Denník N

Režisérka filmu o bielych vranách v zdravotníctve: Keď sa lekár spýta, čo má teda robiť, odpoveď znie, cisárske rezy a potraty

Foto N – Tomáš Benedikovič

Televízny dokument Zdravie za milión sa pýta, prečo v našich nemocniciach zbytočne umierajú ľudia.

LENKA MORAVČÍKOVÁ-CHOVANEC nakrútila dokument o slovenskom zdravotníctve. Na záver seriálu Biele vrany a hrdinovia medzi nami ho odvysiela RTVS v pondelok 25. júna.

Prečo ste sa rozhodli nakrúcať o zdravotníctve?

Nakrúcala som v minulosti projekty, kde sa koncentrovali sťažnosti o zle poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Prezidentovi, ale trebárs i Vilovi Rozborilovi píšu ľudia alebo často ich príbuzní, ktorí sú bezmocní. Sú to prípady ľudí, ktorým napríklad na pohotovosti včas neodhalili smrteľné ochorenie, ktorých lekári odmietli poslať na cétečko či magnetickú rezonanciu a liečili ich tabletkami proti bolesti, hoci im v tele metastázoval sarkóm.

Televízny seriál Biele vrany a hrdinovia medzi nami nepotreboval problém zdravotníctva siahodlho exponovať. Chceli sme sprostredkovať výnimočné príbehy statočných ľudí, ktorí s neduhmi zatočili. Naším hlavným cieľom bolo zverejniť ich a riešením inšpirovať ďalších.

Mali ste so zdravotníctvom aj vlastnú zlú skúsenosť?

Skôr som registrovala príbehy z môjho okolia. Napríklad môj syn prišiel so správou, že kamarátke znenazdajky zomrel otec. O týždeň hovoril znovu o kamarátke, ktorej otca našli v kancelárii mŕtveho. Najprv som si myslela, že hovorí o tej istej, no hovoril o inej. V oboch prípadoch šlo o náhle mozgové príhody ľudí tesne po štyridsiatke. To ma celkom vystrašilo.

Scenár sa však nezapĺňal ľahko. Poškodení mali strach hovoriť na kameru, personál nemocníc prepadal panike. Bývalý minister Drucker tento strach nechápal, zdôrazňoval, že víta návrhy na zlepšenie, no sťažnosti motivované získavaním popularity odmietal.

Nerozumiem, prečo by pri podávaní sťažnosti mala byť podstatná motivácia sťažovateľa. Ale už rozumiem obavám potenciálnych bielych vrán čo len ceknúť: môžu byť obvinení z túžby ísť do politiky. Občianska angažovanosť pritom nie je cholera, je to liek na choroby spoločnosti. Vrátila som sa teda k záhadným počtom odvrátiteľných úmrtí a verila som, že pri dnešných možnostiach medicíny nemôže predstavovať zdravotníctvo až takú katastrofu.

Lenka Moravčíková-Chovanec
Vyštudovala dokument na VŠMU v Bratislave. Od roku 2004 sa zaoberala filmovou produkciou pri ministerstve obrany, od roku 2007 ako nezávislá režisérka spolupracuje s televíziami. Režírovala dokumenty z cyklov GEN, Radosť zo života, Prvá či Slovenské kino.

Kedy ste sa presvedčili, že to v tomto rezorte katastrofa je?

Prišlo to cez osobné svedectvá. Počula som o prípadoch, keď lekár potrebuje liek pre štyroch pacientov, ale kráča na izbu len s tromi dávkami. Musí sa rozhodnúť, komu liek nepodá. Onkogynekológovi, profesorovi, zakáže riaditeľ nemocnice náročné onkologické zákroky. Keď sa pán profesor spýta, čo má teda robiť, odpoveď znie: cisárske rezy a potraty. Veď toto sú rozhodnutia viac o smrti ako o živote! Väčšinou sú dôsledkom šetrenia, ktoré sa stalo mottom dnešnej doby. Na špičkovú medicínu vrhá tieň aj nekvalitný manažment.

Stretla som sa s Ľubicou Kočanovou, ktorá za svoj blog o ošetrovateľstve dostala novinársku cenu. Podľa nej sa napríklad bežne stáva, že do nemocnice privezú človeka po mozgovej príhode. Nemá sa kto oňho starať, je dezorientovaný, bojuje o život a naordinujú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie