Nevynechal jedinú Pohodu. Na prvej bol s rodičmi, ako tínedžer tam brigádoval, neskôr aj hral a teraz pre ňu robí

Účasťou na všetkých ročníkoch Pohody sa môže pochváliť len málokto. Ale nik ju nezažil ako malé dieťa, potom cez najrôznejšie druhy práce a vystupovania na pódiách až po celoročné fungovanie na plný úväzok. Lístok na festival si MARTIN „MATWE“ KAŠČÁK nikdy nekúpil, ale zároveň nikdy ani nezneužil, že je synovcom šéfa festivalu.

Kedy ste prvýkrát zaregistrovali, že existuje nejaký festival Pohoda?

Vtedy, keď som tam prvýkrát prišiel. Už ako malé decká sme chodievali v Trenčíne do Hviezdy na koncerty Bez ladu a skladu, Chór vážskych muzikantov alebo Väzänskä Gulä, čo bola kapela, ktorú mal kedysi Mišo s Bedlym (pozn. gitarista Bez ladu a skladu Martin Beďatš). Naši ma tam vzali, sklopili mi sedačky a ja som si na ne ľahol. Bol som povestný tým, že keď mi ako decku došli baterky, zaspal som hocikde, aj na koncerte. Doteraz si spievam “na tričku nosím ryžový nákyp” namiesto “na tričku nosím dúhový nápis” a podobné textárske skvosty tejto kapely. Tam niekde to začalo.

Ešte pred festivalom otec alebo strýko o ňom nerozprávali?

Asi sa o tom bavili medzi sebou, ale nevnímal som to, lebo som mal 7 rokov. Proste sme tam išli. Na úplne prvom ročníku som bol myslím iba na chvíľu. Bol som úplné decko, takže neboli sme až do noci. Family park ešte vtedy nebol (smiech). Pamätám si, že vtedy vypadol prúd počas mojej najobľúbenejšej pesničky od Bez ladu a skladu Tunel. Keď znovu zapli elektrinu, Tunel už nezahrali.

Takže vaša prvá Pohoda sa vlastne začala osobným sklamaním.

Áno, dá sa to tak povedať. Ale neodradilo ma to.

Akú hudbu ste počúvali v detstve?

Tatko, cez ktorého som mal prvý kontakt s hudbou, mi samozrejme púšťal MTV. Nahrával som si na kazety rôzne veci, pretáčal ich, premazával a robil vlastne prvé mixtejpy. Vtedy ešte nefungovala kapela Cpt. Slice, kde hral aj tatko. Ale pamätám si staré Gympelrocky, kde občas hrala jeho predošlá kapela Tritol, a samozrejme Bez ladu a skladu, kde hrali Mišo s Peťom. Ich kazety som intenzívne počúval. Mal som ale veľa rôznych kaziet, medzi inými aj Georgea Michaela, kapelu Dvouletá Fáma alebo rôzne pozbierané staré nahrávky z rádia. To boli parádne, ale už nedohľadateľné veci. Spravil som totiž jednu chybu. Keďže sme mali kazeťák v aute, ktorým sme chodievali do Brna s kamarátom, zabudol som ich tam a keď sa sťahovali, jeho mamka to celé vyhodila. Prišli sme minimálne o polovicu takýchto legendárnych nahrávok, aj takých, kde sme ako deti. Doteraz ma to štve. Nedochovalo sa ani rádio Bledá dužina.

To bolo čo?

Také moje fiktívne rádio. Nahral som si na kazeťák napríklad nejakú reláciu z rádia, potom odmeral, koľko sekúnd je medzi pesničkami, potom stlačil record a ten úsek som si sám premoderoval. S o štyri roky starším bratom Jurom sme dokonca doma vyrábali aj takú humoristickú šou, alebo komentovali