Cestujú s deťmi po svete: Sú rodičia, ktorí neberú deti ani do obchodu, tak si ťažko zvyknú na 30-hodinový let

Srnánkovci. Foto- cestujsdetmi.sk

Rodina Srnánková začala so svojimi synmi cestovať aj do exotických krajín už od ich útleho veku. Marika Srnánková v rozhovore hovorí, čo zbaliť deťom na dlhé cesty, ako im posilniť imunitu, ako zvládajú školu popri cestovaní a ako by mali rodiny tráviť voľný čas, aj keď nemajú peniaze na zahraničné dovolenky.

Marika Srnánková (31), Michal Srnánek (36), Matej (8) a Michael (9) sú rodina z Trenčína, ktorá niekoľkokrát do roka cestuje po exotických aj európskych krajinách. Za svoj cestovateľský blog Cestujsdeťmi.sk získali cenu Bloger roka. Precestovali Kambodžu, Filipíny, Thajsko, Bali, Srí Lanku, Emiráty, Zanzibar, Mexiko, ale cestujú aj po Slovensku a Európe.

Čo vás baví na cestovaní?

Keď cestujeme, spoznávame nové kultúry a miesta, ktoré sme videli len v knihách či cestopisoch. Od útleho veku som bola vedená k cestovaniu mojím dedom. Bol plukovník a mal možnosti cestovať kamkoľvek. Do Tatier sme chodievali trikrát ročne. Začiatkom 90. rokov sme cestovali do Grécka, keď všetci cestovali do Bulharska či Chorvátska. Takže už ako dieťa som letela lietadlom a veľmi ma to bavilo. Naopak, manžel Michal necestoval v detstve vôbec. Ja som ho k tomu priviedla, jeho to chytilo za srdce a chce, aby naše deti mali detstvo, ktoré on nemohol mať. Cestovanie má na naše deti dobrý vplyv. Ide im ľahšie aj učenie. Keď im učiteľka dá úlohu, aby napísali niečo o zvieratku, o ktorom niekde čítali, naši chalani urobia referát o zvieratách, ktoré videli naživo. Miško urobil projekt o gigantických seychelských korytnačkách, ktoré žijú na Zanzibare.

Prečo ste o tom začali blogovať?

Ešte stále sa nepasujeme za blogerov. Ale zlom nastal, keď sme boli na dovolenke v Kambodži a volali nám kamaráti našich kamarátov, aby sme im poradili miesta, kam by mali ísť. Niekoľkokrát týždenne mi stále volali známi, aby som im niečo poradila. Zaberalo mi to veľa času. Jedného dňa sme si povedali, že je to náročné každému osobitne opisovať naše cesty a zážitky, tak sme sa rozhodli o tom písať. Manžel Michal robí weby ako svoje hobby, takže sa do toho pustil. Jeden večer pri víne nám kamarát povedal: Volajte sa Cestujeme s deťmi. Mne to prišlo dlhé, tak som navrhla Cestujme s deťmi. A takto na kolene vznikol blog. Napísali sme článok o Filipínach a spustila sa lavína a blogujeme doteraz.

Ale asi vás to nakoniec aj začalo baviť?

Áno. Od prvého momentu, ale máme sínusoidy. Máme mesiac, keď nás to baví, a potom mesiac, keď som unavená a nechce sa mi. Je to náročné. Tri hodiny denne odpisujem na maily. Denne nám príde tridsať mailov a dvadsať správ na Facebooku. Na každú správu odpisujem, je to vyčerpávajúce popri dvoch školopovinných aktívnych deťoch a domácnosti. Mali sme veľakrát krízu, keď sme už uvažovali, že sa na to vykašleme. Ale potom prišiel skvelý mail, ktorý nás znova nakopol. A takto sa to opakuje pravidelne.

Koľko rokov mali vaši synovia, keď ste s nimi začali cestovať?

Do Prahy sme sa vydali, keď mal Matej mesiac,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rodičovstvo

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |