Denník N

Listy dvoch vzácnych ľudí

Opäť si uvedomujem to, čo ich spájalo, a čoho je dnes u nás pomaly menej ako málo – kultúrnosť, mravnosť a noblesa., píše Ján Štrasser.

Pri premýšľaní o knihe Albín Bagin – Ivan Kadlečík: Poste restante (F. R. & G.) budem osobný. Ide totiž o výber z korešpondencie dvoch literátov, ktorí sa v roku 1963 v meste Košice ujali sedemnásťročného stredoškoláka Jána Š., pokúšajúceho sa o svoje prvé básne.

Bagin a Kadlečík, kolegovia z vysokej školy a celoživotní priatelia, prvý zo Žiliny, druhý z Modry, po absolvovaní štúdia na FF UK v Bratislave začiatkom 60. rokov prišli aj s niekoľkými ďalšími kolegami žiť a pracovať do Košíc. Bola to svojím spôsobom kultúrna misia. Chceli vniesť novú krv do, jemne povedané, stagnujúceho košického umeleckého, najmä literárneho života. O tom, ako sa im to darilo/nedarilo a ako sa tá misia skončila, sa veľa nevie, svetlo do toho vnáša najmä ich korešpondencia.

Vzácna iniciácia

Ešte chvíľu budem osobný: Kadlečík si v literárnej prílohe Východoslovenských novín prečítal zopár mojich adolescentných básní a prišiel za mnou do školy požiadať ma o verše do zborníka východoslovenských autorov Dovolíte?, ktorý aj s Baginom zostavovali. Tak som sa dostal do ich partie. Zavesil som sa na nich a oni ma láskavo neodvesili. Vzali ma medzi seba, umožnili mi počúvať ich rozhovory o literatúre (a sem tam aj čosi povedať), nasmerovali ma na dobré knihy, povzbudzovali v písaní, inšpirovali ma ísť študovať slovenčinu na Filozofickú fakultu UK do Bratislavy… Hovorí sa tomu aj iniciácia. Keď som sa počas štúdia vracal do Košíc, zvítal som sa s rodičmi a utekal som za Albínom, za Ivanom… naše rozhovory nezriedka trvali až do skorých ranných hodín. Boli to moji mentori, hoci vtedy som to slovo nepoznal. Najmä vďaka nim dvom už 55 rokov robím to, čo robím.

Teraz si oboch sprítomňujem cez ich vzájomnú korešpondenciu. Ako v kvapke vody sa v nej odráža politický, spoločenský, kultúrny a literárny vývin v rokoch 1958 – 1977, teda od času poststalinistického „odmäku“ cez liberalizáciu v mantineloch socialistického režimu v 60. rokoch vrátane roku 1968 a augustovej okupácie až po začínajúcu a časom čoraz tvrdšiu a nemilosrdnejšiu normalizáciu.

Ťažiskovou témou ich listov je opäť čosi, pri čom som bol veľmi blízko: úmorný vyčerpávajúci zápas o živú kultúru v Košiciach v druhej polovici šesťdesiatych rokov, keď sa Bagin a Kadlečík podujali vydávať v tomto meste literárny časopis Krok. Môžeme sledovať ich boj so zadubenou komunistickou verchuškou o založenie časopisu, problémy s jeho vydávaním v rokoch 1966 – 1967, zápas o jeho udržanie a príbeh jeho zániku. Ani sa nechce veriť, že Krok sa nestal obeťou normalizácie – vtedajšie košické pomery ho zadusili už začiatkom roku 1968!

Okruh blízkych ľudí sa zužuje

Nemá zmysel „prerozprávať“ korešpondenciu Bagin – Kadlečík, verím, že tých 32 Kadlečíkových listov Baginovi a 84 Baginových listov Kadlečíkovi plus fundovaný doslov Baginovho žiaka Jána Zambora si nájde svojich čitateľov a že im povie niečo podstatné o nich dvoch a najmä o dobe, v ktorej žili a pôsobili. Ja som si v ich listoch opäť sprítomnil to, čo som poznal z osobného styku, pokojne poviem, z tatarkovského obcovania s týmito vzácnymi ľuďmi a, samozrejme, z ich literárnych a literárnovedných textov. Opäť vnímam Baginovo skvelé vzdelanie, pracovitosť, prajnosť a nezištnosť, jeho túžbu po poznaní, prirodzenú potrebu vzdelávať ďalšie generácie, silu vzdorovať zlým pomerom trpezlivou a systematickou prácou… Opäť vnímam Kadlečíkovu hlbokú duchovnosť a hĺbavosť a z nej vychádzajúcu a s ňou súvisiacu skepsu, nepokoj, temperament až rapsodickosť. A opäť si uvedomujem to, čo ich spájalo, a čoho je dnes u nás pomaly menej ako málo – kultúrnosť, mravnosť a noblesa.

Osobne som začal, osobne aj skončím: výber z korešpondencie Albína Bagina a Ivana Kadlečíka je jedna z posledných kníh, ktorú v Knižnej edícii časopisu Fragment vydal môj nedávno predčasne zosnulý priateľ, básnik a vydavateľ Oleg Pastier. Okruh blízkych ľudí sa zužuje… O to dôležitejšie je, aby ostali ich správy a správy o nich. Lebo aj v elektronickej dobe platia slová mága Wolanda z románu Michaila Bulgakova Majster a Margaréta: „Rukopisy nehoria.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie