Narcisti v politike
Verejná kritika je pre takýchto politikov neznesiteľným ponížením. Preto reagujú agresivitou.
Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej
Paranoidný pocit neprajnosti, vyrábanie obrazu nepriateľa a potom agresívne výpady mu pomáhajú prekonať pocity neistoty a nepriznanej frustrácie. Vytvorí si konšpiračnú teóriu o sprisahaní a bojovnou rétorikou zakrýva zahanbujúci pocit zo straty moci, pozície či z toho, že ho už v podstate nepotrebujú. Ak si k tomu ešte domyslíme chorobnú túžbu po moci a agresívnu reakciu na kritiku, máme typický obraz narcistu v politike.
Americký profesor politickej psychológie Jerrold Post v knihe Narcizmus a politika pripomína, že človeku, ktorý je takto pohltený svojím vlastným ja, nezostáva kapacita na slušnosť či počúvanie druhých. Napokon si vytvorí paranoidný svet. Ak mal v minulosti moc, je presvedčený, že moc a úspech si zaslúži a stále mu oprávnene patria. Aj z toho plynie bohorovné správanie. Pod povrchom sa však skrýva „more neistoty, prázdnoty a osamelosti“.
Takýto človek potrebuje vo svojom okolí ľudí s podobnými črtami, aby ho ubezpečovali o