Hra o tróny u evanjelikov
Evanjelická cirkev už dávno nie je tou cirkvou, v ktorej vyrastali slovenské intelektuálne elity. Napríklad tolerancia, s akou pristupujú biskupi ku konšpiráciám (nielen) o Sorosovi v cirkevnom týždenníku a u svojich najbližších spolupracovníkov, je zarážajúca.
Autor je teológ
V druhej najväčšej cirkvi na Slovensku prebiehajú voľby dvoch tretín najvyšších predstaviteľov. Proces volieb sa odkláňa od demokratických noriem a sprevádza ho séria škandálov. K Evanjelickej cirkvi a. v. sa hlási viac než 300-tisíc veriacich. Ročná priama dotácia od štátu činí viac než štyri milióny eur, pričom z verejných zdrojov sú financované aj ďalšie aktivity cirkvi, napríklad diakonické zariadenia alebo cirkevné školy.
Nedemokratická prax a príklon ku konšpiračným teóriám, ktorý u predstaviteľov evanjelikov pozorujeme, môže mať zásadne negatívny vplyv na státisíce členov cirkvi a na výuku a výchovu detí v evanjelických školách – a to s výraznou finančnou pomocou od štátu. Preto by sme mali evanjelickým voľbám venovať náležitú pozornosť.
Ako vybrať biskupa
Protestanti vo svete si svojich predstaviteľov volia – a sú na to patrične hrdí. Idea demokratickej cirkvi, v ktorej nie sú menovaní zhora ani farári, ani biskupi, ale vyberajú si ich samotní členovia cirkvi, bola v dejinách prelomová.
Slovenské voľby sú však netradičné. U evanjelikov v zahraničí spravidla volí biskupa synoda – cirkevný parlament. U nás sa presadila
