SNS blokuje prijatie dokumentov, ktoré označujú Putinovo Rusko za hrozbu

Andrej Danko pózuje pred slávnym mamutím delom zo 16. storočia „Cár-puška“ počas novembrovej návštevy Kremľa. Foto – FB A. Danka

Vo vnútri koalície prebieha skrytý spor o nové strategické dokumenty, ktoré majú jasne povedať, kam chce Slovensko patriť a čo považuje za svoje hrozby.

V novej bezpečnostnej stratégii štátu sú pasáže, ktoré sú na slovenské pomery dosť odvážne. Putinovo Rusko je opisované ako agresor, ktorý nelegálne anektoval Krym a priživuje konflikt na východnej Ukrajine.

„Z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia základných princípov a noriem medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve SR,“ píše sa v dokumente.

Pokiaľ by ste si ho chceli prečítať celý, musíte vedieť, kde ho hľadať. Nová bezpečnostná stratégia nie je zverejnená na žiadnom viditeľnom mieste ani v sekcii „Základné dokumenty riešiace bezpečnosť Slovenskej republiky“ na webe vlády. Dôvodom je postoj SNS, ktorá blokuje jej schválenie.

Danko: Nechcem eskalovať napätie

Ide o jeden zo zásadných sporov vo vnútri vládnej koalície, o ktorom však verejnosť takmer vôbec nevie. Vlani v októbri prešli vládou návrhy novej bezpečnostnej a obrannej stratégie. Oba dokumenty sa následne mali dostať na rokovanie parlamentu. K tomu už nedošlo a z pohľadu štátu zostávajú neschválené.

„Normálny postup by bol taký, že po schválení vládou zamieria dokumenty na rokovanie parlamentu. Objavil sa však politický zádrh,“ pripúšťa minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).

Podľa informácií Denníka N prekážajú SNS predovšetkým pasáže, ktoré spomínajú agresívnu politiku Ruska. Lajčák to komentovať nechcel. Pri otázke, aký problém sa objavil, len odkázal na predsedu SNS Andreja Danka.

„Tieto otázky by ste asi mali klásť v prvom rade predsedovi parlamentu, pretože z nášho rezortu tie dokumenty odišli,“ dodal Lajčák.

Denník N sa Danka na túto tému spýtal minulý týždeň na konferencii, ktorú organizoval s izraelskými politikmi. Reagoval nie príliš zrozumiteľným vyjadrením. Povedal, že nie je proti prijatiu strategických dokumentov, no dodal, že nechce eskalovať medzinárodné napätie.

„Nedám sa manipulovať do politicky mútnych vôd, ktoré vytvárajú eskaláciu, či už s USA, alebo s Ruskou federáciou. Slovensko nepotrebuje heroické výkriky, potrebuje rozvahu, aby malo dobré vzťahy s každým, s USA, s Izraelom alebo s Ruskom,“ povedal Danko.

Denník N následne poslal Dankovi e-mail s jednoznačnou otázkou, či SNS umožní, aby dokumenty v súčasnej podobe prešli parlamentom. Odpoveď neprišla.

Naposledy za Dzurindu

Ide o dva dokumenty, ktoré pomenúvajú, kam chce Slovensko patriť, čo považuje za svoje hrozby a ako sa na ne chce pripraviť. Bezpečnostnú stratégiu pripravilo ministerstvo zahraničia, obrannú zase ministerstvo obrany.

Slovensko takéto dokumenty naposledy schválilo v roku 2005 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Dnes sú úplne neaktuálne. Ako hlavná hrozba sa v nich spomína scenár, pri ktorom teroristi alebo takzvané zlyhávajúce štáty získajú zbrane hromadného ničenia.

Odvtedy sa svet výrazne zmenil. Napríklad vysokí predstavitelia NATO označujú za hlavné hrozby pre Európu ruskú agresiu, ale aj nelegálnu migráciu.

Keď po voľbách 2016 nastupovala tretia Ficova vláda, do programového vyhlásenia si dala záväzok, že pripraví novú verziu bezpečnostných dokumentov.

„Vláda pripraví aktualizáciu bezpečnostnej a obrannej stratégie SR. V tomto procese sa bude usilovať o čo najširšiu spoločenskú a politickú podporu dlhodobých priorít zaručovania obrany štátu,“ píše sa v programovom vyhlásení.

Minister zahraničia a nominant Smeru Miroslav Lajčák hovorí, že by bezpečnostné dokumenty mali byť schválené aj v parlamente. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dankovho nominanta vyšachovali

Prípravu bezpečnostnej stratégie, ktorá je zastrešujúcim dokumentom, dostal pôvodne na starosť nominant SNS, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek.

Medzirezortná skupina pod jeho vedením vypracovala návrh, ktorý bol podľa kritikov nejednoznačný. „Nebol to zlý dokument, ale chýbalo tam

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Kniha od tohto autora: Pravda a lož na FacebookuViac info

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |