Denník N

V prípade Slovenky a jej manžela z Pakistanu cudzinecká polícia utajuje detaily aj pred ombudsmankou

Ramadán v pakistanskom Péšavare. Z tejto oblasti pochádza aj Khan, ktorý žiada o trvalý pobyt na Slovensku. Foto – TASR/AP

Právnici od verejnej ochrankyne práv sa začali zaujímať o prípad Banarasa Khana, Pakistanca, ktorý si zobral Slovenku a žiada tu o trvalý pobyt. Cudzinecká polícia o žiadosti rozhoduje od jesene.

Štyri roky sú manželmi, no nestretávajú sa každý deň doma. Michaela Khan Šniererová žije v Bratislave a jej manžel Banaras Khan v Pakistane, v dedine neďaleko Péšavaru. Naposledy sa stretli v apríli v Turecku. Banaras tam išiel pracovne, ona pricestovala za ním.

Banaras osem rokov pracoval na Cypre a tam mali aj svadbu. Od začiatku vedeli, že chcú žiť na Slovensku. Namiesto toho sa on musel vrátiť do Pakistanu, kde rozbehol malú firmu na výrobu detských topánok. Od minulého roka rieši žiadosť o trvalý pobyt u nás, od vlaňajšieho novembra sú jeho dokumenty na cudzineckej polícii, no odpoveď nemá.

Problém je, že ak niečo potrebuje overiť, musí cestovať do dvetisíc kilometrov vzdialeného Teheránu na slovenskú ambasádu. Už to raz urobil a vyzerá to, že cestu do Iránu si musí zopakovať. Termíny na veľvyslanectve sú pritom voľné o rok.

Keď neodpovedajú ombudsmanke

Prípad Banarasa Khana sa na slovenskej cudzineckej polícii vlečie tak dlho, že sa oň začala zaujímať aj kancelária verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej.

Nie je jasné, či má Banaras Khan právo na trvalý pobyt na Slovensku a či na to spĺňa všetky podmienky. Úrad ombudsmanky však vie už dnes povedať, že slovenská polícia postupuje neštandardne.

Právnici od ombudsmanky chceli preveriť, či je postup cudzineckej polície správny. Nemohli. Kompletné stanovisko k prípadu nedostali a k detailom sa nedostali ani po opakovanej výzve a ani po tom, čo právnici kancelárie trikrát išli osobne na cudzineckú políciu.

O pochybení v prípade Khan sa nemôžu vyjadriť, no isté podľa hovorkyne ombudsmanky Michaely Pavelkovej je, že „polícia jednoznačne pochybila v tom, že doteraz dostatočne nekomunikuje s našou kanceláriou, a to aj napriek tomu, že jej to vyplýva zo zákona“.

Toto nie je jediný prípad, keď zlyháva komunikácia ombudsmanky s cudzineckou políciou. V jej kancelárii sa už stretli aj s dvomi prípadmi, keď sťažovateľom povedali, že ich žiadosť na polícii vybavia, keď stiahnu podnet u ombudsmanky. Pri preverovaní iného prípadu zase zistili, že „na polícii sa stratili dokumenty a pre ich opätovné získanie poslali podávateľa späť do Indie“, vraví hovorkyňa Pavelková. Pre tieto problémy tak sťažujúci sa radšej snahu dohodnúť sa so slovenskými úradmi vzdal.

Problémom sú podpisy z Pakistanu a čestné vyhlásenie

Michaela nerozumie, prečo vybavovanie na slovenských úradoch trvá tak dlho, chce sa aj súdiť.

Mohlo by sa zdať, že problémom je, že Banaras Khan pochádza z dedinky neďaleko pakistanského mesta Péšavar. Je to nebezpečná oblasť neďaleko hraníc s Afganistanom, ktorá býva terčom útokov Talibanu, v roku 2014 tam pri masakri zabili 132 detí.

Avšak to, že by Banaras Khan podľa našich bezpečnostných služieb predstavoval bezpečnostné riziko, nikdy jeho manželke ani len nenaznačili.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Cudzinecká polícia

Teraz najčítanejšie