Vydavateľ nových českých novín inšpirovaných Denníkom N: Chceme vrátiť noviny k závislosti od čitateľov
Slovenský Denník N spolupracuje na založení partnerského českého digitálneho média. Vydavateľ Ján Simkanič hovorí, na čo sa chcú zamerať a aj o tom, ako môže vyzerať spolupráca so slovenským denníkom.
- ako vznikol nápad na českú adaptáciu Denníka N,
- kto bude šéfredaktorom a či je už rozhodnuté o názve,
- kto stojí za financovaním nového denníka,
- aj v čom by sa mal líšiť od iných českých novín.
Ako by ste odpovedali na jednoduchú otázku – aké médium zakladáte?
Chceme vybudovať kvalitné a dôveryhodné médium pre 21. storočie, teda primárne digitálny denník, ktorý bude mať aj papierovú verziu, ak o ňu bude záujem. Nový denník by mal byť financovaný predovšetkým z plateného obsahu, čo je v rámci digitálneho prostredia, najmä v Česku, skôr výnimka. Nový denník bude inšpirovaný slovenským Denníkom N, s ktorým pri založení novín spolupracujeme. Ide tak trochu o česko-slovenskú spoluprácu, ktorá sa začne symbolicky približne v období 100. výročia prvej Československej republiky.
Ako vznikol nápad na založenie českých novín, na ktorých bude spolupracovať Denník N?
Na začiatku tohto roka dal Tomáš Bella (šéf webu Denníka N, pozn. redakcie) status na Facebook, v ktorom nadhodil myšlienku vydávania Denníka N v Česku. Tohto sa chytil Josef Šlerka, ktorý stojí na čele českého Nadačného fondu nezávislej žurnalistiky. Na českej strane sa našli investori, ktorých nápad zaujal, a postupne sa začali prípravy. Dnes to vyzerá, že by sme nový denník mohli spustiť na jeseň, ideálne v októbri.
Máte už pre nový denník názov?
Máme dve verzie, uvidíme, ktorá vyhrá. Ešte pár týždňov sa chceme rozprávať o tom, ktorá dáva najväčší zmysel. Myslím si, že nový názov bude dosť výpovedný a bude jasné, čo sa za ním skrýva.
Čiže dnes ešte nový názov neprezradíte?
Dnes ešte nie. Bolo by zbytočné pracovať s dvomi verziami verejne.
Kto sú vaši investori?
Ľudia, ktorí niekoľko rokov od samého začiatku podporujú Nadačný fond nezávislej žurnalistiky. Tými kľúčovými sú Jaroslav a Silke Horákovci, majitelia Albatros Media, Martin Vohánka, filantrop a podnikateľ, a Libor Winkler, tiež podnikateľ a filantrop.
Vo všeobecnosti, aké máte podmienky na investorov?
Medzi investormi sú bezúhonní ľudia, ktorí nemajú žiadne záujmy v politike. Osobne by som povedal, že ide o osobnosti, ktoré už dlho podporujú neziskové a charitatívne projekty, takže o ich morálnej integrite sa nedá pochybovať.
Povedali ste, že pôjde o digitálny denník s papierovou verziou. Znamená to, že aj na papieri budete vychádzať v dennej periodicite?
Áno. Vychádzame zo skúseností Denníka N, ktorý nám dáva zrozumiteľný návod, ako by to mohlo fungovať. Chceme využiť trojročné know-how, ktoré viedlo k tomu, že Denník N sa na Slovensku dostal do prevádzkového zisku. To je pre nás kľúčové, nechceme byť závislí dlhodobo od peňazí zvonka. Investori by mali financovať len rozjazd, z dlhodobého hľadiska chceme byť závislí len od čitateľov, ktorí si kúpia predplatné.
V čom ešte budú nové noviny podobné Denníku N? Špecifickou súčasťou slovenského webu je Minúta po minúte, miesto pre krátke správy. Bude existovať aj česká Minúta po minúte?
Áno, rátame s ňou. Nechceme riešiť penu dní klasickým spravodajským denníkovým spôsobom vo forme akýchsi polospráv, ktoré sú povrchné, no redaktorom zaberajú aj tak veľa času, takže im potom nezostáva čas na dlhšie a kvalitnejšie články. Minúta po minúte, ktorá sa s bežnými správami vyrovná v jednej či dvoch vetách, sa mi zdá byť úplne ideálna.
Čo videoobsah? Na Denníku N je skôr v úzadí, iné slovenské a české redakcie však budovali niečo ako vlastné webové televízie.
Video je časovo náročné na produkciu aj na konzumáciu. Času a pozornosti čitateľov je málo. Čím väčšiu aktívnu pozornosť čitateľa médium vyžaduje, tým ťažšie je ho zasiahnuť. Poznám veľa skvelých programov, ktoré v českom prostredí vzniknú, ale nemám čas ich vidieť. Pre nový denník bude určite na začiatku najväčšou prioritou text, ale uvidíme, s čím budeme experimenovať, keď sa dostaneme do denného rytmu a vyjazdených koľají.
Staviate už redakčný tím? Viete povedať, ktorí novinári budú pre nový denník pracovať?
Počítam s tým, že sa o redakcii naši budúci čitatelia dozvedia počas leta, zatiaľ prebiehajú intenzívne rokovania a máme potvrdenú asi štvrtinu redakcie. V tejto chvíli je známe moje meno ako šéfa vydavateľstva, šéfredaktorom bude Pavel Tomášek, ktorý do marca pracoval ako šéfredaktor Aktuálně.cz. Všetko je pomerne rýchle, čo ilustruje fakt, že som súčasťou tejto myšlienky len dva mesiace.
Na začiatku príbehu Denníka N bola najprv skupina novinárov, ktorá odišla z redakcie SME, až potom prišli noviny. Podobné to bolo v niektorých menších českých médiách, ktoré zakladali ľudia odchádzajúci z Mladej fronty Dnes či Lidových novin potom, čo ich kúpil Andrej Babiš. U vás to bude inak.
Okolnosti sú iné, uznávam, že impulz na vznik Denníka N bol trochu odlišný. Pre nás je benefitom, že Denník N tak trochu prešliapal cestu a vyskúšal všetky možné slepé uličky, po ktorých nebudeme musieť ísť sami. Ale ja si myslím, že aj náš denník má svoj príbeh. Možno tam nie je jeden jediný deň D, konkrétny moment, ktorý by bol impulzom na založenie novín. Ale verejné prostredie v Česku je v takom stave, že zareagovať naň niečím, čo sa vracia k pôvodnej novinárčine, pôvodnému modelu závislosti od čitateľov a nezávislosti od oligarchických skupín, je žiaduce. Posledné dva-tri roky si v Česku stále viac ľudí uvedomuje, že trajektória krajiny nie je šťastná, a premýšľajú, čo s tým. Toto je naša novinárska odpoveď.
Aká by mala byť žurnalistika nového denníka? Mal by byť vyprofilovanejší či názorovejší, ako je aj Denník N?
Myslím si, že obrana demokratických hodnôt a právneho štátu v našich novinách cítiť bude. Na druhej strane, nechceme byť ideologicky predpojatí. Ide nám skôr o otvorenú platformu na výmenu názorov. Ak sa chceme baviť o žurnalistike ako takej, chceme staviť skôr na žurnalistiku pomalšiu, ktorá dáva do popredia súvislosti, kontext a fakty.
Hovoríte o otvorenej platforme pre výmenu názorov, ale vy sám nie ste nepopísaný list. Keď si človek klikne na váš blog, hneď v prvom texte hovoríte o zúfalom stave českej politickej reprezentácie. V akom vzťahu bude nový denník k českým politikom, keď vaše názory poznáme?
Keby som mal povedať, čo charakterizuje moje texty, potom je to na prvom mieste obhajoba demokratických hodnôt a pravidiel, ktoré sú v poslednom čase stále silnejšie spochybňované – do popredia sa dostávajú antisystémové alebo extrémistické strany v miere, ktorá je v novej ére Českej republiky výnimočná. A ako som už povedal, vznik nového denníka je našou novinárskou odpoveďou na túto hodnotovú krízu. Chcel by som však zdôrazniť, že nevznikáme „proti niekomu“, preto, že sa niekto konkrétny nachádza vo verejnom priestore. Nový denník tu má byť dlhodobo a jeho príbeh má byť pozitívny. Chceme hľadať riešenia, to je niečo, čo v českom verejnom priestore často chýba. Chceme jednoducho robiť dobré noviny bez ohľadu na to, o kom píšu.
Pred časom ste mali rozhovor v DVTV, kde ste kritizovali českých novinárov za on-line prenosy z prepustenia Jiřího Kajínka, vraha, ktorý sa stal v Česku prakticky celebritou. V podstate ste kritizovali, že spravodajské weby dnes bez odstupu dávajú on-line čokoľvek, čo sa deje. Myslíte si, že by nový denník prepustenie Kajínka nevysielal? Také niečo bude udalosťou pre každé médium.
Prepustenie Kajínka v nejakej miere udalosťou je, no veľmi záleží, akú formu jej dáte a ako ju rámcujete. Za mňa si to zaslúži vetu v Minúte po minúte, po ktorej by mal nasledovať analytický text, ktorý túto udalosť zasadí do kontextu mocenského a mediálneho rozhodovania prezidenta pred voľbami. Na to naozaj nemusíte ako redaktor stáť pred bránou väznice.
Nie je v Česku už pretlak spravodajských médií a webov?
Josef Šlerka v nedávnom rozhovore pre ekonomický denník E15 hovoril o tom, že veľkú časť správ v českom mediálnom priestore tvoria tie isté a rovnako interpretované veci, lebo je to niečo, čo prakticky všetci prevzali z ČTK (Českej tlačovej kancelárie, pozn. redakcie). Miera odlišnosti jednotlivých webov nie je až taká veľká. Mne tu chýba médium, pri ktorom by som sa mohol spoľahnúť na to, že dobrý obsah nie je náhoda či výstrelok, ale systém. Vnímam náš denník ako dlhodobú službu, nie ako jednotlivé texty. Mal by dokázať filtrovať nedôležité udalosti od dôležitých a vysvetľovať čitateľovi témy tak komplexne, aby sa dokázal orientovať v tom, čo sa deje.
Keď Andrej Babiš ovládol MF Dnes a Lidové noviny, niektorí novinári odišli a založili si vlastné projekty. Takto nájdeme stopu magazínu Reportér či Echa24. Nepokryli dieru na trhu?
Rozdiel medzi naším novým plnoformátovým denníkom a týmito menšími projektmi je v tom, čo sa pri odchodoch z iného média stalo na Slovensku, a čo v Česku. Na Slovensku sa zdvihlo 40 ľudí a vytvorili veľké, významné, neprehliadnuteľné médium. V Česku odchádzali jednotlivci, ktorí sa spojili do jednotlivých skupiniek. No v zostave piatich-šiestich ľudí nehodíte do rybníka až taký veľký kameň a aj vlnky, ktoré z toho potom idú, nemajú takú razanciu. Svojím spôsobom to pripomína fragmentovanosť demokratickej opozície v politickej sfére. Ja sa spolieham na to, že by sme mohli byť vidieť a počuť trošku viac.
Čiže nový denník bude postavený na oveľa väčšej redakcii, minimálne takej početnej, ako je Denník N?
Taký je plán.
Zvažuje sa výmena obsahu medzi Denníkom N a novým českým denníkom?
Nie sme ešte tak ďaleko, aby sme o tomto hovorili. No spolupráca bude veľmi intenzívna. Už dnes sme s lídrami Denníka N v každodennom kontakte a každý deň sa niečo nové naučíme. Najmä, čo sa týka plateného obsahu, a paywallu, je skúsenosť Denníka N, minimálne v stredoeurópskom priestore, výnimočná.
Bude predplatné nového denníka v podobnej forme ako na Slovensku, teda na dlhodobej báze, a nie vo forme platby za jednotlivé texty?
Vzor je jasný, je zbytočné meniť niečo, čo funguje. Súvisí to s tým, že nevnímam ako jednotku našej služby jeden konkrétny text. Dlhodobo poukazujem na to, že jedným z najväčších zlyhaní biznis modelu na internete bolo, že sa balíček jedného vydania novín či časopisu rozbil a rozdrobil na jednotlivé články. Hodnotou je pre mňa kontinuálna služba, filter správ, vytváranie priorít, prepájanie kontextu, nie jednotlivý text. Preto je aj logické ponúkať dlhodobejšie predplatné.
Na Slovensku nielen Denník N, ale napríklad aj SME, ukázali, že existuje pomerne výrazný počet ľudí ochotných platiť za obsah na internete. Mám pocit, že v Česku nie je médium, ktoré by bolo v takto rozhodujúcej forme závislé od digitálneho predplatného. Prečo je to tak?
Pretože nikto v Česku nenašiel odvahu zamknúť natvrdo väčšinu svojho obsahu. Nejaké pokusy sa postupne objavujú a úplne nezlyhávajú. Zdá sa mi, že čitateľ sa postupne učí, že obsah má hodnotu a treba zaň platiť. No v Česku máme verejnoprávne médiá, ktoré svoj obsah poskytujú na webe zadarmo – samozrejme ak nerátame koncesionárske poplatky, ktoré musí platiť skoro každý. A máme tu aj Seznam.cz, extrémne silného hráča, ktorý vyhlasuje, že bude tiež obsah poskytovať vždy zadarmo. Nový denník musí preto presvedčiť, že má niečo navyše, za čo sa oplatí priplatiť. Verím, že sa nám to podarí. Nemyslím si, že český užívateľ je až natoľko iný, ako čitateľ na Slovensku, v USA či Poľsku, kde sa platený obsah presadzuje.
Nemusí to byť o čitateľovi, ale o prostredí. Na Slovensku napríklad vnímame žurnalistiku Českej televízie ako príklad nielen kvalitnej verejnoprávnej novinárčiny, ale ako príklad dobrej žurnalistiky vo všeobecnosti. Jej obsah je silný a je zadarmo. Nebude to pre vás priveľká výzva a problém?
Výzva áno, problém nie. Myslím si, že sme popri verejnoprávnych médiách schopní nájsť si priestor pre seba. Rozhodne nepokrývajú úplne všetko tak detailne, ako by bolo možné. Okrem toho sú pod stále silnejším tlakom z politickej sféry a je otázka, ako dlho si udržia svoj manévrovací priestor.
Koľko predplatiteľov bude pre nový denník úspechom, respektíve, koľko ich dokáže nové médium uživiť?
Vychádzame zo skúseností zo zahraničia, primárne zo Slovenska. Denník N má necelých 30-tisíc predplatiteľov, čo by jednoduchým preklopením na dvakrát taký veľký český mediálny trh mohlo hovoriť o potenciáli 60-tisíc predplatiteľov v Česku. To je počet, ktorý nemajú ani niektoré tlačené denníky s dlhšou tradíciou. No sme opatrní. Dúfame, že do piatich rokov by sme sa mohli dostať na taký počet, ako má dnes Denník N. Pri počte asi 20- až 30-tisíc predplatiteľov by sme mohli byť sebestační a fungovať nezávisle od investorov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
