Denník N

Čínski vedci pozmenili DNA ľudského embrya

V Číne robia výskum na ľudských embryách, počas ktorého menia ich genetickú informáciu. Čo to znamená pre vedu a spoločnosť? Foto – TASR

Výskum čínskych vedcov, ktorí editovali DNA ľudských embryí, vyvoláva kontroverzie. Vedecká komunita sa rozdelila na dva tábory.

Sú techniky editovania embryonálneho genómu, ktoré dnes máme k dispozícii, dostatočne vyspelé a presné. A aké sú morálne dilemy a výzvy takéhoto výskumu? Aj tieto otázky vyvolal kontroverzný článok čínskych vedcov okolo profesora Juinju Huanga, ktorý bol uverejnený v polovici apríla v žurnále Protein Cell.

A čo vy? Nechali by ste zmeniť DNA svojho ešte nenarodeného dieťaťa, ak by sa u neho zistila genetická porucha?

Nezvyčajne krátky proces recenzného konania

Článok zaujal nielen svojím obsahom, ale aj procesom publikovania. Najprv ho totiž odmietli vydať dva, asi najprestížnejšie vedecké časopisy na svete Science a Nature. Naopak, promptne ho uverejnili v Protein Cell.

Bežná prax je taká, že pred tým, než sa text publikuje, prechádza recenzným konaním. To znamená, že sa pošle viacerým vedcom, ktorí sú v danej problematike zbehlí, aby ho pripomienkovali a navrhli prípadné korekcie alebo doplnenia, napríklad v podobe dodatočných kontrolných experimentov.

Tento proces prebieha v niekoľkých kolách a môže trvať aj zopár mesiacov. Pri článku profesora Huanga to však boli iba dva dni – editori článok dostali 30. marca a akceptovali ho už 1. apríla. 18. apríla ho časopis vydal.

Vedenie žurnálu si však stojí za svojím. Tento týždeň dokonca uverejnili editoriál, v ktorom rozhodnutie štúdiu publikovať obhajujú.

Embryá by neprežili

Výskumný tím študoval – ako doslova píše – „embryá neschopné prežitia“. Išlo o jedincov, ktorí by sa nemohli narodiť, keďže vznikli oplodnením jedného vajíčka dvomi spermiami. Embryá získali z miestnych kliník pre umelé oplodnenie. K ich vzniku dochádza približne u 2 až 5 percent umelo oplodnených vajíčok. Považujú sa za chybové, a preto sa vyraďujú.

„Vzhľadom na to, že etické záujmy vopred zamedzujú študovať editovanie génov u normálnych embryí, rozhodli sme sa použiť tripronukleárne zygoty, ktoré majú jedno bunkové jadro z vajíčka a dve zo spermií… Predstavujú ideálny modelový systém,“ dodáva profesor Huang.

Takéto zygoty majú tri bunkové jadrá, teda aj tri sady chromozómov. To by v maternici viedlo k ich prirodzenej smrti.

Zygota je bunka, ktorá vznikne splynutím vajíčka a spermie. Pokiaľ však splynie vajíčko s viacerými spermiami, dôjde k takzvanej polyspermii. Taká bunka má viac sád chromozómov ako normálna. U ľudí to vedie k smrti embrya.

Editovanie genómu je proces, počas ktorého sa v genetickom kóde DNA zavedú zmeny, ktoré môžu vyliečiť choroby alebo im predísť, prípadne zaviesť novú vlastnosť.

Chceli vymazať ochorenie z DNA

Vedci sa pokúšali pozmeniť gén s názvom HBB. Kóduje ľudskú bielkovinu β-globín. Jeho mutácie, konkrétne pridanie piatich bázových párov do jeho sekvencie, spôsobujú u ľudí β-talasémiu. Ide o genetické ochorenie krvi,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie