Denník N

Timothy Snyder: Ak sa stanete krajinou, kde zabíjajú novinárov, je koniec

Timothy Snyder. Foto N – Vladimír Šimíček
Timothy Snyder. Foto N – Vladimír Šimíček

Každý z nás musí v tejto dobe niečo urobiť, ja viem písať o histórii. Americký historik vysvetľuje, prečo sa namiesto dejín strednej Európy začal venovať obavám o súčasný svet a vlastnú krajinu.

S americkým historikom a profesorom dejín na Yalovej univerzite a viedenskom Inštitúte pre humanitné vedy sa rozprávame:

  • o jeho najnovšej knihe Cesta do neslobody, ktorá po letných prázdninách vyjde aj na Slovensku
  • o tom, prečo sa namiesto histórie začal venovať súčasnej ére, keď znovu upadá demokracia a nastupujú autokrati
  • ako tento trend zastaviť
  • kým je v skutočnosti Donald Trump a prečo obdivuje Putina
  • prečo by sme napriek nemu nemali zanevrieť na Ameriku
  • ako EÚ premrhala svoju šancu pri Orbánovi a že jeho alternatívny systém ju môže zničiť
  • a ako Slovensko ukázalo, že si váži novinárov, ktorých považuje za hrdinov našej doby

Po svojich 20 ponaučeniach z 20. storočia v útlej knižke O tyranii ste napísali ďalšiu o svojich obavách z prítomnosti a blízkej budúcnosti. Prečo sa historik špecializujúci sa na krvavé 20. storočie rozhodol venovať súčasnosti?

Ako spisovateľ chcem písať iba o veciach, ktoré považujem za dôležité. To, čo bolo pre mňa najdôležitejšie za posledný rok a pol, sa teraz snažím vysvetliť s odkazom na históriu. Domnievam sa, že my v Amerike a v Európe sa nachádzame vo veľmi špeciálnom okamihu, keď každý z nás musí používať to, čo má k dispozícii. A ja mám históriu. Môžem písať o tom, čo sme sa naučili z 20. storočia, ako som to urobil v knihe O tyranii, alebo použiť historické metódy pre súčasnosť pri písaní Cesty do neslobody. Používal som pôvodné jazyky, primárne zdroje, chronológiu, aby som sa pokúsil interpretovať, čo sa deje v súčasnosti. Samozrejme, radšej by som písal o iných veciach. Bolo by krajšie, keby som mohol ísť do viedenských archívov a hľadal zdroje z 19. storočia. Teším sa, že sa k tomu v istom bode dostanem. Lenže cítim, že práve teraz nám história môže pomôcť, a tomu sa musím venovať.

V knihe O tyranii ste dali 20 rád, ako zabrániť nástupu totalitného systému a zastaviť úpadok demokracie. Okrem iného radíte podporovať nezávislú žurnalistiku, aktívny spoločenský život, čítanie kníh či udržovanie očného kontaktu a prispievanie na dobré veci. Vzali si ľudia z vašich ponaučení niečo?

Ak sa rozprávame len o knihe, tak niečo predsa len zmenila – dostávam veľa reakcií od čitateľov, počúvam od Američanov, ktorí mi hovoria, ktorú lekciu uviedli do praxe, ako sú aktívnejší v občianskom živote. A čo je zaujímavé, kniha bola preložená do zhruba 40 jazykov. Šíri sa legálne, ale niekedy aj ilegálnymi spôsobmi, napríklad v Iráne, kde sa objavili jej pirátske verzie. Som rád, že v krajinách, kde som sa naučil mnohé veci, vrátane Poľska, ľudia využívajú knihu pri svojich protestoch.

Je to dôvod na optimizmus?

Ak sa pýtate na vývoj v spoločnosti, tak mám zmiešané pocity. V Spojených štátoch niektorí ľudia reagovali na to, čo sa deje, a preto sa predsa len niečo zmenilo. Ak by neboli protesty, nevychádzali investigatívne články, ak by nedošlo k vyšetrovaniam či neexistoval by štát Kalifornia, boli by sme v oveľa horšej situácii, než sme teraz. Ale veľmi málo ľudí si uvedomuje, v akom historickom období žijú, a že to, čo urobia, môže zahýbať udalosťami. Nie som preto ani optimista, ani pesimista. Ako historik si myslím, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie