Denník N

Nechali doma deti, aby im zabezpečili život. Opatrovateľky sa už z Rakúska pomaly vracajú (+ interaktívne grafy)

Opatrovateľka Bibiana. Foto N – Tomáš Benedikovič
Opatrovateľka Bibiana. Foto N – Tomáš Benedikovič

Počet opatrovateliek v Rakúsku dlhodobo stúpa, no už to nie sú najmä ženy zo Slovenska. V rokoch 2016 a 2017 začal ich počet pomaly klesať.

Práca slovenských opatrovateliek je náročná, väčšina už niekoľko rokov na dva týždne opúšťa svoje rodiny, aby sa zväčša na dva týždne vrátili a potom opäť nechali rodinu bez mamy. Doma si nevedeli dlhodobo nájsť poriadnu prácu alebo bola iba za mizerný plat.

Aj tak sú až na výnimky šťastné, a keď sa ich výskumníci zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied v roku 2011 (Výskum opATrovateľky) pýtali, ako sa ich život zmenil, pochvaľovali si, že už žijú konečne trochu ako ľudia, môžu sa normálne obliecť, deti chodia na strednú školu, ktorú by si inak nedovolili, a nežijú v strachu z budúcnosti. Na rovnakú otázku o päť rokov neskôr neodpovedali inak.

Už sa nemuseli báť o budúcnosť

Napriek tomu, ako rozprávali o novej istote v živote, fenomén slovenských opatrovateliek v Rakúsku postupne slabne a každý ďalší rok ich tam za prácou ide menej.

Boom nastal okolo roku 2008, keď Rakúsko umožnilo prácu opatrovateliek aj z nových členských krajín Európskej únie. Nárazovo vtedy každý rok prišlo niekoľko tisíc nových opatrovateliek zo Slovenska, v celkovom počte dominovali až do roku 2015.

Dnes už táto práca nie je pre Slovenky taká lákavá. Kým celkový počet opatrovateliek v Rakúsku dlhodobo stúpa (62 670 v roku 2017), v roku 2016 po dlhodobom raste mierne klesol počet opatrovateliek zo Slovenska a na trhu pribúda viac Rumuniek. Vlani bol rozdiel ešte väčší, do Rakúska odišlo zo Slovenska 24 584 pracovníčok, čo je o 1560 menej ako rok predtým.



Opatrovateľky začal v roku 2010 skúmať sociológ Miloslav Bahna. Dovtedy sledoval najmä ľudí, ktorí odchádzali za prácou do Veľkej Británie a Írska, no všimol si, že výrazne stúpol počet ľudí, ktorí vycestovali do Rakúska – medzi nimi aj veľká skupina žien v strednom veku. Hypotézu, že ide o opatrovateľky, mu potvrdil výskum SAV z roku 2011.

Bahna hovorí, že pre nízke príjmy a nezamestnanosť po kríze v roku 2009 sa táto práca stala stratégiou, ako ujsť pred dlhodobým nedostatkom práce doma. Medzitým u nás nezamestnanosť klesá a príležitostí nájsť si prácu u nás je viac.

„Už z prvých dát sme odhadovali, že skôr či neskôr počet Sloveniek v Rakúsku musí kulminovať. Príjmový rozdiel sa znižuje a to, čo bolo ešte pred desiatimi rokmi veľmi lukratívny zárobok, je dnes atraktívne už len pre ľudí, ktorí boli predtým nezamestnaní,“ hovorí Bahna.

Prejavilo sa to podľa neho aj tým, že ubudlo opatrovateliek, ktoré dochádzali z blízkosti hraníc, a viac ich tam cestuje zo stredného a z východného Slovenska.

V roku 2011 bolo 42,4 percenta slovenských opatrovateliek zo západného Slovenska, o päť rokov neskôr to bolo už iba 23,1 percenta, na východe stúpol ich počet z 30,5 percenta na 46,7 percenta.

Interaktívne: Ako vyzerá mesiac slovenskej opatrovateľky v Rakúsku

Denný režim slovenských opatrovateliek počas jedného mesiaca podľa ich odpovedí vo výskume Sociologického ústavu SAV opATrovateľky z roku 2011. Nejde o jeden konkrétny mesiac, ale o režim každej z opatrovateliek, preto všetky v simulácii vyrážajú z domu naraz, hoci sa ich príchody a odchody v reálnom živote prekrývajú. (Môžete si prepnúť rýchlosť animácie alebo ju zastaviť. Po kliknutí na krúžok-opatrovateľku sa vám zobrazí krátka informácia o konkrétnej opatrovateľke. Mená sú vymyslené.)

Dobrodružstvo, ktoré zabezpečí rodinu

Typickým príkladom slovenských opatrovateliek sú ženy v neskoršom strednom veku, ktoré boli pár rokov nezamestnané, hovorí sociológ Bahna na základe prieskumu SAV. „Dokázali si nájsť prácu v cudzej krajine a zarobiť si lepšie ako doma. Je to pre ne dobrodružstvo, no zároveň zostávajú jednou nohou – dva týždne v mesiaci – pevne doma.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie