Denník N

Orbán po vražde mladej predavačky otvoril tému trestu smrti

Orbán chce znovu získať svojich stratených voličov. FOTO - TASR/AP
Orbán chce znovu získať svojich stratených voličov. FOTO – TASR/AP

Maďarský premiér Viktor Orbán otvoril otázku trestu smrti. Reagoval tak na tragickú vraždu predavačky v Kaposvári. Snaží sa získať preferencie na úkor Jobbiku.

Vražda mladej ženy v Kaposvári dala maďarskému premiérovi príležitosť otvoriť tému návratu trestu smrti. Snaží sa tak získať sympatie ľudí, ktorým sa súčasný trestný zákonník javí ako málo prísny. Bez ohľadu na to, že jeho slová nemajú žiadnu váhu vzhľadom na politickú realitu.

Viktor Orbán tému otvoril na tlačovej konferencii v Pécsi po otázke novinára z televízie M1, ktorá sa týkala nedávnej brutálnej vraždy. Maďarsko pritom ako člen Európskej únie nemôže trest smrti legalizovať. A úvahy o jeho návrate sú čisto teoretické.

O treste nehovorí prvýkrát

Orbán priamo nepotvrdil, že by trest smrti chcel do maďarskej legislatívy vrátiť. Túto tému však z času na čas pravidelne otvára bez reálneho záujmu ju presadiť.

Najčastejšie pred voľbami, alebo vtedy, keď potrebuje zvýšiť klesajúce preferencie. Tentoraz mu ich preberá ultrapravicový Jobbik, ktorý oslovuje najmä mladých voličov pod 30 rokov.

Práve radikálna maďarská pravica dlhodobo tvrdí, že je dôležité trest smrti opätovne zaviesť, a to napriek tomu, že podľa platných zákonov Európskej únie ho takto žiadna krajina zaviesť do praxe nemôže.

 

Orbán sa k trestu smrti prvýkrát vyjadril v roku 2002 pred voľbami, keď došlo k vražde v maďarskom Móri. V banke vtedy v masovej vražde, ktorá dodnes nie je úplne objasnená, zomrelo osem ľudí. Premiér Orbán vtedy zvolil prísnu a razantnú rétoriku.

Má podporu politikov

Politici, ktorí vyjadrili sympatie pre Orbánove vyhlásenie, sa väčšinou odvolávajú na vraždu v maďarskom meste Kaposvár. Mladú predavačku novinového stánku zavraždili pre 22-tisíc forintov, ktoré jej z pokladnice ukradol a dobodal ju na smrť 20-ročný muž.

„Je dôležité, aby sme sa o treste smrti rozprávali, pretože v minulosti o tom nerozhodli ľudia v hlasovaní, o jeho odstránení rozhodol ústavný súd,“ obhajoval Orbána vedúci frakcie Fideszu Antal Rogán v maďarskej televízii M1.

Maďarské nezávislé médiá však pripomínajú, že nielen súd, ale aj ľuďmi volení zástupcovia parlamentu v roku 2004 prijali dohovor Európskej únie o ľudských právach, ktorý v 14. článku zaväzuje členské štáty k tomu, aby trest smrti v žiadnom prípade nepripustili.

Vo verejných dokumentoch maďarského parlamentu je dostupný záznam hlasovania, v ktorom Rogán hlasoval za prijatie tejto zmluvy.

Dnes Rogán tvrdí, že je legitímne rozmýšľať o prijatí trestu smrti, pretože „ak 22-ročnú predavačku v novinovom stánku zavraždia pre 22-tisíc forintov, človeku automaticky napadne, že ten vrah si smrť zaslúži“.  Navyše si myslí, že o takejto otázke by mala rozhodovať spoločnosť, ktorá takúto voľbu nikdy nemala, a nie ústavný súd.

Na premiérovo vyhlásenie kriticky reagoval predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a podľa maďarského serveru 444 sa chystá Orbánovi zavolať.

Kto rozozná Fidesz a Jobbik?

Strana Jobbik s predsedom Gáborom Vónom sa v minulosti javila ako extrémne nacionalistická, dnes svoj profil navonok zmenila. Maďarský politický analytik Péter Krekó pre Denník N povedal, že sa v skutočnosti charakter strany nezmenil, akurát zjemnili rétoriku, ktorá sa stala parfumovo nacionalistickou.

Z krajnej pravice sa tak posunuli bližšie k stredu a preberajú voličov Fideszu od minulej jesene, pričom najkritickejší bol pre vládnu stranu začiatok roku 2015.

Odvtedy sa obe strany v istých témach vyjadrujú veľmi podobne. Všimli si to aj maďarskí novinári, ktorí urobili prehľad tém, kde sa názory dvoch pravicových strán stretávajú.

Patrí medzi ne napríklad politika voči prisťahovalcom.

Fidesz prebral dlhodobé jobbikovské tézy, v ktorých zdôrazňujú dôležitosť maďarských rodín s maďarskými deťmi nad deťmi prisťahovalcov a menšín. Aj protestný prístup proti EÚ majú obe strany podobný. Spája ich aj náklonnosť voči Rusku, extrémna uzavretosť pred inými kultúrami a národmi. A nakoniec presadzovanie trestu smrti, ku ktorému sa Jobbik oficiálne hlási od roku 2012.

Odborníci za rovnakou rétorikou Fideszu a Jobbiku vidia snahu Orbána ubrať voličov, ktorých mu prebrala  ultrapravicová strana z jeho pôvodných podporovateľov.

Všimol si to už aj samotný Jobbik. Na Orbánov nápad s trestom smrti reagoval tak, že ľuďom pripomenul, kto s podobnou myšlienkou vystupoval ešte pred premiérom. Predseda extrémnych pravičiarov Gábor Vóna nepovažuje Orbánove vyjadrenie za dôveryhodné.

Tiež podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI povedal, že Orbán sa z prehry v aprílových voľbách v Tapolci, kde vyhral človek z Jobbiku, poučil iba natoľko, aby začal od konkurencie preberať stratégiu.

Svet

Teraz najčítanejšie