Denník N

Keď chcete zažiť mesto, musíte blúdiť a všímať si detaily

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Fabian Saul šéfuje časopisu Flaneur, ktorý sa v každom vydaní venuje jednej ulici.

Vydávať časopis, ktorý sa v každom vydaní venuje jednej ulici, môže pôsobiť bizarne. Výpravný časopis Flaneur, ktorý vzniká v Berlíne, si pritom kupuje vyše sedemtisíc ľudí na celom svete. Baví ich ponárať sa do mikrokozmu ulice, ktorý prináša univerzálne príbehy. Názov časopisu odkazuje na takzvaného flanéra – mestskú postavu, ktorá sa nechá unášať džungľou mesta mimo vyšliapaných chodníkov. Objavuje skryté detaily a inšpiruje sa nepoznanými miestami.

Tvorcovia časopisu trávia čas na ulici niekde na svete, zbierajú postrehy a objavujú vzťahy. Je za tým postoj, že život nespoznáte z jedného rozprávania, ale len zo zmesi rôznych pohľadov. Šéfredaktor časopisu Flaneur Fabian Saul prišiel svoj magazín predstaviť na podujatie What City?, ktoré skúmalo možnosť prerodu bratislavskej Mickiewiczovej ulice.

V slovenčine slovo flanér nemáme. Prečo je to tak?

Označenie flanér pochádza z francúzštiny, je v zásade nepreložiteľné a väčšina jazykov ho preto preberá. V slovenčine nie je preto, že tá fáza literatúry a kultúrneho diskurzu, v ktorej sa flanér objavil, zrejme na Slovensku neexistovala. Čiže ten pojem nebol potrebný.

Odkiaľ sa postava flanéra zobrala?

Flanér je historický pojem, odkazujúci na dobu, keď vznikli podmienky na vedomé blúdenie ulicami. Ide o premenu Paríža na moderné mesto v neskorom osemnástom a na začiatku devätnásteho storočia. Týka sa to hlavne fenoménu pasáží, ktoré vytvorili verejný priestor, kde sa prvý raz stretávali rozličné vrstvy.

Práve tu sa objavuje postava flanéra, ktorá má takmer karikatúrny charakter. Väčšinou je zobrazený ako bohatý človek, s klobúkom a paličkou, možno ako predchodca dandyho. Ale objavuje sa aj ako veľmi chudobná postava. A to predovšetkým, keď sa pozrieme do diela E. A. Poea. Samotný pojem je pripisovaný Baudelairovi, ale on ho len zaviedol do vysokej kultúry.

Objavuje sa teda figúra, ktorá má niečo, čo iní nemajú – a to je čas. V tej dobe sa začína tvoriť stredná trieda a tá musí pracovať. Flanér má prístup k času a pohybuje sa mimo tohto poriadku. Je pozorovateľom a zároveň je podozrivý. Je totiž nezvyčajné mať čas a neponáhľať sa. Alebo chodiť bez cieľa – čo je vlastne význam slova flanér.

Na Slovensku existovala kultúra prechádzania sa na „korze“. To bude však zrejme niečo iné.

Pri prechádzke ide o niečo povznášajúce. Ide o ideu voľného času, ktorý slúži na obnovenie síl pre pracovné nasadenie. Je to meštianska aktivita v rámci spoločenského poriadku. Prechádzať sa idete počas dní, ktoré sú na to vyčlenené, a nie mimo nich. Pri pohybe flanéra nejde o nič povznášajúce. Naopak, je to skôr podvratná praktika.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie