Denník N

Zlatica Kušnírová: Nič sa nevyšetrilo, ulice stíchli, my s tým musíme žiť ďalej

Zlatica Kušnírová. Foto – TASR

Čo by som bola za matku, keby som ticho sedela doma, pýta sa mama zavraždenej Martiny Kušnírovej.

ZLATICA KUŠNÍROVÁ sa narodila v roku 1964 v Prešove, maturovala na stavebnej priemyslovke. Pracovať začala v Dopravoprojekte, sedemnásť rokov strávila na pošte, aktuálne pôsobí ako profesionálna mama pre deti z detského domova. Žije v Gregorovciach.

Zaujímali ste sa pred tragédiou, pri ktorej prišli o život novinár Ján Kuciak a vaša dcéra Martina, o politiku?

Áno. Ja aj môj nebohý manžel sme politiku vždy sledovali, a nielen pred voľbami. V nedeľu, keď dávajú reláciu O päť minút dvanásť, sme poctivo sedeli pred televízorom. Ak chcel niekto pozerať niečo iné, vznikali aj menšie spory. Detaily politiky sme však nijako extra neriešili.

Vystriedalo sa tu viac premiérov. Presvedčil vás niektorý z nich?

Ani jeden. Ani Mečiar, ani Dzurinda, a Fico už vôbec nie. Ako mi povedala moja mama, všetko to bola rovnaká masť. O politiku sa však už odmalička zaujímala aj Martinka. Aj dnes u nás bola jej najlepšia kamarátka. Vravela, že nikdy nechápala, prečo už na základnej škole riešila Mečiara aj Dzurindu, keď sa jej politika ako dieťaťa špeciálne nedotýkala.

Pamätáte si na posledné stretnutie s Martinou?

Veľmi presne. Deviateho februára odo mňa poslednýkrát odchádzala s tým, že na týždeň a pol odchádza k Jankovi, lebo je extrémna zima, takže ako archeologička nemôže pracovať s vykopávkami. A že ak sa počasie zmení, zavolajú jej. Nenapadlo mi, že ju už neuvidím.

Ako ste vnímali jej partnera Janka?

Bol to jeden zlatý a skromný človek, ani sa to nedá vypovedať. Neuveriteľný dobráčisko od kosti. On mi nebol nastávajúcim zaťom, ale synom. S čím som ho oslovila, v tom mi pomohol, aj keby to malo byť na jeho úkor.

Máme gazdovstvo, a keď k nám prišiel, okamžite sa chopil práce. Keď som niečo kázala porobiť napríklad synovi, občas to šlo jedným uchom dnu a druhým von. Janko vtedy hneď vyskočil, že on to urobí, aby som sa zbytočne nerozčuľovala.

Neviem, kto by bol s takými školami a vzdelaním ochotný, tak veľmi ochotný pomáhať na gazdovstve. Nič mu nesmrdelo, neprekážalo, s ničím nemal problém.

Kde sa spolu zoznámili?

Najskôr spolu dlho bývali na spoločnom priváte, to však boli len kamaráti, ktorí si občas vyšli na pivo alebo večeru. Stále sa však ani jeden nemal k tomu, aby urobil prvý krok, až sa ich ďalší spolubývajúci spýtal, prečo sa nedajú dokopy, keď sa tak k sebe majú.

V decembri tohto roka by boli spolu šesť rokov. V januári minulého roka sa v Gruzínsku zasnúbili a pomaly sa začala riešiť svadba. Keď sa to stalo, prakticky všetko, až na náboženskú náuku, už mali pripravené.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ste veriaca. Otriasla tá tragédia aj vašou vierou?

Ak mám byť úprimná a povedať pravdu, tak áno. Spôsobilo to však viac udalostí. Nakoniec som sa začala pýtať, prečo to všetko Pán Boh na mne dopustil, veď už predtým mi v mladom veku zomrel manžel. Martinka vtedy nemala ani 15 rokov, syn Lukáš mal 17 rokov.

Keby som vtedy nemala pri sebe mamku, ktorá mi pomáhala aj finančne, nezvládla by som to. Stále som sa modlila, že keď už mi Pán Boh vzal manžela, nech mi uchová aspoň mamku.

Prosila som ho, aby mi ju uchoval aspoň dovtedy, kým sa Lukáš po škole nezamestná. Zamestnal sa v októbri a v januári mamka zomrela. Ako keby to bolo vypočítané. Nedostala som ani trochu času nazvyš, aby som si mohla užiť chvíľu pokoja. Zase som len bola na tom istom.

Áno, aj teraz sa pýtam, začo ma Pán Boh tak tresce. Z manželovej smrti som sa dostávala tri roky. Martinka mi už hovorila, že aj jej chýba otec, ale nesmiem takto premýšľať, veď život ide ďalej.

Manžel totiž zomrel v najhoršom možnom období, práve keď bolo treba deťom najviac platiť školy a koníčky. Aby toho nebolo málo, na deväť mesiacov nám zastavili vdovský dôchodok, úradom stále chýbali nejaké nezmyselné papiere.

Doriešilo sa to?

Nakoniec som zúfalá napísala Ivete Radičovej, ktorá mi pomohla, dokonca úradníčka, ktorá to zdržiavala, mala na pol roka krátené prémie. Už som sa však fakt nemohla pozerať na to, že deti ledva majú na autobus do školy. Nebyť mojej mamky, nemali by ani to.

V roku 2015 ma operovali na srdce, týždeň a pol na to sa ženil syn. Ledva som chodila a žila, pomáhali mi všetci známi, príbuzní a kamarátky, čo mali ruky a nohy. Aj preto som si povedala, že teraz v máji, keď sa bude vydávať Martinka, si to vychutnám naplno.

Zdravotne som už na tom bola lepšie, tešila som sa, že konečne budem poriadna svadobná mamka, tobôž, keď budem mať Janka, výborného zaťa. A vidíte, zase nič.

Prežili ste viaceré ťažké situácie, napriek tomu vás to nezlomilo a pôsobíte ako silná žena. Po tej tragédii ste neuhli, ale začali verejne vystupovať. Kde beriete tú silu?

Neviem. Keď som šla verejne vystúpiť prvýkrát, mala som s tým veľký problém. Potom sa akoby niečo stalo a už s tým nebojujem. Predtým som pred ľuďmi ledva dokázala robiť čítania na omši v kostole, už týždeň predtým som nespala.

Netuším, čo sa vo mne zmenilo. Vysvetľujem si to tak, že mám potrebu bojovať za Janka aj Martinku, lebo oni boli bojovní v snahe zlepšiť túto krajinu. A keďže preto prišli o život, nesmiem dopustiť, aby to utíchlo. Nič sa neposunulo, nič sa nerieši a kauzy, o ktorých Janko písal, stále nie sú vyšetrené. A on do médií nevypúšťal kačice, ale overené fakty.

Preberal s vami témy, o ktorých písal?

Skôr ich so mnou preberala dcéra. Keď však mal v nejakom médiu článok, alebo niekde vystupoval, všetko som sledovala. Detaily so mnou príliš nerozoberal, hoci, ak bolo treba, uviedol ma v téme na správnu mieru. Predsa len do vecí videl viac ako ja.

Napadlo vám niekedy, že pre tie články môže byť v ohrození?

Napadlo. Od prvého momentu, ako začal riešiť investigatívne témy o mocných v tomto štáte. Aj som mu otvorene povedala – nebabri sa v tom ho…, lebo smrdí naďaleko a uvidíš, že sa ti dačo stane.

Pýtal sa, že čo sa mu môže stať, veď píše len pravdu. Vraj ako mu môžu ublížiť. Maximálne naňho vraj môžu dať trestné oznámenie, ale toho sa nebojí, lebo má každé tvrdenie viacnásobne premyslené a overené. Bol si istý, že si to obháji.

Vedeli ste, že sa mu podnikateľ z mafiánskych zoznamov Kočner primitívne vyhrážal a že polícia to vôbec neriešila?

Dozvedela som sa to na jeho promóciách 12. októbra. Bol slávnostný obed, trochu sme posedeli, pooslavovali. Vtedy sa uvoľnil a všetkým sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie