Denník N

Rómsky raper Čavalenky: My tu veľmi nechodíme za fízlami a sme radi, keď ani oni nechodia za nami

Rudo Danihel alias Čavalenky. Foto N - Tomáš Benedikovič
Rudo Danihel alias Čavalenky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď dvanásťročný chalan považuje za frajera niekoho, kto sa zadlží, aby sa chvíľu ukazoval s peniazmi, tak spraví to isté, hovorí o realite dlhov a exekúcií v malom meste raper Rudo Danihel alias Čavalenky.

Rudo Danihel (27) je raper rómskeho pôvodu, pochádza z Holíča na Záhorí. Pracuje vo firme, kde jazdí na vysokozdvižnom vozíku, popri tom nakrúca klipy a nahráva skladby. Nedávno koncertoval v bratislavskej Karloveskej knižnici.

V rozhovore, ale aj vo svojich textoch hovorí o problémoch rómskych komunít na západnom Slovensku, nástrahách pouličného života, o exekúciách, hazarde, ale aj o tom, ako spolu na malom meste pred rokmi bojovali Rómovia a neonacisti. Rozprávali sme sa v nárečí, odpovede sme však prepísali do slovenčiny.

Prečo si hovoríte „Čavalenky“? Čo to znamená?

Keď sa ti u nás dačo podarí, napríklad, keď vyjdeš von s novou retiazkou, tak si každý povie „čavalenky“. Je to niečo ako údiv alebo uznanie. Ako keď niekto povie: „Hmm, to je husté.“

Keď ste pred časom vydali jednu zo svojich skladieb, myslím, že to bol Stereotyp, jeden český web ju promoval slovami: „Mladý rómsky raper z česko-slovenského pohraničia ukazuje drsnú realitu pouličného života.“ Žijete v Holíči. Je to tam až také drsné?

Chvíľami. Ako sa to vezme. Každá akcia má svoju reakciu, človeku sa môže stať, že sa zapletie do problému a potom to musí riešiť.

Často sa stáva, že sa človek na malom meste dostane do problémov?

Dosť. Žijem medzi ľuďmi, ktorí chodia každý deň do roboty, s nadčasmi odrobia aj dvesto hodín mesačne, a aj tak veľa nezarobia. Potom sa učia, ako sa pohybovať na ulici a ako si nájsť nejaký zárobok. Z niečoho ti musia ísť lóve. A často je to skôr z nelegálnych nečinností.

Vo svojich textoch o tom píšete: o drobných zlodejinách, exekútoroch, živote od výplaty do výplaty. V skladbe Stereotyp rapujete o tom, že človek vstáva na štvrtú ráno a aj tak nezarobí viac ako šesťsto eur, tak sa ľahko dostane ku krádežiam, alebo rovno drogám. Fakt to tak vo vašom okolí chodí?

Tomu sa niekedy nedá vyhnúť. Keď človek robí od tmy do tmy a príde mu na účet smiešna suma, niečo robiť musí, lebo inak by nevyžil.

Niečo ako v skladbe Chlapci na ulici, kde rapujete o prostitúcii či krádežiach bicyklov, a hovoríte, že „prázdna kapsa podporuje zlozvyky“?

Presne tak.

Čavalenky: Chlapci na ulici

Nie je to len taká raperská póza? Nerapujete o týchto veciach jednoducho preto, že k tomuto žánru patrí rozprávanie o drsnej ulici, kde sa musí človek oháňať a – opäť vašimi slovami – „točiť peniaze“?

Nemám žiadnu pózu, nie som herec. Toto je realita, my to tu žijeme. Chlapci na ulici vznikli v jeden normálny letný deň, keď sme hrali karty a robili si svoje biznisy. Kopa ľudí sa ma pýtala, či tie texty o krádežiach a biznisoch sú len naoko. Ale nie sú, všetko toto vo svojom okolí vídam. Takto tu niektorí ľudia musia žiť. V takomto meste je chudoba stále.

Dnes sa pritom veľa píše o tom, aká nízka je nezamestnanosť, a fabriky na západnom Slovensku sa sťažujú, že nemôžu nájsť ľudí.

To je asi pravda, ale ľudia sú hrozne zadlžení. Robota je, aj výplata príde, ale keď si zadlžený a máš kopec exekúcií,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie