Denník N

IT-čkár, ktorý jazdil pre Uber aj taxi: V Uberi ma zákazníci brali ako človeka (+mapa: kam najviac volajú taxíky)

Protest taxikárov proti službe Uber. foto N – Tomáš Benedikovič
Protest taxikárov proti službe Uber. foto N – Tomáš Benedikovič

Miluje šoférovanie a vo voľnom čase si ním privyrábal. Milan Dvorský hovorí, že ak sa chce niekto vozením ľudí živiť, Uber nie je preňho a mal by ísť skôr taxikárčiť.

Milan Dvorský sa živí tvorbou webových stránok, vo voľnom čase bol taxikárom a neskôr jazdil aj pre Uber. Hovorí, že to nerobil pre peniaze, ale pre kontakt s ľuďmi a lebo ho baví šoférovanie. Rozpráva o ťažkom živote taxikárov a aj o tom, ako pomáha slušne sa správať k zákazníkom.

Prečo ste začali jazdiť s taxíkom?

Bol to môj sen, bavilo ma jazdiť a stretávať sa s ľuďmi. Čerstvo po strednej škole bolo auto veľkou prekážkou, nemal som naň. Sen išiel do úzadia a začal som sa primárne venovať počítačom a tvorbe webových stránok.

Ako ste sa potom k taxikárčeniu dostali?

Kamarát potreboval pred štyrmi rokmi vodičov do taxislužby, kam som nastúpil ako zamestnanec. Výhodou bolo, že som mal pohyblivý pracovný čas a vedel som to robiť aj popri IT práci a rodine.

Potrebovali ste druhú prácu?

Bolo to príjemné spestrenie, nová skúsenosť a splnenie sna. Časom pribudla práca, mali sme spor s majiteľom, tak som odišiel.

Kedy ste začali jazdiť pre Uber?

Foto – archív M.D.

Neskôr som zistil, že mi tých 40 hodín jazdenia mesačne chýba. Vtedy prišiel Uber (v roku 2015). Vedel som, aká je o ňom mienka medzi taxikármi, a tiež som ten názor zdieľal, no chcel som si to vyskúšať. Bol som skeptický, stále som mal pohľad taxikára a informácie boli najmä zo zahraničia. Chcel som si to vyskúšať.

Ako bratislavskí taxikári rozprávajú o svojej práci?

Videl som na mnohých kolegoch vo firme, pre ktorú som jazdil, syndróm vyhorenia a apatiu. Sčasti som to chápal, lebo objednávky neboli vždy, čo je problém veľkého počtu taxislužieb v Bratislave. Nemali sme veľa vodičov, tak nás možno zákazníci niekedy ani nevolali. Chápal som, že budú volať len taxislužbu, ktorá má voľné auto, keď jej zavolajú. Primárne som jazdil pre dve televízie, ale keď som mal voľno medzi polnocou a štvrtou – hlavne v piatok sobotu. Vtedy boli objednávky. Často bol aj nástup z ulice za vyššiu sadzbu. Ale tých nebolo veľa, neboli sme v meste. Problém bol aj prístup niektorých zákazníkov.

Ako sa správali?

Keďže ľudia sú často anonymní a taxislužby nemajú o nich veľa informácií okrem telefónneho čísla, tak si zákazníci niekedy aj viac dovolili. Nečudujem sa preto mnohým taxikárom, že sú v práci frustrovaní. Mnoho cestujúcich si neváži vodičov a neuvedomuje si, čo to obnáša. Nie je to len o tom, že sedím na zadku osem hodín, točím volantom a beriem peniaze. Musia sa učiť nové cestičky, skratky, sledovať dianie v meste, zmeny značenia, vznikajúce ulice, o údržbe auta a jeho čistení nehovoriac. Tiež pribudlo veľa čerstvých vodičov, ktorí majú problém s pochopením značiek a musíte ešte viac predvídať, aby ste zabránili nehode. Vidíme aroganciu – aj zo strany chodcov a cyklistov. Je to podobne náročné ako byť vodičom autobusu. Ste pod neustálym psychickým tlakom a v pohotovosti.

Mapa: Kam najviac jazdia taxíky

Prehľad lokalít, kam najčastejšie jazdili taxikári Hopinu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Uber

Slovensko

Teraz najčítanejšie