Američanka bojuje za ženskú vysviacku v rímskokatolíckej cirkvi aj ružovým dymom nad Vatikánom

Ste riaditeľkou Konferencie pre ženskú vysviacku. Čo je hlavným cieľom organizácie?

Našou misiou je hájiť a modliť sa za vysvätenie a plnú rovnocennosť žien v inkluzívnej rímskokatolíckej cirkvi. Chceme byť viditeľní, prorockí, teologickí a dialogickí v našej snahe o vysvätenie žien za diakonov, kňazov a biskupov (slovenčina nepozná výrazy vyjadrujúce funkciu diakona, kňaza a biskupa rímskokatolíckej cirkvi v ženskej forme – pozn. red.). Podporujeme celosvetové hnutie volajúce po posvätnej rovnosti žien a možnosti stať sa autoritami v cirkvi.

Sú dnes v katolíckej cirkvi pozície, ktoré smú zastávať aj ženy?

Dnes už vidíme niekoľko žien vo vedúcich pozíciách, napríklad konzultantky v dikastériu (ústredný úrad, súd alebo iná inštitúcia rímskej kúrie, ktorú zriadil pápež na správu katolíckej cirkvi – pozn. red.), v pápežských komisiách alebo aj na vatikánskom sekretariáte. Na úrovni diecézy v Spojených štátoch tvoria 80 percent cirkevných pracovníkov ženy. Mnoho z nich rozdáva sväté prijímanie, sú vedúcimi pastoračnej starostlivosti, sú lektorkami, prevádzkovými riaditeľkami diecéz a zastávajú ďalšie neformálne pozície. Tieto posty sú však extrémne limitované v miere autority, keďže len vysvätení muži sú súčasťou akéhokoľvek oficiálneho rozhodovacieho orgánu. Kým cirkev neuzná a nepovolí vysvätenie žien, nebudú mať skutočné možnosti na dosiahnutie vedúcich pozícií a rovnosti, bez ohľadu na to, koľkým komisiám dikastéria budú predsedať.

Konferencia pre ženskú vysviacku bola založená v roku 1975. Vidíte za tie roky vo svojich snahách pokrok?

Organizácia bola založená v čase, keď otázka vysvätenia žien bola súčasťou otvorenej diskusie medzi teológmi, veriacimi ženami a katolíckymi združeniami. Sledovali sme, ako boli sestry v anglikánskej cirkvi vysvätené, a pripravovali sme sa, že nasledovať budú katolícke ženy. Niekoľko biskupov sa pridalo k teológom a podporujú iniciatívu vysväcovať ženy. Členky našej organizácie diskutovali aj s Konferenciou biskupov Spojených štátov. Keď bol vydaný dokument Ordinatio Sacerdotalis, ktorý sa snažil zastaviť diskusiu o vysväcovaní žien, mnohí teológovia v diskusii neprestali. V priebehu 90. rokov a začiatkom 21. storočia sa však rozšírila kultúra strachu a niektorí boli dokonca potrestaní za to, že o tejto téme rozprávali.

Napriek tomu od nášho založenia neprestávame zosilňovať hlasy volajúce po dialógu a transformácií rímskokatolíckej cirkvi do inštitúcie, ktorá bude poskytovať také služby, ktoré budú napĺňať model Ježiša, ktorý ku stolu prijímal každého.

Väčšina amerických katolíkov podporuje iniciatívu vysväcovania žien, takže môžeme povedať, že náš odkaz je dnes úspešný, aj vďaka vytrvalosti. Navyše sa zvyšuje počet skupín, ktoré hovoria o role žien v cirkvi, hovorí o tom aj pápež František.

Diskutovali ste o tejto téme s pápežom?

Počas posledných desaťročí sme opakovane písali listy pápežom a kardinálom. Posielali sme im petície a výzvy dikastériu. V niektorých prípadoch sme dostali len potvrdenie o prijatí listu a niektoré z nás mali súkromné rozhovory s biskupmi, ktorí o našich kampaniach vedia. Ale napriek tomu neexistuje žiadne skutočné fórum na diskutovanie o tejto téme. Snažíme sa šíriť svoje posolstvo aspoň cez médiá. Osobný tajomník pápeža Benedikta XVI., arcibiskup Georg Gänswein, nedávno povedal: „Vnímam, že je tu hlučné hnutie, ktoré má za svoj hlavný ideologický cieľ bojovať za ženské duchovenstvo.“ Takže klérus nás registruje.

Aký je postoj kléru?

Kultúra strachu stále pretrváva a veľa biskupov a kňazov opakuje argumenty inštitúcie. Otázka podpory ženskej vysviacky je často lakmusovým papierikom, je to test pre kňazov. Akýkoľvek verejný prejav podpory môže klásť bariéry ďalšiemu povýšeniu alebo v niektorých prípadoch môže spôsobiť vyhodenie z úradu. Niektorí počúvajú svoje svedomie, hovoria o ženskej vysviacke a našej organizácii ponúkajú pomoc. Ale je ich málo.

Aké sú argumenty proti ženskej vysviacke?

Najčastejšie opakovaným argumentom, ktorý počúvam od kléru, je ten, že Ježiš a apoštoli boli muži.

Robíte konkrétne kroky na dosiahnutie svojich cieľov?

Konferencia pre ženskú vysviacku je organizácia, ktorá podporuje ľudí v miestnych komunitách. Pomáhame im, aby ich kampane za rovnoprávnosť žien v cirkvi boli vypočuté a videné. Za posledné štyri desaťročia sme organizovali vzdelávacie podujatia, konferencie, diskusie, mediálne kampane. Keď bol zvolený pápež František, naša delegácia išla do Ríma vyjadriť nesúhlasný postoj s čisto mužským konkláve, ktoré volí nového pápeža. Františka sme privítali ružovým dymom nad Vatikánom. Aj ďalšie miestne organizácie v celej Amerike vypustili ružový dym ako prejav solidarity.

Na webovej stránke píšete aj to, že vaša organizácia sa snaží zmierniť rozdiely medzi klérom a laikmi. Prečo je vôbec dôležité stierať rozdiely a ako tomu pomôžu ženy?

Hierarchia zhora nadol nebola súčasťou ranej cirkvi. Tá pozostávala z kňazských úradov, v ktorých si boli všetci rovní. Zmiernenie rozdielov a vzdialenosti medzi klérom a verejnosťou by prinieslo väčšiu zodpovednosť medzi nimi a rovnocennejšie rozhodovacie štruktúry v cirkvi. V súčasnom nastavení cirkvi laici nemajú právomoci o ničom rozhodovať a nie je ani mechanizmus na vymáhanie väčšej zodpovednosti kňazov a biskupov voči ľuďom, ktorým majú slúžiť.

Prečo je dôležité priniesť do katolíckej cirkvi rozmanitosť?

Na svete je 1,2 miliardy katolíkov. Podľa počtu tvoria vysvätení muži menšinu. Ak by sme dali hlas každej skupine, ktorá je súčasťou cirkvi, predstavte si to požehnanie, dar a silu, ktorú by sme mohli mať. Zatváranie dverí niektorým ľuďom, ktorých Boh stvoril na svoj obraz, je to isté, ako keby cirkev dýchala len polovicou pľúc či lietala len s jedným krídlom. Jednoducho sa na ňu zvyšok sveta nemôže natoľko spoľahnúť. Boh nediskriminuje nikoho.

Aké je úloha žien v katolíckej cirkvi?

Ženy majú rôznorodé dary, poslania a služby, ktoré ponúkajú cirkvi rovnako ako muži. Definovať rolu na základe rodu, ako to robí cirkev, je obmedzovanie dosahu Božieho volania.

Hovorí niečo Biblia o postavení žien v spoločnosti alebo v cirkvi?

V ranom kresťanstve sa nasledovníci Krista stretávali v malým domoch slúžiaciach ako kostoly. Svätý Pavol vo svojich listoch menoval Fébu, Priscilu, Júniu, Priscu a ďalšie ženy ako vedúce týchto kostolov. Archeologické nálezy, ako aj historické pramene ukazujú, že ženy vykonávali úrad kňazov a biskupov ešte pred zavedením vysviacky. A samotné vysvätenie ostávalo po celé stáročia nestabilné. V Ríme a v oblasti Stredomoria sa našli fresky, mozaiky a náhrobky, ktoré znázorňovali ženy slúžiace vo funkciách diakonov, kňazov a biskupov. Tieto dôkazy sa našli v katakombách a skorých kresťanských kostoloch z rokov 100 až 820 nášho letopočtu.

Takže existujú dôkazy, že v minulosti smeli ženy zastávať rovnaké funkcie v katolíckej cirkvi ako muži. Ignoruje klérus tieto fakty?

Na základe archeologických dôkazov niektorí odborníci diskutujú o zobrazovaní žien vykonávajúcich pastoračnú činnosť. Napríklad v Prisciliných katakombách niektorí výskumníci interpretujú zobrazené ženy ako oslavujúce omšu, kým Vatikán túto interpretáciu odmieta a považuje ich len za mýty a legendy. Fabrizio Bisconti z vatikánskej archeologickej komisie povedal, že freska ženy na stene v Prisciliných katakombách je zobrazenie zosnulej ženy v raji a že ženy sediace za stolom sa zúčastňujú jej pohrebu. Postupne pribúda výskum o postavení žien v ranom kresťanstve a s nárastom dôkazov bude aj pre Vatikán ťažšie poprieť to, čo je nakreslené na stenách katakomb.

Kedy a prečo nastal v katolíckej cirkvi zlom v otázke postavenia žien?

V priebehu storočí kultúrne predsudky voči ženám zasiahli aj úsudky lídrov a členov katolíckej cirkvi. Aj keď Ježiš aktívne vyhľadával spoločnosť žien a podporoval ich ako svoje stúpenkyne, nebolo to obdobie rovnosti žien a mužov. V stredoveku sa predsudok voči ženám sústredil na teologickú rolu Evy. Kresťanské právo a učenie prijali sociálne a náboženské predsudky voči ženám, na základe ktorých boli považované za menejcenné, nečisté a dokonca za „nepodarených mužov“. Teraz už síce cirkev verejne vyhlasuje, že v tieto predsudky neverí, ale stále ovplyvňujú spôsob, akým klérus pristupuje k ženám.