Denník N

Romantika v podaní súčasných maliarok vás nesklame

Veronika Š ramatyová v popredí, Veronika Rónaiová v pozadí na výstave Total Romantic v Trnave. Foto - Jakub Hauskrecht
Veronika Š ramatyová v popredí, Veronika Rónaiová v pozadí na výstave Total Romantic v Trnave. Foto – Jakub Hauskrecht

Názov výstavy Total Romantic v trnavskej galérii znie ako blockbuster, no nemusíte sa obávať predávkovania prvoplánovou romantikou ani klišé.

Galéria Jána Koniarka v Trnave predstavuje skupinovú výstavu Total Romantic s podtitulom Súčasná imaginácia vo svete maliarok v kurátorskej koncepcii Ivany Moncoľovej.

V priestoroch Kopplovej vily prezentuje výber šiestich umelkýň, – menovite sú to Jana Farmanová, Veronika Holcová, Silvia Krivošíková, Mária Machatová, Veronika Rónaiová a Veronika Šramatyová – ktorých hlavným médiom tvorby je maľba.

Výber autoriek so skutočne rozmanitým autorským programom zo slovenskej a českej výtvarnej scény v pomere 5:1, je prekvapivo konzistentný v celkovom vyznení výstavy, predovšetkým vďaka výberu diel a charakteru inštalácie. Akási mozaika z autoportrétnej tvorby umelkýň, situovaná oproti klasickej portrétnej galérii a permanentnej galerijnej zbierke na protiľahlej stene, je vydareným sceľujúcim vizuálnym entrée k výstave.

Výstava nie je generačnou výpoveďou, ani predstavením maliarskej školy. Za blockbusterovo znejúcim názvom sa skrýva kurátorska koncepcia o spriaznenie medzi autorkami prostredníctvom niektorých rysov romantizmu.

Mária Machatová, pohľad do výstavy Total Romantic, ktorá v trnavskej galérii potrvá do 29. júla. Foto – Jakub Hauskrecht
Mária Machatová, pohľad do výstavy. Foto – Jakub Hauskrecht

Iné romantizmy

Snahu o pomenovanie a uchopenie novej tendencie na slovenskej výtvarnej scéne prostredníctvom pojmu romantizmus sme mali naposledy možnosť vidieť v kurátorskom projekte Márie Janušovej Novodobý romantizmus (Galéria mesta Bratislavy, 2015). Tá pracovala s generačne spriazneným okruhom autorov naprieč širšou škálou médií a kontextualizovala ich tvorbu v rámci toho, čo označila za nostalgický pátos a utopický idealizmus.

Ešte pred ňou v roku 2003 taktiež ako svoj kurátorský debut s názvom Permanentný romantizmus v GMB pozostatky romantizmu v myslení vtedajších zástupcov najmladšej generácie umelcov hľadal Richard Gregor.

V širšom európskom kontexte zas obdobný romantický trend na umeleckej scéne tematizovala výstava pod kurátorskym vedením Maxa Holleina a Martiny Weinhart Ideal Worlds: New Romanticism In Contemporary Art, ktorá sa konala v Schirn Kunsthalle vo Frankfurte v roku 2005.

Ani pôvodný, a ani nové/novodobé romantizmy nemôžeme vnímať ako jednoliaty štýlový,či myšlienkový prúd,  skôr ako reakciu na zmeny v spoločnosti (či už smerom k racionalizácii alebo novodobej informatizácii) a zároveň v podstate nenaplniteľnú túžbu po zmene smerom k pôvodnému stavu.

Veronika Holcová. Foto – Jakub Hauskrecht
Jana Farmanová. Foto – Jakub Hauskrecht
Jana Farmanová. Foto – Jakub Hauskrecht

Ženy – maliarky – romantičky

Moncoľová pre svoju romantickú výstavu vyberá výlučne autorky-ženy, ktoré nespája spoločná estetika a ktoré majú podstatne odlišný autorský program. V ich prácach však dominuje figuratívna maľba – od hyperrealistickej maľby po maľbu abstrahovanú na základné tvary a formy. Takéto nastavenie v podstate zodpovedá romantizmu, ktorý je skôr postojom nabitým istou emóciou, než jasne definovateľným vizuálnym štýlom.

Čisto ženský výber zároveň príjemne podvratne preberá pojem romantický z rúk pôvodného romantického hrdinu (muža – umelca – osamelého indivídua). Prisudzuje ho žene, ktorej neskôr

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie