Denník N

Odomkli sme: Čo šíri konšpiračný časopis Zem a vek, ktorý Billa už nechce predávať

Obálka mesačníka Zem a vek z apríla 2018: údajne krvavý pokus o prevrat a operný spevák Martin Babjak ako podporovateľ časopisu. Foto N – Tomáš Benedikovič
Obálka mesačníka Zem a vek z apríla 2018: údajne krvavý pokus o prevrat a operný spevák Martin Babjak ako podporovateľ časopisu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rakúsky obchodný reťazec na podnet blogera Jakuba Godu oznámil, že stiahne zo svojich obchodov Zem a vek. Chcete vedieť, prečo ide nielen o konšpiračný, ale aj spoločensky nebezpečný časopis? Prečítali sme ho za vás.

Príbeh Slovenska posledných mesiacov je silný a zdanlivo zrozumiteľný. Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice otriasla spoločnosťou. Kuciak písal o kauzách spojených s vládou Roberta Fica, pričom tú najväčšiu – možné prepojenie Ficovho okolia na taliansky organizovaný zločin – odhalil v článku, ktorý vyšiel až po jeho smrti.

Keď potom skupiny študentov a občianskych aktivistov začali organizovať protesty Za slušné Slovensko, oslovili nimi desaťtisíce ľudí, ktorí chceli dať najavo svoju nespokojnosť.

Autori mesačníka Zem a vek však takí naivní nie sú. Okamžite odhalia, že všetko je inak: dvojnásobná vražda i protesty sú iba súčasťou vopred naaranžovaného scenára.

Čo má byť jeho cieľom? To čitateľovi naznačuje obálka aprílového čísla. Je na nej obrázok zakrvavenej ruky, ktorá ukazuje symbol víťazstva, známy aj z Nežnej revolúcie. „Na Slovensku sa pripravuje štátny prevrat,“ oznamuje titulok.

Na ďalších stránkach Zem a vek vysvetlí, že Kuciak bol len slovenský Ludvík Zifčák. To meno zrejme poznáte.

Zifčák bol príslušníkom ŠtB, ktorý počas novembrových udalostí v roku 1989 v Prahe hral mŕtveho študenta. Jeho motívy dodnes nie sú preukázané. Historici nenašli dôkaz, že by konal na pokyn vedenia ŠtB či kohokoľvek ďalšieho.

Zem a vek je však presvedčený, že Zifčáka „použili na vykonanie zmien režimu, ktoré nesú pomenovanie nežná revolúcia“. Ako to súvisí s Kuciakom?

Foto N – Tomáš Benedikovič

Kuciak je vraj podobný, len tragickejší prípad. Zákulisní hráči podľa časopisu opäť zosnovali akciu, ktorá mala pohnúť „citmi aj posledného apolitického človeka“.

„Vybrali mladého snaživého chlapca-novinára aj so snúbenicou, aby to zatriaslo slovenskou krajinou, v ktorej mimovládne organizácie doteraz naplno ‚mlátili slamu‘ otvorenej spoločnosti,“ píše autor článku Peter Grečo.

Kuciakove odhalenia o mafii boli vraj len legendou pre dôverčivých občanov, aby sa nechali ľahšie zmanipulovať. „S obdivom hľadím na občanov, ktorí horlivo chodia na mítingy za ‚slušnosť‘ a rozhorčene držia vygenerované heslá v súvislosti s udalosťami vraždy ‚hľadača pravdy‘ a požadujú odstúpenie vlády mrzkej luzy,“ dodáva autor.

Kto sú vlastne tí „oni“, ktorí všetko zinscenovali? Nevedno. Dôkazy? Žiadne.

Nebezpečný fenomén

Článok s titulkom „Obetný baránok a vzrušujúca príčina“ je ilustratívnou ukážkou tvorby časopisu Zem a vek a tiež ukážkou toho, čo je to konšpiračná teória.

Fanúšikom takýchto teórií nestačí bežný výklad udalostí, ako ich opisujú napríklad štandardné médiá. Hľadá za nimi tajné sprisahanie (konšpiráciu). A keďže sprisahania väčšinou vzrušujú ľudí viac než realita, konšpiračné teórie bývajú značne populárne.

Napríklad podľa najnovšej štúdie inštitútu Globsec až 53 percent Slovákov súhlasí s výrokom, že svet ovládajú tajné spolky, ktoré chcú nastoliť nový totalitný poriadok.

Viacerí akademici však upozorňujú, že tento fenomén môže byť spoločensky veľmi nebezpečný, čo sa ukázalo aj v dejinách. „Konšpiračné teórie o židovskom, slobodomurárskom, iluminátskom či sionistickom sprisahaní využívala napríklad propaganda totalitných režimov na ospravedlnenie represálií proti svojim odporcom,“ hovorí etnologička Zuzana Panczová zo Slovenskej akadémie vied, ktorá konšpiračné teórie skúma niekoľko rokov.

Šéfredaktor mesačníka Zem a vek a jeho hlavná tvár Tibor Eliot Rostas, prirodzene, nesúhlasí, že by jeho magazín robil niečo zlé. „My neadorujeme vojnu ako napríklad časopis .týždeň. Mesačník Zem a vek nabáda stále k dialógu, k diskusii a bezkonfliktným riešeniam,“ vysvetľuje Rostas v najnovšom videu.

Klin Židov medzi Slovanmi

Ako tento dialóg môže vyzerať v praxi?

Napríklad pred rokom napísal Rostas článok s titulkom Klin Židov medzi Slovanmi. Pospájal v ňom protižidovské výroky slovenských dejateľov z 18. a 19. storočia. Vynechal dobový kontext a snažil sa čitateľa presvedčiť, že Židia dodnes pôsobia na slovenskú spoločnosť ako škodcovia.

„Už generácia štúrovcov a slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená,“ písal Rostas.

Prípad začala na podnet Pavla Sibylu, riaditeľa Nadácie Zastavme korupciu, vyšetrovať polícia. K prípadu si prizvala znalcov, napríklad profesorku psychológie Janu Plichtovú, ktorá konštatovala, že presne takýto typ článku podporuje nenávisť k iným skupinám ľudí.

„Dehumanizácia celej skupiny vedie k strate akýchkoľvek morálnych záväzkov. Keď si takéto lživé výroky osvojí kritické množstvo majoritného obyvateľstva, nasledujú etnické čistky, vyháňanie z domova a masové vraždenie označenej skupiny,“ napísala v posudku.

Rostas i ďalšie spriaznené médiá označili policajné vyšetrovanie za dôkaz nastupujúcej totality. Uznávanú psychologičku si podali ako prvú. Na svoju adresu si vypočula vulgárne nadávky, obvinenia z vlastizrady alebo výčitky, že na základe jej posudku vtrhli kukláči do Rostasovho domu, kde mierili samopalmi na jeho deti. „Kvôli tomu posudku mi už volalo viacero známych, že sa o mňa boja. Niektorí mi dokonca vyčítali, že som to mala odmietnuť alebo že som to robila len pre peniaze,“ hovorila psychologička Denníku N.

Stránka Zem a vek sa vyhráža súdom súdnym znalcom Jane Plichtovej, Miloslavovi Szabóovi, vyšetrovateľovi Sivkovi a autorovi trestného oznámenia Sibylovi.

Rostas sa výpady proti profesorke nesnažil nijako zastaviť. Keď sa ho Denník N spýtal, či sa s nimi stotožňuje, odmietol odpovedať. Nevysvetlil ani to, prečo svojim priaznivcom zamlčal zásadnú vec, ktorá stavia okolnosti jeho domovej prehliadky do úplne iného svetla.

Kukláči neboli u Rostasa pre posudok Jany Plichtovej, ale pre jeho arzenál strelných zbraní. Zásahová jednotka mala zabezpečiť len to, že počas policajnej prehliadky nebude s týmito zbraňami nikto manipulovať.

„Manželka obvineného vlastní niekoľko krátkych a dlhých guľových zbraní, a to konkrétne niekoľko guľovníc, pištolí, revolver a brokovnicu v počte 16 kusov. Polícia tiež disponovala informáciou, že na mieste trvalého bydliska sa nachádzajú tri psi plemená veľkého vzrastu, vlkodavy,“ potvrdilo policajné prezídium.

Útok z Prezidentského paláca

Tieto a ďalšie súvislosti primali grafika a blogera Jakuba Godu, aby cez Facebook kontaktoval obchodný reťazec Billa. Ako zákazníkovi mu prekážalo, že v obchodoch Billy predávajú magazín, ktorý podľa Godu šíri nenávisť a antisemitizmus.

Billa zareagovala po deviatich dňoch. Jej pracovníci Godovi odpísali, že Zem a vek zo svojich pultov stiahnu.

Toto rozhodnutie sa okamžite stalo veľkou témou sociálnych sietí. Časť prispievateľov Billu chválila, časť ju začala obviňovať z cenzúry. K tej druhej skupine sa pridal aj predseda európskeho výboru parlamentu, poslanec Smeru Ľuboš Blaha.

„Pri všetkej úcte, ja som s Billou skončil. Nebudem tam už nakupovať a myslím, že tak urobia všetci, čo majú plné zuby tohto liberálneho lynčovania,“ napísal Blaha na Facebooku.

Ako na tento vývoj reagoval samotný časopis Zem a vek? Prišiel s novou konšpiračnou teóriou.

Na svojom webe vysvetlil čitateľom, že sa mohol stať terčom útoku zo strany spolupracovníkov prezidenta Andrej Kisku a nemenovaných mimovládok. „Je jasné, že ide o silný a načasovaný politický tlak z prostredia mimovládneho sektora, a zrejme aj z okolia budúceho exprezidenta Kisku, presnejšie z Bútorovho okolia,“ píše Zem a vek.

Koordinovaný útok „americkej úderky“ vraj súvisí s budúcoročnými prezidentskými voľbami. Prečo by to Kiskovi spolupracovníci robili? Nevedno. Dôkazy? Žiadne.

Symbol bez reálneho vplyvu?

Časopis Zem a vek funguje od roku 2013 a patrí medzi najznámejšie médiá, ktoré samy seba označujú termínom „alternatívne“. V podstate len internetové rádio Slobodný vysielač má na Slovensku podobne silnú značku.

Ľudia, ktorí túto scénu dlhodobo sledujú, však pripomínajú, že Zem a vek je viac známy než reálne vplyvný. „Spočiatku bol viditeľný, ale dnes je jeho vplyv zanedbateľný. Zem a vek je viac symbol, ktorý je ozvláštnený tým, že vychádza na papieri,“ hovorí učiteľ a aktivista Juraj Smatana, ktorý ako jeden z prvých na Slovensku začal na fenomén dezinformácií poukazovať.

V dnešnom informačnom svete však vyhráva ten, kto dokáže byť úspešný na internete a hlavne v americkej sociálnej sieti menom Facebook. A Zem a vek v tejto oblasti stráca.

Nemá šancu sa porovnávať napríklad s dezinformačným webom Hlavné správy, ktorý každý deň vyrobí niekoľko článkov, ktoré majú na Facebooku stovky až tisíce „lajkov“, zdieľaní či komentárov.

„Na Facebooku sa z produkcie časopisu Zem a vek masovo nešíri takmer nič. To, že raz za mesiac vyjdú na papieri, nie je pre túto scénu dôležité,“ dodáva Smatana.

Časopis Zem a vek sa predával aj v sieti kníhkupectiev Panta Rhei, dokonca ho ponúkali na lukratívnom mieste pri pokladni. Neskôr ho presunuli na štandardné miesto medzi ostatné časopisy. Foto – N

Takmer nulový zisk

Presné čísla o predajnosti časopisu či návštevnosti webu Zem a vek chýbajú. Dezinformačné médiá, na rozdiel od štandardných médií, nie sú v auditovaných databázach, akými sú AIMmoninor či ABC.

Sám Rostas vo svojom poslednom videu hovorí, že za päť rokov predal viac než 1,1 milióna výtlačkov. To by znamenalo, že mesačne si ľudia doteraz kupovali v priemere 18-tisíc výtlačkov.

Podľa odhadov Denníka N to v súčasnosti môže byť skôr okolo 10-tisíc výtlačkov. Svedčia o tom hospodárske výsledky Rostasovej firmy Sofian, ktorá je vydavateľom jeho mesačníka. Podľa databázy Finstat má ročné tržby na úrovni 400-tisíc eur, pričom zisk bol za posledný rok takmer nulový.

Čo sa týka internetovej verzie časopisu, tá je viac-menej marginálna. Podľa hrubých odhadov Denníka N, ktoré vychádzajú z čísel v službách Similarweb, Alexy či Google Trends, nepatrí stránka Zemavek.sk ani medzi 500 najčítanejších webov slovenského internetu.

Môže najnovší bojkot reťazca Billa fungovanie časopisu ovplyvniť? Podľa všetkého áno. Rostas aj na videu priaznivcom povedal, že v obchodoch reťazca predával 800 až 1000 výtlačkov. „Nie je to malé číslo, čo si Billa veľmi dobre uvedomuje,“ dodal Rostas.

Internetová verzia časopisu Zem a vek v marci prebrala hoax zo servera Aeronet o tajomnom spolupracovníkovi Georgea Sorosa, ktorý údajne priletel do Bratislavy urobiť štátny prevrat.

Peniaze od Rusov

Asi to hlavné, čo robí Rostasa výnimočným, je, že sa nechal nachytať pri svojich nadštandardných kontaktoch s predstaviteľmi ruského štátu. Pri žiadnom inom slovenskom médiu nie sú také silné dôkazy, že môže ísť o nástroj na šírenie kremeľskej propagandy.

Hoaxy a propaganda

Slovensko

Teraz najčítanejšie