Denník N

Hľadali sme školy, odkiaľ sa najčastejšie odchádza do zahraničia. Prahu študenti berú ako poistku, doma si ani nedávajú prihlášky

Foto N – Tomáš Benedikovič

Snažia sa učiť inak, rozvíjať viac myslenie ako memorovanie a študenti si na to zvykli. Preto sa boja ísť na slovenské univerzity, lebo už sa chcú učiť tak, aby museli pritom rozmýšľať.

Martin, Adam, Adriana a Samuel nedávno spravili záverečné skúšky na jednom z najlepších bratislavských gymnázií. Ani jeden z nich nechce študovať univerzitu na Slovensku. Prihlášky si dali do Veľkej Británie či Holandska, české školy vnímajú ako poistky.

O školách vedia veľa, pýtali sa študentov, na viacerých školách boli osobne, pozreli si ich prednášku. Mnohí už sú podmienečne prijatí, musia ešte dobre spraviť záverečné testy na bratislavskom gymnáziu.

Nemajú klasickú maturitu, pretože posledné dva roky študovali na medzinárodnom IB programe na gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Na jeho konci robia medzinárodné skúšky, po ktorých je pre nich prijatie na zahraničnú školu jednoduchšie.

Karlova univerzita ako poistka

Predstavme si ich. Adam je z Dubnice nad Váhom, v Bratislave je dnes na internáte. Nechcel už chodiť na bežnú strednú školu, kde sa musel veľa memorovať. Aj preto nerozmýšľa o slovenskej univerzite, predpokladá, že spôsob výučby bude ako na strednej škole. „Tu nás učili rozmýšľať, zamyslieť sa nad vecami, spájať informácie. Vymýšľali sme si experimenty, navrhujeme riešenia. Keď si predstavím, že by som išiel na vysokú školu na Slovensku, kde by to bolo podobné ako na bežnej strednej škole, tak to naozaj nechcem. Chcem pokračovať vo výučbe, kde sa musí rozmýšľať,“ hovorí.

Pohovor, ktorý absolvoval v Británii, mu dáva za pravdu, prebiehal podobne ako ich testy na bratislavskom gymnáziu. „Dostal som otázku, že Trump berie nejaké lieky na prostatu – ako je možné, že mu to pomáha aj na vlasy? Nemám šancu to vedieť, ale mám proste čosi vymyslieť,“ opisuje v malej triede bratislavského gymnázia.

Adam chce študovať medicínu. Od zahraničnej školy očakáva, že ho naučí nielen to, ako funguje telo, čo sa učia medici u nás, ale aj ako hovoriť s pacientom a ako k nemu pristupovať. „V medicíne sú oproti iným odborom na Slovensku dobré školy. Ale nepáči sa mi, ako sa medicína učí,“ hovorí. V Anglicku sa viac venuje priestoru aj vede, čo u nás podľa neho chýba.

Prihlášku si dal na britské školy, podmienečne ho prijali do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie