Denník N

Banská Štiavnica nechce byť luxusným skanzenom pre Bratislavčanov

Kalvária v Banskej Štiavnici. Foto N – Tomáš Benedikovič
Kalvária v Banskej Štiavnici. Foto N – Tomáš Benedikovič

Získanie titulu Mesto kultúry 2019 je šancou na obnovu identity stredoslovenského klenotu.

Bratislavská riviéra. Keď Rastislav Marko vysloví túto charakteristiku Banskej Štiavnice, sála sa zasmeje. No nie je to vtip. Vedúci oddelenia kultúry mesta otvára prezentáciu vo verejnom finále súťaže o titul Mesto kultúry 2019, v ktorom Štiavničania súperia s Novými Zámkami a Spišskou Novou Vsou. „Čo si predstavíte pod Banskou Štiavnicou?“ pýta sa Marko a sám si odpovie: „Malebné mestečko s množstvom turistov a dobrou ponukou kultúrnych podujatí, ktoré sa väčšinou konajú v historickom centre.“ Je toto však skutočná Štiavnica? Táto rétorická otázka zaznie v hlavách prítomných ešte skôr, než ju manažér mestskej kultúry vysloví.

Banská Štiavnica chce zmenu. S plánom na obnovu vykoľajenej identity sa mesto uchádzalo o finančný príspevok v novom programe Fondu na podporu umenia. Získaný titul Mesto kultúry na rok 2019 jej okrem celkovo až pol milióna eur na celoročný program prináša možnosť preniesť pozornosť od turistov a prisťahovalcov na vlastných obyvateľov. Mesto by tak mohlo zastaviť prehlbujúcu sa priepasť medzi vylešteným centrom a panelovým sídliskom Drieňová, kde žije zhruba polovica Štiavničanov.

Exkurzia do neslobody z minuloročného festivalu Amplión. Foto – Michal Svitok

Boj s nezáujmom

„Pred podujatím sme urobili súťaž o lístky. Pán, ktorý ich vyhral, pricestoval z Banskej Belej na miesto konania len preto, aby nám ich vrátil, lebo sa nechcel zúčastniť.“ Divadelná režisérka Jana Mikitková z Ansámblu nepravidelného divadla už tretí rok spoluorganizuje v Štiavnici festival Amplión. Príbehom, nad ktorým dodnes krúti hlavou, ilustruje problém, s ktorým chce mesto kultúry 2019 bojovať. Je to nezáujem domácich obyvateľov o kultúru, ale aj všeobecne o mesto, v ktorom žijú. „Všetci, ktorí v Štiavnici niečo robíme, cítime, že nech sa snažíme akokoľvek, domáci ľudia neprídu. Ani keď je podujatie zadarmo alebo priamo pod ich oknami,“ tvrdí režisérka.

To je ten štiavnický paradox.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie