Denník N

Prázdne miesto na pohárovej strede

Fedor Frešo a Jaroslav Hutka v pezinskom amfiteátri v roku 1976 a o štyridsať rokov neskôr. Foto – archív FF
Fedor Frešo a Jaroslav Hutka v pezinskom amfiteátri v roku 1976 a o štyridsať rokov neskôr. Foto – archív FF

O Fedorovej muzikantskej všestrannosti i nevšednej bojovnosti na horskom bicykli, ako aj o nedokončenej knihe o ňom a Hutkovi, ktorý ho pritiahol k folku.

Hoci je Fedor Frešo spájaný predovšetkým s rockovou hudbou, jeho všestrannosť z neho vytvorila vyhľadávaného hráča v celom muzikantskom spektre od klasickej hudby cez džez až po folk.

„K tradičnému džezu som sa primkol v období, keď som utlmil svoje bigbítové aktivity. Spomenul som si vtedy, že som zamlada rád počúval dixieland, a že by som sa v ňom mohol cítiť celkom dobre,“ hovoril. Pamätníci ho majú dodnes pred očami napríklad z pôsobenia vo formácii z členov Traditional clubu a Revival jazz bandu, ktorá v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch hrávala „do tanca i na počúvanie“ každý štvrtok vo vtedy vychýrenej bratislavskej pivárni Mamut.

Cez Hladíka k Hutkovi

Pravda, jeho pôsobenie na džezovej scéne bolo vďačnou témou vtipov pre rockerov, ktorí to považovali za Fedorov úlet. „Posmievali sa mi síce, ale iba trochu, zato džezmeni, keď sa im niečo na mne nepáčilo, ma s patričnou iróniou častovali podľa nich opovržlivým slovom bigbiťák.“

Oveľa pokojnejšia v tomto smere bola Frešova aktívna účasť na koncertoch či pri štúdiovom nahrávaní s českými a slovenskými folkovými muzikantmi. Ich (ako aj divácka) apriórna mierumilovnosť a láskavosť, kvitujúca fakt, že tento velikán bigbítu občas zostúpil do skromných pomerov pesničkárskej komunity, pôsobila blahodarne na všetkých, či už sedeli v hľadisku, alebo na pódiu, vrátane vzácneho hosťa s basgitarou alebo mandolínou.

Frešov vstup na folkovú scénu sa viaže k Čechám.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie