SNS blokuje prijatie dokumentov, ktoré označujú Putinovo Rusko za hrozbu

V novej bezpečnostnej stratégii štátu sú pasáže, ktoré sú na slovenské pomery dosť odvážne. Putinovo Rusko je opisované ako agresor, ktorý nelegálne anektoval Krym a priživuje konflikt na východnej Ukrajine.

„Z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia základných princípov a noriem medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve SR,“ píše sa v dokumente.

Pokiaľ by ste si ho chceli prečítať celý, musíte vedieť, kde ho hľadať. Nová bezpečnostná stratégia nie je zverejnená na žiadnom viditeľnom mieste ani v sekcii „Základné dokumenty riešiace bezpečnosť Slovenskej republiky“ na webe vlády. Dôvodom je postoj SNS, ktorá blokuje jej schválenie.

Danko: Nechcem eskalovať napätie

Ide o jeden zo zásadných sporov vo vnútri vládnej koalície, o ktorom však verejnosť takmer vôbec nevie. Vlani v októbri prešli vládou návrhy novej bezpečnostnej a obrannej stratégie. Oba dokumenty sa následne mali dostať na rokovanie parlamentu. K tomu už nedošlo a z pohľadu štátu zostávajú neschválené.

„Normálny postup by bol taký, že po schválení vládou zamieria dokumenty na rokovanie parlamentu. Objavil sa však politický zádrh,“ pripúšťa minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).

Podľa informácií Denníka N prekážajú SNS predovšetkým pasáže, ktoré spomínajú agresívnu politiku Ruska. Lajčák to komentovať nechcel. Pri otázke, aký problém sa objavil, len odkázal na predsedu SNS Andreja Danka.

„Tieto otázky by ste asi mali klásť v prvom rade predsedovi parlamentu, pretože z nášho rezortu tie dokumenty odišli,“ dodal Lajčák.

Denník N sa Danka na túto tému spýtal minulý týždeň na konferencii, ktorú organizoval s izraelskými politikmi. Reagoval nie príliš zrozumiteľným vyjadrením. Povedal, že nie je proti prijatiu strategických dokumentov, no dodal, že nechce eskalovať medzinárodné napätie.

„Nedám sa manipulovať do politicky mútnych vôd, ktoré vytvárajú eskaláciu, či už s USA, alebo s Ruskou federáciou. Slovensko nepotrebuje heroické výkriky, potrebuje rozvahu, aby malo dobré vzťahy s každým, s USA, s Izraelom alebo s Ruskom,“ povedal Danko.

Denník N následne poslal Dankovi e-mail s jednoznačnou otázkou, či SNS umožní, aby dokumenty v súčasnej podobe prešli parlamentom. Odpoveď neprišla.

Naposledy za Dzurindu

Ide o dva dokumenty, ktoré pomenúvajú, kam chce Slovensko patriť, čo považuje za svoje hrozby a ako sa na ne chce pripraviť. Bezpečnostnú stratégiu pripravilo ministerstvo zahraničia, obrannú zase ministerstvo obrany.

Slovensko takéto dokumenty naposledy schválilo v roku 2005 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Dnes sú úplne neaktuálne. Ako hlavná hrozba sa v nich spomína scenár, pri ktorom teroristi alebo takzvané zlyhávajúce štáty získajú zbrane hromadného ničenia.

Odvtedy sa svet výrazne zmenil. Napríklad vysokí predstavitelia NATO označujú za hlavné hrozby pre Európu ruskú agresiu, ale aj nelegálnu migráciu.

Keď po voľbách 2016 nastupovala tretia Ficova vláda, do programového vyhlásenia si dala záväzok, že pripraví novú verziu bezpečnostných dokumentov.

„Vláda pripraví aktualizáciu bezpečnostnej a obrannej stratégie SR. V tomto procese sa bude usilovať o čo najširšiu spoločenskú a politickú podporu dlhodobých priorít zaručovania obrany štátu,“ píše sa v programovom vyhlásení.

Dankovho nominanta vyšachovali

Prípravu bezpečnostnej stratégie, ktorá je zastrešujúcim dokumentom, dostal pôvodne na starosť nominant SNS, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek.

Medzirezortná skupina pod jeho vedením vypracovala návrh, ktorý bol podľa kritikov nejednoznačný. „Nebol to zlý dokument, ale chýbalo tam jasné pomenovanie hrozieb. Napríklad Rusko bolo označené za strategického partnera,“ povedal Denníku N jeden z ľudí, ktorý tieto návrhy čítal.

Minister Lajčák následne podľa informácií Denníka N zobral túto úlohu Parízekovi a dal ju druhému štátnemu tajomníkovi, dlhoročnému prozápadne orientovanému diplomatovi Ivanovi Korčokovi.

Výsledkom bol už jednoznačnejší dokument. V aktuálnom návrhu sa napríklad hovorí o tom, že je potrebné viesť s Ruskom dialóg, no zároveň sa tu spomína aj „asertivita Ruskej federácie v zahraničnej a bezpečnostnej politike“ alebo „jej rastúci vojenský potenciál“, na ktorý muselo reagovať NATO novou koncepciou.

Za hlavné piliere slovenskej bezpečnosti označuje dokument NATO a Európsku úniu. Snahy o podkopanie tejto integrácie považuje za bezprostrednú hrozbu pre naše záujmy.

„Na znižovanie bezpečnosti Slovenskej republiky vplýva pokles dôvery verejnosti v členských štátoch EÚ a NATO k týmto organizáciám. Odstredivé tendencie a šírenie politických prúdov zameraných proti existencii a hodnotám, ktoré EÚ a NATO predstavujú, majú potenciál oslabiť alebo znefunkčniť ich fungovanie, zvrátiť integračný proces a tým poškodiť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky,“ píše sa v návrhu.

„Škodí nám aj propaganda“

V podobnom duchu je písaná aj obranná stratégia, ktorá vznikala na ministerstve obrany. Tento rezort síce ovládajú nominanti Andreja Danka, no hlavné slovo pri príprave dokumentu mali ľudia okolo prozápadného štátneho tajomníka za Most-Híd Róberta Ondrejcsáka.

Vo svojom návrhu spomenuli ako hrozbu napríklad aj propagandu a dezinformácie, ktoré vláda doteraz skôr prehliadala: „Škodlivá strategická propaganda vrátane dezinformačných aktivít má potenciál polarizovať spoločnosť, rozvracať politický systém, oslabiť dôveru občanov v demokratický a právny štát, ich vôľu brániť ho a spochybňovať význam členstva Slovenskej republiky v NATO a EÚ.“

Rusko v tomto dokumente priamo spomenuté nie je. Z kontextu však vyplýva, že je považované za možného agresora, ktorý vojensky ohrozuje napríklad pobaltské štáty, ktorým by Slovensko v prípade napadnutia malo prísť na pomoc.

„Koncentrácia rozsiahleho a moderného konvenčného vojenského potenciálu v blízkosti východných hraníc štátov NATO alebo EÚ môžu viesť k vzniku krízovej situácie ohrozujúcej tieto štáty a následnému plneniu zmluvných záväzkov Slovenskej republiky,“ uvádza dokument.

Miroslav Lajčák považuje oba dokumenty za dobré. Do ich prípravy zapojili aj nezávislých analytikov a ministerstvo zahraničia ich preberalo aj so zástupcami viacerých politických strán.

„Sú to kvalitné dokumenty, bezpečnostná rada i vláda ich schválila jednomyseľne. Boli pripravené v súčinnosti ministerstva obrany a zahraničia, boli konzultované s mimovládnym sektorom a nevidím dôvod, prečo by nemali byť schválené aj v Národnej rade,“ povedal Lajčák.

SNS to vidí inak

Problém však je, že dikcia novej bezpečnostnej a obrannej stratégie je v rozpore s tým, čo hovorí Danko a ďalší politici SNS. Napríklad podpredseda strany a predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko dal najavo svoju nespokojnosť už počas prípravy dokumentov, keď ich štátny tajomník Korčok predstavoval zástupcom politických strán.

Hrnko aj v médiách bežne hovorí o tom, že mu prekáža „štvavá protiruská kampaň“. „Rusko a jeho čelní predstavitelia sa vydávajú div nie za príčinu všetkého zla, ktoré obťažuje Európu i celý svet,“ napísal Hrnko v novembri.

Ani sám Danko nepovažuje Putinov režim za hrozbu. Vlani vo februári sa napríklad pochválil tým, že má mobilné číslo na predsedu Štátnej dumy Vjačeslava Volodina, ktorý je na sankčnom zozname EÚ i USA.

O niekoľko mesiacov zase predniesol prejav v Štátnej dume, v ktorom hovoril o slovanskej vzájomnosti. „Chápeme vás ako priateľa a dostali sme dar od Boha rozvíjať náš slovanský svet,“ povedal ruským poslancom, ktorí mu po jeho prejave tlieskali postojačky.

Ujasnené to nemá ani v prípade Krymu. Jeho pričlenenie k Rusku nepovažuje za okupáciu, ale za medzinárodne spornú otázku.

„Ide o ten istý problém ako Kosovo. EÚ si na to vytvorila dvojaký meter. Hranice po vojnách by nemali byť menené. Krym mal zmenené svoje usporiadanie a svoje pričlenenie v čase Chruščova. Nie som odborník na históriu, ale jedno viem, že hranice by sa nemali meniť takým spôsobom, lebo je to nebezpečné,“ povedal Danko v nedávnom rozhovore pre Denník N.

Prirovnávanie Krymu ku Kosovu zásadne odmieta napríklad štátny tajomník Ondrejcsák, podľa ktorého ide o dve rozdielne veci.

„Po prvé: Kosovo nikto neanektoval a ani ho nikto neokupoval. Po druhé: kosovské obyvateľstvo na rozdiel od obyvateľstva Krymu bolo vystavené masovým zverstvám zo strany vtedajšieho srbského režimu,“ povedal na jeseň pre Denník N.

Vtipy ministra obrany

Získať od predstaviteľov SNS jasné vyjadrenie k bezpečnostným dokumentom je zložité. Denník N sa na výhrady spýtal podpredsedu Hrnka, no ten na žiadosť o rozhovor nereagoval.

Pred dvoma týždňami sa zase na rovnakú tému pýtal moderátor RTVS Branislav Dobšinský ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) v relácii Sobotné dialógy. Minister sa však vykrúcal podobným spôsobom ako pri vysvetľovaní stíhačiek.

Dobšinský najprv povedal, že obranná stratégia bola schválená vládou, ale potom niekde zmizla. „Pokiaľ dokumenty zmizli, tak sú tu orgány činné v trestnom konaní, aby ich hľadali,“ vtipkoval Gajdoš.

Dobšinský mu následne päťkrát položil tú istú otázku: chcete, aby boli tieto dokumenty schválené?

Gajdoš odpovedal, že pokiaľ ich predložia do parlamentu, on ich príde obhajovať. „Pán redaktor, ja som pripravený uvedené materiály obhájiť v parlamente. Kedykoľvek ma zobudia,“ hovoril. Či chce alebo nechce, aby sa tak stalo, nepovedal.

SaS by schválenie podporila

Lajčák novinárom povedal, že sa snaží s premiérom Petrom Pellegrinim dohodnúť na tom, aby sa schvaľovanie bezpečnostnej a obrannej stratégie odblokovalo. „Komunikujem o tejto veci s predsedom vlády. My by sme radi splnili to, čo je v programovom vyhlásení vlády,“ povedal minister.

Ak by sa tieto dokumenty nakoniec dostali na rokovanie parlamentu, mohlo by to priniesť rozkol v koalícii. SNS by mohla hlasovať proti ich prijatiu, prípadne by mohla navrhovať úpravy, ktoré by zásadne zmenili ich vyznenie, no na stranu vlády by sa mohla postaviť časť opozície.

Napríklad poslanec SaS a jej zahranično-politický expert strany Martin Klus hovorí, že súčasné návrhy bezpečnostnej a obrannej stratégie by podporili.

„Prípravu týchto dokumentov konzultovali aj s nami, preto sú mi dobre známe. Je v našom záujme, aby boli schválené,“ hovorí Klus.