Boris Johnson si chcel ľahnúť pred buldozéry, no letisko Heathrow napokon aj tak rozšíria

Boris Johnson roky vyhlasoval, že ak má zabrániť rozširovaniu letiska Heathrow, je ochotný ľahnúť si pred buldozéry, no napokon ustúpil. Pred dôležitým hlasovaním odletel na zbytočnú služobnú cestu do Afganistanu a britský parlament bez neho odsúhlasil výstavbu tretej pristávacej dráhy najväčšieho európskeho letiska.

O projekte v hodnote 14 miliárd libier (približne 16 milárd eur) rokovali členovia Dolnej snemovne britského parlamentu dlhé hodiny, až ho napokon v noci z pondelka na utorok schválili 415 hlasmi. Proti bolo 119 zákonodarcov.

Gatwick by bol lepší

Heathrow je v súčasnosti vyťažený na 98 percent svojej kapacity a po rozšírení by mohol ročne odbaviť 700-tisíc letov namiesto súčasných 480-tisíc, ktoré ročne využíva približne 78 miliónov pasažierov. S treťou dráhou by mohol každý rok obslúžiť až 130 miliónov cestujúcich.

Dostavba letiska má však v Londýne množstvo odporcov. Labouristický starosta Sadiq Khan na Twitteri napísal, že parlament pretláča zlú možnosť, ktorá vyústi do neznesiteľného hluku a zhoršenej kvality ovzdušia. „Gatwick je lepšou voľbou,“ napísal Khan o letisku, ktoré sa nachádza približne 40 kilometrov južne od Londýna.

I will join the legal action brought by local authorities in opposition to #Heathrow expansion. The Government is pressing ahead with the wrong option, resulting in intolerable noise levels and worsening air quality. Gatwick is the better option. https://t.co/e2B0W4qHo1

— Mayor of London (@MayorofLondon) June 25, 2018

Plán výstavby letiska konzervatívcov rozdelil. Minister dopravy Chris Grayling začiatkom júna označil projekt výstavby za „historický moment“, ktorý je dôkazom, že ministerstvo má jasnú víziu ako „Britániu pripraviť na budúcnosť“.

Aj on pritom ignoroval hlasy kritikov, ktorí upozorňujú na to, že letisko bude znamenať veľkú záťaž pre životné prostredie, daňových poplatníkov bude stáť miliardy libier a hluk bude obťažovať takmer milión ľudí. Podľa Graylinga sa už teraz výstavba príliš naťahuje a je potrebné čo najskôr sa pustiť do práce.

Opačný názor má minister obchodu Greg Hands, ktorý ešte minulý týždeň odstúpil z funkcie. Odôvodnil to tým, že svojim voličom z londýnskych okrskov Fulham a Chelsea dal „jednoznačný prísľub“, že bude hlasovať proti rozšíreniu letiska.

Okrem Handsa proti návrhu hlasovali ďalší siedmi konzervatívci, iní sa zdržali, alebo do parlamentu ani neprišli.

Kim Čong-un práve nemal čas

Najviac kritiky sa ušlo ministrovi zahraničia a bývalému starostovi Londýna Borisovi Johnsonovi. Hlasovaniu sa vyhol tým, že odcestoval do Afganistanu, kde sa stretol s prezidentom Ašrafom Gháním a ocenil afganské úsilie začať mierové rokovania s fundamentalistami z Talibanu.

Komentátor denníka The Guardian John Crace napísal, že Johnson „stratil deň návštevou krajiny, ktorú navštíviť ani nepotreboval“. Ironicky dodal, že severokórejský vodca Kim Čong-un mal dohodnutú schôdzku vo fast foode, ktorá sa nedala zrušiť, a tak si Johnson musel vybrať Afganistan. Tam ho privítal zástupca ministra zahraničia, samotný minister bol vraj zaneprázdnený sledovaním zápasu medzi Egyptom a Saudskou Arábiou.

Johnson patrí už roky k najväčším kritikom výstavby novej pristávacej dráhy. Keď zrazu rezignoval na debatu v parlamente a odišiel radšej na zahraničnú cestu, obuli sa do neho aj jeho stranícki kolegovia.

Jeden z vysokopostavených konzervatívcov, ktorého meno denník Guardian nezverejnil, dokonca povedal, že Johnson by sa mal rovno vzdať nádejí, že v čele strany nahradí Theresu Mayovú, keď nedokáže dodržiavať volebné sľuby.

Na to Johnson zareagoval, že aj keby bol v parlamente prítomný, nedosiahol by „absolútne nič“ a proti výstavbe hodlá lobovať naďalej.

„Odkedy som súčasťou vlády, dávam najavo svoj opozičný postoj a budem ďalej lobovať medzi kolegami vo vláde. Niektorí z mojich kritikov vravia, že by som mal preto rezignovať. Nemám pochybnosti o tom, že majú len tie najlepšie záujmy,“ uviedol Johnson pre Guardian.

Veľkolepé plány Poľska a Turecka

Plány na vybudovanie úplne nových letísk nedávno ohlásili aj Turci a Poliaci.

Otvorenie nového istanbulského letiska je naplánované už na 29. októbra tohto roku, keď si Turecko pripomenie 95. výročie vzniku Atatürkovej republiky. Ak všetko dopadne tak, ako si to turecká vláda predsavzala, v roku 2025 bude so 150 miliónmi cestujúcich ročne najväčším vzdušným prístavom na svete.

Obrovské letisko má vyrásť aj medzi Varšavou a Lodžou. Hoci už dnes je varšavské Chopinovo letisko najväčším v strednej Európe, nachádza sa príliš blízko centra mesta a nie je možné ho ďalej rozširovať. Megaletisko, ktorým by ročne prešlo 45 a neskôr dokonca 100 miliónov cestujúcich, má zároveň posilniť dopravné spojenie a obchodné vzťahy s Čínou.