Denník N

Naučiť sa brať ohľad na svoje prostredie sa dá v lese aj v galérii

Z výstavy Oľgy Paštékovej v GMB. Foto – Richard Kučera Guzmán
Z výstavy Oľgy Paštékovej v GMB. Foto – Richard Kučera Guzmán

Maliarka Oľga Paštéková vystavuje v podkrovnom priestore Galérie mesta Bratislavy. Zoberte tam svoje deti, v lese Oľgy Paštékovej sa im určite bude páčiť, a vysvetlite im tam, že dôsledky zničenej prírody sa nás ešte existenčne možno nedotknú, ale ich už zrejme áno.

Doteraz takmer nevyužívané priestory Mirbachovho paláca po dlhšom čase ožili expozíciou diel slovenskej maliarky Oľgy Paštékovej. Výstava s ekologickým podtónom Ako sa do hory volá? je prvou v novootvorenej Galérii mladých, ktorá má fungovať pod hlavičkou Galérie mesta Bratislavy.

„Podkrovie Mirbachovho paláca s výraznou trámovou stropnou konštrukciou zaplnila maliarka svojimi najnovšími prácami na preglejkách. Tie svojimi námetmi, rozmiestnením i materiálom symbolicky odkazujú k prostrediu lesa,“ hovorí Miroslava Urbanová, kurátorka výstavy, a dodáva, že v prípade prezentácie Paštékovej ide o „príspevok k miestne špecifickému uchopeniu daného priestoru.“

Naposledy tu podobným spôsobom, so zreteľom na charakter miesta, svoje diela maliar nekonvenčne nainštaloval Andrej Dúbravský v roku 2015. Okrem malieb na plátne či na papieri vtedy pod strechou Mirbachovho paláca na Františkánskom námestí v Bratislave viseli aj kusy slaniny, vysušená kukurica alebo hrable.

Dúbravského prístup, aj keď sa nie všetkým páčil hneď na prvý pohľad, bol pôsobivý a Oľga Paštéková svojou aktuálnou výstavou potvrdila, že s netypickým a zložitým výstavným priestorom sa dá tvorivo pracovať. Jeho špecifiká môžu umelci pri troche snahy dokonca využiť vo svoj prospech. Respektíve, a to je dôležité, môžu ho využiť v prospech nás, divákov.

Výstava Oľgy Paštékovej je v podkroví Galérie mesta Bratislavy do nedele. Foto – Richard Kučera Guzmán

Je to ako prechádzka lesom

Zážitok z pohybu výstavou, ako naznačila kurátorka, je naozaj v čomsi podobný prechádzke lesom. Človek vdychuje vôňu dreva, galerijné osvetlenie, tak ako slnko alebo mesiac, osvetľuje všetko iba z jednej strany, musíme kľučkovať pomedzi stromy/obrazy, mať oči otvorené a dávať si pozor, či na nás kdesi nestriehne šelma.

Tých je v Paštékovej hore veru dosť. Rysov, vlkov, medveďov a lietajúcich dravcov je tam dokonca možno viac, ako v skutočnom lese v niektorom z našich chránených území. Ten nám totiž často na mnohých miestach doslova mizne pred očami, čo je tiež jednou z tém, ktoré autorka aj v rámci sprievodného programu otvára.

Mimochodom, je skvelé, že už nie len komentované prehliadky s autormi a kurátormi, ale najnovšie aj iné, špecializovanejšie sprievodné podujatia ako premietania, stretnutia s odborníkmi z rôznych disciplín či diskusie o konkrétnych témach sa dnes pomaly, ale isto stávajú samozrejmou súčasťou výstav. Prispieva to nielen k budovaniu vzťahu verejnosti k umeniu, najmä súčasnému, ale aj k rozvíjaniu kritického myslenia publika.

V tomto prípade môžeme aj vďaka mladej umelkyni uvažovať napríklad o tom, čo nám príroda vráti ako reakciu na našu bezohľadnosť. Vypätý, expresívny výraz malieb a rozhnevané, brániace sa, kvíliace zvieracie tváre, zjavujúce sa ako svedomie z šera zničeného lesa naznačujú, že nepôjde o milú odpoveď.

Oľga Paštéková (*1984, Bratislava) je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (ateliéry prof. Csudaia, prof. Popoviča, prof. Fischera). Študovala aj na viedenskej Akadémii umení u prof. D. Richtera. Primárne sa pohybuje na bratislavskej a viedenskej výtvarnej scéne, no vystavovala tiež v Česku, Nemecku či v Belgicku. Foto – Oľga Paštéková (*1984, Bratislava) je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (ateliéry prof. Csudaia, prof. Popoviča, prof. Fischera). Študovala aj na viedenskej Akadémii umení u prof. D. Richtera. Primárne sa pohybuje na bratislavskej a viedenskej výtvarnej scéne, no vystavovala tiež v Česku, Nemecku či v Belgicku. Foto – Richard Kučera Guzmán
Foto – Richard Kučera Guzmán

Dobehne nás to

V iných priestoroch Galérie mesta Bratislavy, v Pálffyho paláci, zároveň vystavuje aj Rudolf Sikora, mimoriadna osobnosť slovenského umenia posledného polstoročia. Aj on sa podobne ako Paštéková venuje témam ekológie, aj on apeluje – vo svojom konceptuálnom prejave ešte lapidárnejšie – na prehodnotenie nášho sebeckého a na krátkodobý zisk orientovaného vzťahu k svetu.

Ktovie, či niektorú z výstav navštívili naši súčasní alebo budúci politici, ťažiari dreva či iní, pre ktorých je príroda len komoditou, prípadne smetiskom. A ktovie, či tušia, ako ich agresívne volanie do hory môže dopadnúť. Azda aj áno, namieste je však obava, či im to nie je celkom ukradnuté, keďže neprepočuteľná ozvena sa vráti, keď tu už oni ani my asi nebudeme.

Zoberte preto na výstavu svoje deti, v lese Oľgy Paštékovej sa im určite bude páčiť, a vysvetlite im, že dôsledky zničenej prírody sa nás ešte existenčne možno nedotknú, ale ich už zastihnúť môžu. A vysvetlite im, že „environmentálny“ znamená taký, ktorý berie ohľad na svoje prostredie, nech už je ním výstavný priestor, alebo stovky hektárov lesa. Výstava Ako sa do hory volá? je na to dobrou príležitosťou a trvá už len do nedele 24. júna.

Teraz najčítanejšie