Koji Yamamura: Nemám rád politické témy

Je o ňom známe, že miluje európske umenie. Z jeho tvorby priam sála láska k literatúre. Obľubuje Kafku, Borgesa, Eliadeho či Chestertona. Japonský animátor a výtvarník Koji Yamamura bude jedným z hlavných hostí na Medzinárodnom festivale animácie Fest Anča.

Pomerne často chodievate do Európy. Aký je podľa vás rozdiel medzi japonskou a európskou animovanou tvorbou?

Odlišujú sa v grafickom štýle a rozprávaní príbehov. Mám pocit, že Európania majú radšej logickú a emocionálnu drámu a Japonci zas pocit a atmosféru.

Vo vašich filmoch vidíme inšpiráciu Európou. Kto sú vaši obľúbení umelci?

Áno, pri tvorbe ma ovplyvnilo mnoho európskych umelcov. Z filmových režisérov mám rád Karla Zemana, Luisa Buñuela, Jacquesa Tatiho, Federica Felliniho, Priita Pärna a tak ďalej. Z ilustrátorov zas Brueghela a J. J. Grandvillea. A zo spisovateľov to sú Mircea Eliade, G. K. Chesterton a, samozrejme, Kafka.

Aká je súčasná situácia nezávislej animácie v Japonsku?

Nie je veľmi aktívna. Narastá hlavne počet študentských filmov vďaka možnostiam univerzitného štúdia. Po jeho absolvovaní je však veľmi náročné venovať sa animácii profesionálne.

Keď ste sa rozhodli pracovať v rámci nezávislej animácie, začínali ste filmami pre deti. Prečo?

Pretože v Japonsku nebola iná možnosť, ako si zarobiť animovanou tvorbou.

Aký je rozdiel medzi tvorbou pred deti a pre dospelých?

Samozrejme, pornografia, násilie a politické témy sú pre deti nevhodné. Ale ja nerobím takéto filmy ani pre dospelých. Myslím, že na rozdiel od dospelých deti až tak nevyžadujú príbeh a dramatickú povahu filmu. Dokážu ich pobaviť aj zvuky a pohyb.

Za krátky film Mt. Head (Na hlave) ste boli nominovaný na Oscara. Rozpráva o mužovi, ktorému vyrástla na hlave čerešňa. Čo vás inšpirovalo k jeho vytvoreniu?

Nočná mora, ktorá sa mi v detstve opakovala. Vyvolávala vo mne pocit neistoty vlastnej existencie v tomto svete.

Ovplyvnila nominácia na Oscara vašu ďalšiu prácu?

Áno, myslím si, že práve vďaka tejto nominácii som dokázal vytvoriť filmy Franz Kafka’s A Country Doctor (Vidiecky lekár Franza Kafku) a Muybridge’s Strings (Muybridgeove struny).

Vo filme Franz Kafka’s A Country Doctor ste použili skicovitý, nestabilný animačný štýl, ktorý evokuje bizarnú a nestabilnú realitu, čím ste sa ešte viac priblížili ku Kafkovmu svetu.

Áno, bavilo ma animovať tento film. Použil som techniku, ktorú nazývam „vyjadrenie duchovnej perspektívy“. Spočíva v neustálych premenách vzhľadu postáv. Vyjadril som tak ich nestálosť a neschopnosť udržať si duševnú rovnováhu.

A čo The Old Crocodile (Starý krokodíl)? Je zaujímavé, že ste v ňom použili len tri farby, čo samo osebe nesie veľmi silné posolstvo.

Považoval som za dôležité, aby sa farba krokodíla postupne menila na červenú. Originálna ilustrácia od Leopolda Chauveaua je totiž čierno-biela a takto k nej pribudla tretia farba. Ako som už spomínal, vo svojich dielachnemám rád politické témy. V deväťdesiatych rokoch som však cítil nespokojnosť s americkou vojnou v Perzskom zálive. To ma motivovalo na vykreslenie hlúposti moci.

Vo filme The Old Crocodile, ale aj v ďalších vašich dielach vidno, že rád pracujete s témou metamorfózy.

Áno, rozhodne. Metamorfóza je jedným z dôvodov, prečo naďalej tvorím animované filmy. Animácia je totiž premena.

Akú ústrednú myšlienku má váš nový film Water Dream (Vodný sen)?

Je to veľmi jednoduchý film. Jeho témou je život.