Laura Kovácsová
1. India vyhlásila boj proti plastom
Bombaj sa stal najväčším indickým mestom, ktoré zakázalo plasty na jedno použitie, píše britský Guardian. Ak jeho obyvateľov uvidia s plastovými vreckami, šálkami alebo fľašami, môžu čeliť pokutám až do 25 000 rupií (asi 340 eur), ale aj trom mesiacom vo väzení.
Miera používania plastov v Indii je menej než polovičná oproti svetovému priemeru. Na jednu osobu pripadá v Indii ročne 11 kilogramov, kým v Spojených štátoch je to až 109 kilogramov. V Indii je však problematický systém zaobchádzania s odpadom – jeho vinou dochádza k vytváraniu obrovských skládok.
Proti tomu sú napríklad aj dobrovoľníci, ktorí každý víkend čistili pláž Versova v Bombaji. Podarilo sa im vyzbierať až 12-tisíc ton plastového odpadu.
India nedávno hostila Svetový deň životného prostredia, ktorý sa v tomto roku zameral na epidémiu plastového odpadu. Od roku 1950 ľudstvo zanechalo v životnom prostredí asi 6,3 miliardy ton plastu, pričom väčšina z neho sa nerozpadne najmenej 450 rokov.
Polovica všetkých plastových predmetov sveta sa vyrobila len za uplynulých 13 rokov, pričom polovicu z nich podľa odhadov ľudia použili len raz. Hneď potom sa dostala do odpadu – ide o vrecúška, poháre alebo slamky na pitie.
2. Český klimakemp chce rozpútať debatu
Občianske hnutie Limity jsme my na začiatku júna zverejnilo výzvu na ukončenie ťažby a spaľovania uhlia v Česku, ktorú už podporili štyri desiatky vedcov, klimatológov, lekárov, akademikov i ľudskoprávnych aktivistov.
Podľa hnutia si Česko neplní klimatické záväzky najmä v dôsledku neustávajúcej podpory uhoľných elektrární, ktoré slúžia predovšetkým na vývoz elektriny do zahraničia a sú veľkým zdrojom pre tzv. uhľobarónov.
Aj preto sa na severozápade Česka, pri obci Louka u Litvínova, koná druhý ročník klimatického tábora, počas ktorého ekológovia naplánovali prednášky, praktické semináre, ale aj protesty proti ťažbe a spaľovaniu uhlia.
Témou tohto ročníka je tzv. nerastová ekonomika (v angličtine degrowth) a jeho cieľom je prepájanie ľudí z Česka a zahraničia, ktorým nie je ľahostajná budúcnosť planéty.
Klimakemp má okrem toho ukázať iný spôsob života. Elektrinu si účastníci vyrábajú pomocou solárnych panelov, podáva sa miestne vegánske jedlo, všetok odpad sa triedi a zvyšky sa kompostujú.
Počas tzv. akčného víkendu sa odohrajú protesty a klimakemp poskytuje aj zázemie na odvážne a nenásilné akcie občianskej neposlušnosti proti uhoľným infraštruktúram.
Vyvrcholením minulého ročníka bol pochod popri hranici územných ekologických limitov Bane Československej armády (ČSA) a do následnej blokády uhoľnej Bane Bílina sa zapojilo asi 140 ľudí z Česka, Slovenska i zahraničia. Tento rok sa koná hneď niekoľko klimakempov v celej Európe.
„Chceme rozpútať debatu o systémovej zmene a riešeniach, ktoré by spoločnosti umožnili spravodlivo prekonať zmenu klímy,“ uvádzajú organizátori.
3. Ona má dyslexiu, on je hluchoslepý, dorozumeli sa znakovou rečou
Cesta lietadlom môže byť často stresujúca a zdĺhavá, najmä ak cestuje človek sám. Pasažierka Lynette Scribnerová zverejnila na Facebooku príbeh o dobrotivosti ľudí zo svojho letu a rýchlo sa stal virálnym.
Ešte na letisku v Bostone si všimla pána Tima, ktorý sa zdal byť hluchoslepý, keďže sa pri lúčení so svojou sestrou dorozumieval znakovou rečou, pomocou ktorej mu „písala“ do rúk, aby cítil jej slová. Tim dostal stredné sedadlo v uličke, v ktorej sedela aj Lynette.
Ďalší z pasažierov mu uvoľnil sedadlo do uličky, občas mu pomohol, inak však Tim cestoval sám. Lynette si všimla, že aj keď mu stevardky chceli pomôcť, nevedeli, ako s ním majú komunikovať. Rozhodli sa, že skúsia zistiť, či niekto na palube neovláda znakovú reč.
V tejto chvíli prichádza k Timovi 15-ročná Clara, ktorá sa pre dyslexiu naučila znakovú reč ako ďalší cudzí jazyk.
„Neviem, či som niekedy videla toľko ľudí, aby sa takto postarali o iného človeka. Všetci v bezprostredných radoch sme sa usmievali nad jeho očividným potešením mať niekoho, s kým sa mohol porozprávať,“ napísala v príspevku Lynette.
Pre autorku príspevku bol tento moment peknou pripomienkou toho, že hoci je svet zlým miestom, stále sa tu nájdu ľudia, ktorí si neváhajú navzájom pomáhať.
4. Transgenderový nesúlad už nie je na zozname duševných porúch
Svetová zdravotnícka organizácia WHO vo svojom 11. katalógu Medzinárodnej klasifikácie ochorení (ICD) uviedla, že „rodová nesúrodosť“ (alebo transgenderový nesúlad – termín používaný pre ľudí, ktorých rodová identita je odlišná od pohlavia, ktoré im bolo priradené pri narodení) nie je duševnou poruchou.
Táto zmena bude predložená na Svetovom zdravotníckom zhromaždení budúci rok a platnosť nadobudne 1. januára 2022.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uviedla, že vďaka tejto zmene sa očakáva zlepšenie sociálnej akceptácie, keďže doterajšia kategorizácia viedla k vysokej miere stigmatizácie.
The World Health Organization will no longer categorize transgender people as mentally illhttps://t.co/EgNdQiuRJC pic.twitter.com/Lz45wELEAg
— Mic (@mic) June 20, 2018
Podľa Dr. Lale Sayovej z WHO sa vyňatím zo zoznamu chorôb nielen zníži stigma, ale zabezpečí sa aj lepší prístup k potrebným zdravotným zásahom, informovalo CNN.
Profesor klinickej psychiatrie Michael First, ktorý WHO pri zostavovaní klasifikačného zoznamu pomáhal, sa domnieva, že Svetová zdravotnícka organizácia „vyšle veľmi silné posolstvo“ všetkým ľuďom, ktorí transgenderový nesúlad považujú za chorobu.
Protikladom termínu transgender je cisgender, teda rodová identita zodpovedajúca pohlaviu pri narodení.
5. Ruiny na Gemeri opäť ožili
Kaštieľ rodu Gömöryovcov v Širkovciach na južnom Slovensku vďaka multižánrovému umeleckému projektu Ruiny na pár dní doslova ožil, píše novohradské SME.
Organizátori projektu Dávid Petráš a Štefan Szabó na istý čas historickým budovám, ktorých budúcnosť je nejasná, vdychujú nový život.
Tento ročník je výnimočný vďaka umeleckým príspevkom, ktoré vychádzali priamo zo samotného miesta. V Širkovciach strávili umelci a umelkyňa celý týždeň, aby svoje vystúpenia prispôsobili na mieru ruinám kaštieľa.
Tohtoročný, už štvrtý ročník hostil slovenských sochárov Michala Machciníka a Petra Vrábľa, ktorí v priestoroch rozpadajúceho sa kaštieľa predstavili svoje inštalácie.
Po zotmení premietol svoju tvorbu nad vstupom do kaštieľa francúzsky filmár Vincent Moon, ktorý mapuje rituály či tradičnú hudbu kultúr z celého sveta.
Hudbu priamo pre priestor kaštieľa komponoval japonský saxofonista Haruhiko Okabe a česká skladateľka a improvizátorka Lucie Vítková.
„Doteraz vystupujúci len prišli, odprezentovali svoju tvorbu a v podstate hneď aj odišli,“ povedal pre Denník N jeden z organizátorov Štefan Szabó.
„Prvýkrát sme Ruiny organizovali na vidieku a bolo veľmi zaujímavé sledovať reakcie domácich, ktorí na niečo také nie sú vôbec zvyknutí,“ dodal Szabó. Podľa organizátora však reakcie domácich, návštevníkov aj umelcov boli značne pozitívne a podarilo sa im tak oživiť často zabúdaný región.
6. Aktivisti v Česku upozornili na problém klietkového chovu sliepok
Po tom, ako Česká televízia odvysielala reportáž o klietkovom chove sliepok, sa obchodné reťazce zaviazali, že do roku 2025 už nebudú predávať vajíčka z takýchto chovov.
Organizácia Obraz – Obránci zvířat, bojujúca za práva zvierat, prostredníctvom reportáže zverejnila zábery zo štyroch klietkových chovov v Česku. Sliepky boli natlačené v malých klietkach, mali vytrhané perie a často sa pri nich nachádzali aj kusy, ktoré neprežili. Na to reagovala Českomoravská hydinová únia a uviedla, že uhynuté alebo zranené vtáky v klietkach sú v chovoch neprípustné, informovali Lidové noviny.
Aktivisti hovoria, že klietkový chov, pri ktorom má každá sliepka priestor veľký asi ako papier veľkosti A4, je v 21. storočí neprijateľný. Sliepky tiež trávia celý život v malej klietke, kde ich môže byť až dvadsať. V Česku je v takýchto podmienkach chovaných asi 5 miliónov zvierat.
Supermarkety sľubujú, že do ôsmich rokov budú predávať už len vajíčka, pri ktorých sliepky neboli chované v takýchto podmienkach. Farmári hovoria, že zákazníci o vajíčka z voľných chovov záujem majú, tie však nedokážu pokryť dopyt veľkých obchodných reťazcov.
Podľa aktivistov je zmena možná, pretože na Západe už nadnárodné korporácie takéto požiadavky dávno plnia. Podľa nich je načase, aby ich zaviedli aj do tunajších pobočiek.
7. Uliciam kraľuje anatomicky zobrazený klitoris, ľudia si ho mýlia s chobotnicou
Po mnohých rozhovoroch so stovkami ľudí na vysokoškolských kampusoch o klitorise a sexuálnej komunikácii si americká umelkyňa Laura Kingsleyová uvedomila, koľko ľudí vôbec netuší, ako táto časť ženského tela v skutočnosti vyzerá.
Austrálska lekárka Hellen O’Conellová pred dvadsiatimi rokmi zistila, že klitoris má v skutočnosti 7 až 10 centimetrov a má dve ramená, ktoré vedú popri stenách vagíny.
Stále ju dokáže prekvapiť, že jeho anatomické vyobrazenie dokáže aj dnes šokovať.
Snažila sa preto o spoluprácu a kreatívny spôsob, ako vyvolať viac takýchto rozhovorov a rozšíriť povedomie o klitorise. Prvýkrát spolu s ďalšími ženami Laura nakreslila klitoris vo Washington Parku v New Yorku pred dvomi rokmi.
„Existujú miliardy ľudí s klitorismi, a pritom táto časť tela zostáva do značnej miery nepochopená,“ povedala pre YES! Magazine umelkyňa Kingsleyová. „Klitoris ľudia často považujú za záhadu, za malú štruktúru mimo tela. A to chceme zmeniť,“ dodala.
Odvtedy Kingsleyová nakreslila už stovky klitorisov a k jej umeleckému komunitnému projektu Clitorosity sa pridali ľudia nielen v USA, ale aj z rôznych krajín sveta. Podľa umelkyne si okoloidúci na prvý pohľad často mylne myslia, že ide o chobotnice.
Umelecký projekt má za cieľ vzdelávať nielen ženy, ale všetkých, aby lepšie spoznávali tento významný kúsok tela.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
