťastná prehra s Uruguajom. Po facke od Ruska v druhom dueli sú šance Egypťanov na postup do osemfinále mizivé.

O čosi lepšie pôsobili Tunisania, ktorí sa síce na anglický uragán v prvom polčase vôbec nechytali, no až do poslednej minúty držali lichotivú remízu. O tú napokon prišli v nadstavenom čase po rohovom kope, ktorému predchádzala detinská chyba obrancu zmätkujúceho pri rohovej zástavke.

2. Argentína a Brazília

Francúzi, Chorváti a Uruguajčania, ktorí dokráčali k trom bodom po pragmatických výkonoch, mali viac šťastia ako ďalšie favorizované krajiny. Nemci prehrali s energickými Mexičanmi, Španieli si podelili body s Portugalskom a bod za remízu sa ušiel aj Brazílii a Argentíne.

Najrozpačitejší dojem zanechali práve juhoamerickí giganti. Čo z toho, že oba tímy mali zostavy plné prvotriednych futbalistov, keď ich jedinou taktikou bolo posúvať loptu Neymarovi, respektíve Messimu, ktorí boli medzi obrancami súpera úplne utopení? Neymarovo bezcieľne kľučkovanie bolo v ostrom kontraste s Coutinhovou účelnosťou, no aj tak hľadala väčšina prihrávok práve hviezdu PSG.

Messi bol v zápase s Islandom o niečo efektívnejší, avšak súboje s robustnými obrancami mu ubrali priveľa fyzických a nepremenená penalta i veľa psychických síl. Spoluhráči sa na neho ani zďaleka nechytali, potvrdili sa chýry o slabej forme Angela Di Maríu a angažmán v čínskej lige sa podpísal aj na výkonnosti inak spoľahlivého Mascherana.

Paradoxne, veľmi podobnú hru predviedlo aj Portugalsko, ktoré však po remíze body nestratilo, ale proti silnému Španielsku jeden získalo. Podstatný rozdiel bol v tom, že Cristiano Ronaldo pretavil svoje záblesky geniality na tri góly a zatienil biedne vystúpenie svojich tímových kolegov. Ukázalo sa, že stopérska dvojica Pepe – Fonte nie je kompatibilná navzájom, so zvyškom tímu, ani s futbalom v roku 2018 a omnoho lepšie neboli ani výkony mladých ofenzívnych hráčov ako Silva, Guedes či Fernandés, ktorí iba robili komparz Ronaldovi.

3. Favoriti H-skupiny

Hovoriť v prípade H-skupiny o nejakých favoritoch je asi trúfalé, no väčšie šance na úspech sa dávali konsolidovaným tímom z Poľska a Kolumbie, proti ktorým mali živelní Senegalčania a nesúrodí Japonci ťahať za kratší povraz. Prvé dva duely dopadli presne naopak a papierovo silnejšie tímy nepredviedli prakticky nič.

Poliak Lewandowski sa strácal v súbojoch so senegalskými stopérmi Koulibalym a Saném, ktorým do štyroch metrov chýbalo iba deväť centimetrov, záloha neexistovala a obrana bez šéfa Glika horela. Senegal hral ešte lepšie ako pri svojom debute pred 16 rokmi a nútil Poliakov k chybám. Prvý gól bol vlastný a pri druhom Poliaci nezvládli ľahkú malú domov. Niang, ktorý po ošetrení zázračne ožil, predviedol šprint svojho života a prekabátil aj zbytočne vybiehajúceho brankára Szczęsného.

Kolumbia doplatila na skrat záložníka Sáncheza, po ktorého ruke nasledovala penalta a 90-minútové oslabenie. Japonci sa odhodlali nechať na lavičke hviezdneho Hondu aj Okazakiho a omladený tím zrazu bojoval o každú loptu. V závere, keď už Kolumbii vypomáhal aj uzdravený James Rodriguez, sa Japoncom skúsenosti oboch striedajúcich harcovníkov hodili.