Ako vychovávajú k občianstvu vo švédskej škole

Autorka pôsobí v Centre pre výskum etnicity a kultúry

Vzdelávanie pre svet budúcnosti. Školy pre všetky deti. Inkluzívne školy. Tieto témy sa objavujú v mnohých debatách na Slovensku. Pri diskusiách na školách po celej krajine či medzi analytikmi sa často stretávam s otázkou, ako to vyzerá v zahraničí. Výzvy pre vzdelávanie v 21. storočí sú v globalizovanom svete podobné, ale odpovede v rôznych krajinách sa líšia. Preto som počas cesty do Švédska využila príležitosť a navštívila jednu z miestnych škôl.

Keď vstúpite do Internationella Engelska Skolan (IES) vo švédskom meste Göteborg, ocitnete sa na recepcii pripomínajúcej skôr hotel než školu. Oproti vchodu visí päť nástenných hodín nastavených podľa časov v rôznych svetových metropolách. Za recepčným pultom vás privíta usmiata pani s moslimskou šatkou. Vo vitríne sú umiestnené fotky zamestnancov školy so zástavami krajín ich pôvodu. Popri švédskej, kanadskej, gréckej, indickej a ďalších vlajkách tu od minulého školského roka visí aj slovenská.

Na medzinárodnej škole totiž pracuje Mária Tömösváryová, rodáčka z Rimavskej Soboty. Mária, ktorú tu familiárne volajú aj Ms. T., vyštudovala pedagogickú fakultu na Masarykovej univerzite v Brne. V Bratislave pracovala na vzdelávacích projektoch spojených s multikultúrnou výchovou pre Nadáciu Milana Šimečku a v oblasti ľudských zdrojov (HR). K učiteľskému povolaniu si našla cestu až vo Švédsku.

Švédsko sa stáva čoraz viac multikultúrnou krajinou. Podľa oficiálnych štatistík sa 17 percent obyvateľov Švédska narodilo v zahraničí. Z detí v predškolskom veku má migračný pôvod viac než štvrtina. Počas takzvanej utečeneckej krízy Švédsko prijalo vo vzťahu k počtu obyvateľov najvyšší podiel utečencov spomedzi všetkých krajín Európskej únie. V desaťmiliónovej krajine bolo v roku 2015 podaných takmer 163-tisíc žiadostí o azyl. Na školu IES sme sa prišli pozrieť aj na to, ako funguje vzdelávanie v natoľko rôznorodej spoločnosti.

Sieť škôl IES vo Švédsku založili v roku 1993. V súčasnosti združuje 34 škôl. Školy IES sú bilingválne a kombinujú dva vyučovacie jazyky – švédčinu a angličtinu. Neexistuje však prísne delenie predmetov podľa jazyka; vyučovanie sa prispôsobuje jazykovým znalostiam jednotlivých učiteľov. Škola IES na ulici Ebbe Lieberathsgatan v prístavnom Göteborgu má 3. – 6. ročník a v každom ročníku štyri paralelné triedy. Školu celkovo navštevuje okolo 480 žiakov.

Každý má šancu sa na ňu dostať

Aj keď sú školy IES súkromné, žiadne školné sa na nich neplatí. Napriek tomu, že záujem o miesta na škole je veľký, nemajú ani prijímacie skúšky. Na školu prijímajú žiakov výhradne podľa čakacieho zoznamu. Takýto postup je vo Švédsku bežný. Ideál rovnosti príležitostí je v severskej krajine silne prítomný. Aj na cenovo dostupné mestské byty je veľká časť obyvateľov Göteborgu zapísaná na čakacom zozname.

Keďže škola prijme žiakov výhradne na základe princípu „kto prvý príde, skôr sa dostane“, môžu očakávať široký mix žiakov. Líšia sa sociálnym pôvodom, vzdelaním rodičov aj jazykom, ktorým doma rozprávajú.

Aj keď škola na žiakov nekladie vstupné kritériá, pri nástupe píšu úvodný diagnostický test z čitateľskej gramotnosti vo švédčine a z matematiky. Na jeho základe učitelia vedia, s akými znalosťami žiaci prichádzajú a na čom môžu stavať. Na hodinách švédčiny sú prítomné dve učiteľky a aj na základe diagnostického testu prispôsobujú učivo žiakom.

Na prvý pohľad je zrejmé, že žiaci, podobne ako zamestnanci, pochádzajú z rôznych kútov sveta. Rozličné krajiny pôvodu a zmiešané identity sa zobrazujú aj pri vstupe do triedy Márie Tömösváryovej. Na dverách sú vystavené vystrihnuté obrysy rúk vyfarbené vo vlajkách mnohých štátov sveta. „Mali kresliť, ktorá krajina je im najbližšia,“ vysvetľuje Mária. Viaceré ruky kombinujú niekoľko rôznych vlajok. Pomedzi ne je na dverách heslo: „4.D dokáže zmeniť svet vlastnými rukami.“

Na charaktere záleží

Školy v sieti IES sú výnimočné aj tým, že kladú veľký dôraz na správanie žiakov. V škole pôsobí samostatný tím odborných pracovníkov, ktorý zodpovedá za starostlivosť a rozvoj žiakov (v angličtine Care and Development, v skratke CAD). Vedúci CAD tímu je vysoký Afroameričan z USA, ktorý na prvý pohľad vyžaruje prirodzenú autoritu a rešpekt.

Rozprávali sme sa s mladým členom z tímu CAD, ktorý pochádza z Írska – s Ciaranom O’Donnellom. „Našou úlohou je podporovať učiteľov, žiakov a rodiny v oblasti správania na škole,“ definoval svoju misiu. Vzhľadom na multikultúrne prostredie sme sa pýtali aj na výskyt rasistických motívov šikany. Tie sú podľa neho skôr výnimočné a vyskytujú sa výrazne zriedkavejšie ako urážky na základe veku či postavy. „Pomáha aj to, že máme multietnický učiteľský zbor,“ dodal.

Rozvoj osobnosti sa realizuje podľa motta „Na charaktere záleží“ a je postavený na podpore šiestich cností: rešpekt, dôveryhodnosť, zodpovednosť, férovosť, starostlivosť a občianstvo. „Občianstvo, ako ho ja vnímam, zahŕňa ostatných päť pilierov, ale na skupinovej úrovni. Napríklad starostlivosť o tých, ktorí majú menej šťastia,“ upresnil O´Donnell.

Týchto šesť cností je napísaných aj na špeciálnych kartičkách, ktoré zaviedli na pozitívne motivovanie žiakov. Ktorýkoľvek zamestnanec školy – či je to člen tímu CAD, učiteľka, alebo kuchár – môže žiakom dať kartičku za dobré správanie. Kartičky slúžia aj ako školská mena, lebo na konci mesiaca si za ne žiaci môžu kúpiť na školskom trhu hračky. Preto Mária Tömösváryová upozorňuje, že kartičky nedáva, ak má podozrenie, že žiaci robia dobré skutky len so zištným cieľom „zárobku“.

I keď viacerí uznávajú, že systém nefunguje rovnako motivujúco pre všetkých žiakov, oceňujú tento spôsob podpory pozitívneho správania. Učiteľka Ekendahlová uvádza príklad tichých žiakov. „Oni len robia svoje úlohy, nikdy nevyrušujú. A potom si niekedy uvedomím, že som si ich dávno nevšimla. Môžem im dať kartičku a povedať: ‚Nehovorila som s tebou, lebo som bola zaujatá inými, ktorí vyrušujú. Ale správaš sa skvele a som na teba hrdá.‘ Je to výborný spôsob, ako vyzdvihnúť tých, ktorých niekedy nevidíme.“

Hľadanie príčin namiesto trestania

Na druhej strane majú aj metódy, ako upozorniť na nevhodné správanie a porušenie školského poriadku. Učitelia odovzdávajú okrem pochvalných kartičiek aj karhajúce poznámky, po anglicky sa volajú „behaviour notice“. Tömösváryová upozorňuje: „Cieľom je, aby sa žiak takému konaniu najbližšie pokúsil vyhnúť, nie ho trestať.“

Vždy, keď žiak takúto poznámku dostane, musí mentor zavolať domov a o situácii hovoriť s rodičmi. Za tri poznámky nasleduje sedenie po škole, ktoré nazývajú „quality time“. Počas týchto 45 minút žiak sedí s niekým z tímu CAD a hovoria o tom, prečo poznámky dostal a ako by sa nabudúce mohol zachovať inak, aby podobným situáciám predišiel.

Pedagógovia prítomnosť tímu CAD na škole veľmi oceňujú. Učiteľka matematiky, pani Gruneisenová z USA, hovorí, že by tento systém odporučila aj americkým školám, kde učitelia vždy nezvládajú riešiť vyučovanie aj výchovné otázky zároveň. Popri tíme CAD pracujú na škole aj dve špeciálne pedagogičky, dvaja školskí psychológovia, školská sestra, niekoľko asistentov a pomocných učiteľov.

Prevenciu voči šikane aj rozptýleniu podporuje odoberanie mobilov počas vyučovania. Pani Ekendahlová spomína prípady z iných švédskych škôl, keď deti svojich spolužiakov fotili napríklad v šatni pred telesnou výchovou a nasledovala cyber-šikana. Aj preto na IES všetci žiaci na začiatku vyučovania odložia svoje mobily a dostanú ich späť na konci dňa.

Učiteľka Ekendahlová tvrdí, že na školách IES, oproti tým bežným švédskym, viac dbajú na disciplínu. Tömösváryová dopĺňa: „Neriešime len symptómy. Dbáme na skutočné dôvody toho, prečo má niekto problém dodržiavať pravidlá alebo má ťažkosti s učením sa. Ideme do hĺbky; aj preto je táto škola známa a vyhľadávaná.“

Otvorené dvere pre žiakov aj rodičov

V porovnaní s vyučovaním na Slovensku je atmosféra na škole uvoľnená. Dvere na triedach sú často otvorené aj počas vyučovania a táto drobnosť symbolicky vystihuje ducha školy. Žiaci majú priestor byť živší, dostávajú odlišné zadania podľa rýchlosti zvládania učiva, dbá sa na individuálne potreby a ciele jednotlivých žiakov. Ukážkou je aj ranný rituál. V rámci neho si vyučujúci s každým žiakom pri vstupe do triedy potrasie rukou a zaželá mu dobré ráno. Neformálne prostredie dotvára aj tykanie medzi žiakmi a učiteľmi. V angličtine, pochopiteľne, vyplýva z jazyka samotného, ale dodržiavajú ho aj v švédčine.

Každá trieda má dvoch triednych učiteľov a každý z nich mentoruje okolo 15 žiakov. To zahŕňa aj komunikáciu s rodinou. Aspoň raz za mesiac má stretnutie alebo telefonát s rodičmi, v ktorom si povedia, ako sa dieťaťu darí v škole aj doma. Dvakrát za rok sa uskutoční stretnutie učiteľky, žiaka a rodičov. Rozhovor vedie žiak a mal by si na ňom určiť realistické osobné ciele. Spolu sa dohodnú, kto bude mať pri naplnení týchto cieľov akú úlohu, za čo je zodpovedný sám žiak a s čím mu môžu pomôcť učitelia a rodičia.

Komunikácia s rodičmi je dôležitá aj preto, lebo rodičia majú vo Švédsku pri vzdelávaní svojich detí mnoho práv. Podobne ako na Slovensku, ani vo Švédsku škola nemôže dieťa s výnimočnými potrebami preradiť do špeciálnej školy bez povolenia rodičov. Na rozdiel od našich škôl učitelia vo Švédsku ani nemajú právo nechať žiaka prepadnúť. Pokiaľ to považujú za zmysluplné, môže riaditeľ odporučiť opakovanie ročníka. Konečné rozhodnutie však urobia rodičia.

Rozdiely a podobnosti

IES má v porovnaní s bežnými slovenskými školami lepšie finančné a materiálne podmienky. Na chodbách má každá trieda veľkú elektrickú sušičku. Žiaci chodia cez prestávky von v každom počasí a následne si môžu premočené oblečenie nechať vysušiť. Učitelia majú možnosť žiakom počas hodiny rozdať malé notebooky na individuálnu prácu a v školskej jedálni majú všetci na výber z troch jedál a bohatý zeleninový bufet.

Avšak aj táto škola má svoje materiálne nedostatky. Súvisia najmä s tým, že budova, v ktorej sídli, pôvodne nebola vzdelávacím zariadením a ani na to nie je vhodne uspôsobená.

Škola IES má veľký podporný tím, ktorý si školy na Slovensku nemôžu dovoliť. Zároveň je aj vo Švédsku, podobne ako u nás, proces získania asistenta pre školu byrokratický a časovo náročný.

Mnohé dilemy, ktoré škola IES v Göteborgu rieši, sa podobajú na diskusie na slovenských školách a odborných fórach o vzdelávaní. Ako sa prispôsobiť individuálnym potrebám žiakov, aby sa najlepší nenudili a najpomalší stíhali? Kde sú hranice inkluzívneho vzdelávania? Ako spolupracovať s rodičmi?

Na mnohé otázky neexistujú jednoznačné odpovede. Ako dobrá voľba sa ukazuje ľudský prístup. Žijeme v dobe, v ktorej sa spoločnosť aj pracovný trh radikálne menia, a je nutné, aby sa menili aj školy. Spoločne vychádzať v multikultúrnom prostredí, podporovať základy slušného správania a toleranciu a podporovať každé jedno dieťa sú dôležité investície do budúcich generácií.