Denník N

Opísali švába spred 100 miliónov rokov, jeho sfarbenie je najstarším dokladom o zložitejšej kamufláži

Rod Cratovitisma v kriedových sedimentoch Crato, jantár Libanonu a Mjanmarska. Mierka 1 milimeter. Foto – Podstrelená a Sendi/Palaeontographica (2018)
Rod Cratovitisma v kriedových sedimentoch Crato, jantár Libanonu a Mjanmarska. Mierka 1 milimeter. Foto – Podstrelená a Sendi/Palaeontographica (2018)

Skúmané šváby mali päť milimetrov (dospelé jedince) a tri milimetre (mláďatá) a žili od 127 miliónov rokov do 98 miliónov rokov, možno ďalej. Vyhynuli, pretože mali primitívnu reprodukciu.

Študenti Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Lenka Podstrelená a Hemen Sendi opísali v časopise Palaeontographica dokonale maskovaného švába, ktorý žil pred zhruba sto miliónmi rokov.

Obaja študenti pôsobia aj ako stážisti v Ústave zoológie SAV.

K dispozícii mali celkovo päť vzoriek, mláďa z libanonského jantáru a štyri dospelé jedince z mjanmarského jantáru. Ide o dva druhy živočíchov, no spadajú pod ten istý rod.

Jednu zo vzoriek vedci získali pre Slovenské národné múzeum.

Mjanmarský a libanonský jantár

Z obdobia druhohôr (252 miliónov rokov až 65,5 milióna rokov) existuje zhruba sto druhov jantárov, no takých, v ktorých sa zachovali početné zvyšky hmyzu, je len šesť.

Z nich libanonský jantár je ten vôbec najstarší. „Libanonský jantár predstavuje prvý záznam o akomkoľvek ekosystéme kriedového typu (krieda je geologické obdobie, od 145,5 milióna rokov do 65,5 milióna rokov, pozn. red.). Išlo o obdobie dinosaurov, motýle ešte neexistovali a mravce len začali vznikať. Nad ihličnatými lesmi s prvými kvetmi lietali operené dinosaury a prvé vtáky,“ povedal o dávnom prostredí paleobiológ Peter Vršanský z Ústavu vied o Zemi SAV.

Čo sa týka mjanmarského jantáru, vedci ho celkovo vyzbierali až 110 ton a Vršanský odhaduje, že stovky vedcov budú materiál analyzovať ďalších 300 rokov. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie