Hra o tróny u evanjelikov

Autor je teológ

V druhej najväčšej cirkvi na Slovensku prebiehajú voľby dvoch tretín najvyšších predstaviteľov. Proces volieb sa odkláňa od demokratických noriem a sprevádza ho séria škandálov. K Evanjelickej cirkvi a. v. sa hlási viac než 300-tisíc veriacich. Ročná priama dotácia od štátu činí viac než štyri milióny eur, pričom z verejných zdrojov sú financované aj ďalšie aktivity cirkvi, napríklad diakonické zariadenia alebo cirkevné školy.

Nedemokratická prax a príklon ku konšpiračným teóriám, ktorý u predstaviteľov evanjelikov pozorujeme, môže mať zásadne negatívny vplyv na státisíce členov cirkvi a na výuku a výchovu detí v evanjelických školách – a to s výraznou finančnou pomocou od štátu. Preto by sme mali evanjelickým voľbám venovať náležitú pozornosť.

Ako vybrať biskupa

Protestanti vo svete si svojich predstaviteľov volia – a sú na to patrične hrdí. Idea demokratickej cirkvi, v ktorej nie sú menovaní zhora ani farári, ani biskupi, ale vyberajú si ich samotní členovia cirkvi, bola v dejinách prelomová.

Slovenské voľby sú však netradičné. U evanjelikov v zahraničí spravidla volí biskupa synoda – cirkevný parlament. U nás sa presadila priama voľba, v ktorej môžu po skončení bohoslužieb hlasovať všetci dospelí členovia cirkvi. Znie to kontraintuitívne, no práve toto rozhodnutie odklonilo evanjelické voľby od demokratického ideálu.

Po prvé, kandidovať nemôže ktokoľvek. Každý uchádzač o funkciu biskupa či dozorcu musí byť schválený takzvanou kandidačnou poradou – komisiou zloženou zo zástupcov seniorátov. V ideálnom prípade by táto komisia mala vyradiť ľudí nespôsobilých na vykonávanie danej funkcie, v slovenskej realite sa neraz vynárajú dohady o vyradení niektorého z kandidátov len s cieľom ovplyvniť voľby.

Po druhé, v cirkvi neprebieha predvolebná kampaň tak, ako ju poznáme z celoslovenských volieb. Kandidáti dostali istý priestor v cirkevnom týždenníku Evanjelický posol spod Tatier, ktorý však v posledných rokoch nespĺňa elementárne žurnalistické štandardy. Len nedávno uverejnil konšpirácie o Sorosovi a o financovaní mimovládok zo zahraničia. Docent teológie Ondrej Prostredník a autor tohto textu zas boli podozrievaní z toho, že sú „v službách nového svetového poriadku“. Dnes je tento konšpiračný plátok zneužívaný na negatívnu volebnú kampaň.

Niektorí kandidáti neprešli

Začnime prvým bodom, teda nomináciou kandidátov. Od konca mája do začiatku júla prebiehajú voľby na štyri zo šiestich kľúčových pozícií v Evanjelickej cirkvi. Vo svojich funkciách po dvoch volebných obdobiach končia generálny biskup Miloš Klátik a biskup západného dištriktu Milan Krivda. Zároveň sa konajú voľby generálneho dozorcu a dozorcu východného dištriktu. Ako už bolo uvedené, o nominácii rozhodujú kandidačné porady. Tie vyradili kandidátov až v troch prípadoch.

Biskup západného dištriktu Milan Krivda bude musieť po dvoch volebných obdobiach opustiť svoj úrad, chcel však kandidovať na pozíciu generálneho biskupa. Kandidačná porada mu to neumožnila a do volieb nominovala len štyroch zvyšných kandidátov a kandidátky. Ešte rozporuplnejšie bolo rozhodnutie nenominovať jedného z dvoch uchádzačov tak v prípade volieb generálneho dozorcu, ako aj dozorcu východného dištriktu. Kandidovať teda nemôže ani doterajší generálny dozorca Imrich Lukáč. Dve zo štyroch kľúčových pozícii v cirkvi tak budú obsadené víťazom volieb s jediným kandidátom.

Obmedzenie demokratického hlasovania zaradením len jedného kandidáta, ako aj vyradenie jedného zo súčasných biskupov, bude zaiste veľkým nedostatkom týchto volieb. Na druhej strane však rozhodne nie je namieste prílišná ľútosť k vyradeným kandidátom: Krivdovi, Lukáčovi a Mervartovi. Voľby s jediným správnym kandidátom tu totiž nie sú prvýkrát.

V roku 2006 kandidoval terajší generálny biskup Klátik sám po tom, ako kandidačná porada odmietla známeho docenta teológie Ondreja Prostredníka. V roku 2016 bolo vo voľbách dozorcu západného dištriktu umožnené kandidovať len jednému uchádzačovi: riaditeľovi Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, Slavomírovi Hanuskovi. Bizarné je, že Hanuska bol zároveň členom kandidačnej porady, bol teda v konflikte záujmov. Kandidačná porada zamietla jeho protikandidáta po tom, ako jeho morálny profil spochybnil farár evidovaný ako agent ŠtB. Situácia vyústila do sporu pred cirkevnými súdmi a funkcia dozorcu je dodnes uprázdnená. Funkciu dočasne zastáva zástupca dozorcu, ktorým je – prekvapenie – Slavomír Hanuska.

Odmietnutí kandidáti Krivda, Lukáč a Mervart, na rozdiel od celého radu ďalších evanjelikov, v čase sporu nevzniesli žiadne námietky voči obmedzeniu demokracie v cirkvi. Dnes, keď kandidačné porady podobne odmietli ich kandidatúru, sú spolu s Hanuskom signatármi vyhlásenia, v ktorom spochybňujú legitimitu súčasných volieb.

Bizarná vojna

Druhý bod, podoba kampane, je rovnako rozporuplný. Generálny biskup Miloš Klátik je postavou, ktorá rozdeľuje. V cirkvi je silný tak prúd jeho zástancov, ako aj kritikov. Ich spory naberajú podivné rozmery. Končiaci biskupi Klátik a Krivda napríklad napísali veriacim pastiersky list, v ktorom kritizujú pastiersky list biskupa východného dištriktu Slavomíra Sabola. Klátik spolu s generálnym dozorcom Imrichom Lukáčom tiež zaslali do všetkých zborov list, v ktorom napádajú Jána Brozmana, kandidáta na nového generálneho dozorcu. V prvom z troch bodov im prekáža, že Brozman bol pokrstený v rímskokatolíckej cirkvi a k evanjelikom prestúpil až ako dospelý. „Nemal možnosť byť vychovávaný ako evanjelik, a teda nebol vychovávaný v evanjelicko-kresťanskom duchu,“ píšu Klátik a Lukáč.

Informovanie v Evanjelickom poslovi je ďalšou samostatnou kapitolou. Týždenník, ktorý vytrvalo bránil postup pri vyššie opísaných voľbách Slavomíra Hanusku, tentoraz vyšiel s čiernou titulnou stranou, označil voľby za nedemokratické, prirovnal ich k nacistickej noci dlhých nožov a v línii s Klátikom a Lukáčom vydáva série článkov proti kandidátovi Brozmanovi, pričom tvrdí, že práve on mal byť odmietnutý kandidačnou poradou. Naopak, bráni odmietnutých kandidátov. Všetci traja sú členmi predstavenstva vydavateľa tohto týždenníka.

Nechýba ani hrozenie kultúrnou vojnou. Kandidátov na biskupa západného dištriktu sa Evanjelický posol pýta na ich postoj k Istanbulskému dohovoru, o ktorom vydáva dezinformačné články, a z jeho presadzovania obviňuje Georgea Sorosa. Kandidátov na generálneho biskupa sa zas pýta, či by umožnili učiť teológiu docentovi Prostredníkovi. Súčasní biskupi mu v tom zamedzili pre jeho tolerantné postoje k LGBT ľuďom.

Konšpirátori na biskupskom úrade?

Problematické sú aj voľby biskupa Západného dištriktu. Výsledky skončeného prvého kola majú byť známe v najbližších dňoch. Jeden z piatich kandidátov, Michal Zajden, farár v Banskej Bystrici – Radvani, sa opakovane prezentoval v konšpiračnom rádiu Slobodný vysielač.

Jednu z relácii pripravil člen Zajdenovho zboru, redaktor Slobodného vysielača a zároveň zastupujúci vedúci biskupského úradu Západného dištriktu, Milan Zajac. Predstavitelia cirkvi ho do tejto funkcie menovali napriek tomu, že sa za svoj alternatívny svetonázor nehanbí. V časopise a na webstránkach zboru v Radvani publikoval svoju 25-dielnu (!) sériu islamofóbnych článkov a na Facebooku okrem iného píše: „Treba sa postaviť Sorosovi! Potrebujeme ubrániť svoju budúcnosť na jednej strane sme my a na druhej antidemokratická Sorosovská idea zničenia národov.“

Nádej na zmenu?

Tento text o evanjelických voľbách je zrejme náročným čítaním. Aby nepôsobil tak skľučujúco, uveďme dva pozitívne rozmery týchto volieb. Prvý: kandidujú až dve ženy, Katarína Hudáková a docentka Sidonia Horňanová. Druhý: spor v cirkvi je hodnotový. Nie je o konzervatívno-liberálnych otázkach, pretože všetci kandidáti sú konzervatívcami. Týka sa sporu medzi autoritárstvom a demokraciou. Medzi kandidátmi je niekoľko ľudí, ktorí sú schopní a ochotní viesť slušnú diskusiu.

Evanjelická cirkev už dávno nie je tou cirkvou, v ktorej vyrastali slovenské intelektuálne elity. Tolerancia, s akou pristupujú biskupi ku konšpiráciám (nielen) o Sorosovi v cirkevnom týždenníku a u svojich najbližších spolupracovníkov, je zarážajúca. To, aké absurdné metódy a argumenty používajú v zápase o moc niektorí evanjelickí predstavitelia, ukazuje, v akom hlbokom morálnom úpadku sa táto cirkev nachádza. Nekriticky však nemôžeme vnímať ani druhú stranu sporu, ktorá používa precedens obmedzujúci demokraciu proti jeho tvorcom a niekdajším zástancom. Pokojne sa môže stať, že po výmene vedenia budeme svedkami podobného bezškrupulózneho mocenského boja, ale s rozdielnym obsadením kresiel biskupov a dozorcov.

Pre celú slovenskú spoločnosť je dôležité, aby boli evanjelickí predstavitelia zvolení v demokratických voľbách a aby nimi boli ľudia s morálnou integritou. Biskupské úrady, kazateľnice a cirkevné médiá druhej najväčšej cirkvi sa nesmú stať priestorom otvoreným pre tie najprimitívnejšie konšpirácie a pre cirkevnú politickú propagandu.

Pretože keď bude najbližšie nejaký zúfalý politik blúzniť o Sorosovi, nesmie pri ňom stáť biskup s rovnakým postojom k demokracii a pravde.