Denník N

Deväť mesiacov po čistkách Rohingov sa v utečeneckých táboroch rodia deti, ktoré mamy nechcú

Rohingovia utekajúci z Barmy. Foto – UNICEF/Patrick Brown
Rohingovia utekajúci z Barmy. Foto – UNICEF/Patrick Brown

Ženy boli vystavované sexuálnemu násiliu nielen počas etnických čistiek, ale aj na úteku či v táboroch.

„Je to zápas s časom,“ hovorí poradkyňa humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc pre rodovo podmienené násilie Siobhan O’Malleyová, ktorá spolu s ďalšími kolegyňami v bangladéšskych utečeneckých táboroch hľadá rohingské ženy vo vysokom štádiu tehotenstva. O mnohých z nich sa totiž dá predpokladať, že ich tehotenstvo je výsledkom znásilnenia, a nedá sa vylúčiť, že dieťa porodia niekde v ústraní a opustia ho.

V auguste a septembri sa v Barme odohrali etnické čistky a následný exodus asi 700- až 900-tisíc moslimských Rohingov do okolitých krajín, hlavne Bangladéša. Súčasťou „zbavovania sa“ moslimov bolo aj sexuálne násilie voči rohingským ženám a dievčatám.

Deväť mesiacov po týchto hrôzach, v máji a júni, sa v rohingských utečeneckých táboroch denne narodilo 60 detí. To sú však len oficiálne čísla o pôrodoch, pri ktorých asistovali lekári či babice.

Matky týchto detí žijú v biede, v provizórnych podmienkach, momentálne aj v náročnom období monzúnových dažďov, ďaleko od domova a hlavne v traume po znásilnení. Ak existujú obavy o to, že rohingské deti v utečeneckých táboroch skončia ako stratená generácia, pre násilne splodené deti to platí ešte viac.

Čaká ich nielen chudoba, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dlhé roky život v utečeneckom tábore, ale aj stigma, že nepatria do svojej komunity, že sú deťmi nepriateľov. To sa ešte bude stupňovať v prípade, keď ich matka bola vdova či slobodná, a tak sa ich skutočný pôvod nebude dať zakamuflovať.

Znásilnenie ako zbraň

„Beztrestné znásilňovanie charakterizovalo útoky na rohingské ženy a dievčatá celé roky,“ povedal denníku Los Angeles Times Matthew Smith z organizácie Fortify Rights, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv v Barme.

To, čo sa odohralo minulý rok, bolo v masovom meradle tým, čo predtým „v menšom“ a bez toho, aby o tom vedel celý svet, prežívali rohingské ženy prakticky denne.

„Vojaci používali znásilňovanie ako súčasť kampane zameranej na zničenie aspoň časti Rohingov. Z právneho hľadiska sa pohybujeme v rovine genocídy,“ hovorí Smith a upozorňuje, že sexuálne násilie hlavne voči ženám je súčasťou psychologickej vojny, zastrašovania a ponižovania.

Barmská armáda obvinenia mimovládnych organizácií, ale aj OSN, ktorá vo svojej správe o udalostiach v Barme hovorí o „šialenom sexuálnom násilí“, popiera.

Svedectvá utečeniek sú však silné: opisujú znásilnenia na verejnosti, mučenie a vraždy žien. Potvrdzujú ich aj lekári a gynekologické sestry, ktoré ženy ošetrovali a vyšetrovali v utečeneckých táboroch. Všetky, čo to potrebovali, sa k nim ani nedostali. Mnohé – hlavne mladé dievčatá – preto, lebo sa hanbili, iné preto, že museli riešiť, aby vôbec prežili.

„Stretla som ženu, čo nosila dva mesiace od znásilnenia oblečenie, ktoré mala na sebe, keď sa to stalo,“ opisuje situáciu rohingských žien pôrodná asistentka Aerlyn Pfeilová. Pracovala už aj v Sudáne, Papue-Novej Guinei či v Somálsku. Nikde však podľa vlastných slov nevidela také utrpenie ako medzi Rohingmi a hlavne ich ženami.

„Sú v takom mode, že nemajú ani nárok oplakávať stratu svojich milovaných a celkom určite ani šancu, aby sa zotavili zo svojich vlastných bolestí a tráum.“

Nechcené tehotenstvo je jednou z týchto tráum. Pfeilová priznáva, že celkom chápe, že ženy nechcú deti splodené pri znásilnení.

V utečeneckých táboroch ženám poskytli interrupcie, no mnohé prišli už neskoro (zákony v Bangladéši povoľujú umelé potraty do 12. týždňa). Boli také, čo si za posledné peniaze kúpili pochybné lieky na vyvolanie predčasného pôrodu, nie zriedka sa to však skončilo obrovským krvácaním, a ak žene nemal kto poskytnúť pomoc, aj smrťou. Vyskytli sa aj prípady, že ženy sa báli, že by im ukradli osobné veci, zatiaľ čo by boli v táborovej poľnej nemocnici, a tak ani nevyhľadali pomoc. A to aj napriek tomu, že mali veľké bolesti.

Tisíce zostali tehotné. Agentúra Reuters cituje nemenovaného vysokopostaveného úradníka bangladéšskeho ministerstva zdravotníctva, podľa ktorého mali v máji v utečeneckých táboroch zaregistrovaných viac ako 18-tisíc gravidných žien, ale ich skutočný počet sa môže blížiť k číslu 25-tisíc.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie