Hetrikom v drese Petržalky zosmiešnil Celtic. Futbalista Juraj Halenár zrejme spáchal samovraždu

Je koniec júla 2005. 22-ročný útočník Juraj Halenár prestupuje z Interu Bratislava k čerstvému majstrovi z Petržalky. V hre je aj Banská Bystrica, no kluby sa nedohodnú; v prospech Artmedie navyše hovorí aj to, že hrá o Ligu majstrov.

Po dvoch dňoch mládežnícky reprezentant debutuje v ligovom zápase proti Nitre. Jeho mužstvo prehrá a sám Halenár dostane červenú kartu.

V rozhovore pre Pravdu priznáva, že to nebolo ono, potrebuje sa so spoluhráčmi zohrať, doteraz s mužstvom stihol iba jeden tréning.

Najskôr červená, vzápätí hetrik Celticu

O tri dni je všetko inak. Malý bratislavský klub na požičanom Tehelnom poli demoluje slávny Celtic Glasgow. Hráči Artmedie kombinujú prakticky naslepo, Halenár najskôr doklepáva do prázdnej bránky Vaščákovu prihrávku, po polčase si úlohy vymenia a Petržalka šokujúco vedie 2:0.

Najlepší kúsok si rodák z Trnavy nechal na 76. minútu. Kozák z rohu poslal loptu na šestnástku a Halenárov gólový volej by sa nestratil ani v upútavke na Ligu majstrov. Vzápätí Mikulič pridáva štvrtý gól, a to stále nie je všetko.

V poslednej minúte si Halenár nabieha na prihrávku, akú na Slovensku dokáže dať iba Ján Kozák, a za asistencie pomalých obrancov Celticu sa rúti sám na brankára a posiela loptu pomedzi jeho nohy do brány. 5:0.

V zápase predviedla Artmedia historický výkon a meno Juraja Halenára zrazu poznal každý fanúšik na Slovensku.

„Celé mužstvo hralo excelentne, no keď dá niekto Celticu tri góly ako Halenár, je to niečo výnimočné. Naša investícia sa vyplatila, Juraj má predpoklady na to, aby z neho vyrástol veľký futbalista,“ chválil mužstvo po legendárnom zápase tréner Vladimír Weiss a svojmu novému útočníkovi veštil veľkú budúcnosť.

Vtedy ešte netušil, že Halenárov druhý zápas za Artmediu ostane aj tým najvydarenejším.

Artmedia cez Celtic napokon postúpila, aj keď sa v odvete strachovala o výsledok a prehrala 0:4. Cez Partizan Belehrad sa Weissovo mužstvo dostalo až do hlavnej súťaže Ligy majstrov. Juraj Halenár síce ani v jednom zápase neskóroval, no zaskvel sa nádhernou prihrávkou na gól Jána Kozáka vo víťaznom zápase proti Portu.

Zomrel dva dni po narodeninách

Televízia JOJ informovala, že v sobotu popoludní jeho nevládne telo objavili v bratislavskom Vrakunskom lesoparku.

Nezvestný bol od piatka, deň predtým oslávil 35. narodeniny. Halenárovu totožnosť neskôr potvrdila aj polícia na svojom Facebooku. „Na miesto bol privolaný obhliadajúci lekár. Na zistenie presných príčin smrti bola nariadená súdna pitva. Polícia zistila totožnosť muža, ide o 35-ročného Trnavčana,“ povedala pre TV JOJ bratislavská policajná hovorkyňa Veronika Slamková.

Príčina smrti futbalistu, ktorý po sebe zanechal štyriapolročného syna, zatiaľ nie je známa; podľa portálu sport.aktuality.sk spáchal samovraždu.

Sústrasť rodine už stihol vyjadriť aj Slovenský futbalový zväz a jeho bývalý klub Slovan Bratislava. Viceprezident klubu Ivan Kmotrík ml. Halenára vo vyjadrení pre televíziu JOJ označil za jednu z výrazných osobností klubu v poslednej dekáde.

„Boli sme blízki osobní kamaráti a mali sme spolu veľmi dobrý vzťah. O to viac ma dnes zarmútila správa o jeho nečakanom úmrtí. Rodine a pozostalým vyjadrujem v mene celého klubu úprimnú sústrasť. Juraj navždy zostane v našich srdciach,“ povedal Kmotrík ml.

Jeho rekord vydrží roky

Juraj Halenár bol svojským futbalistom. Narodil sa v Trnave, začínal v tamojšej Lokomotíve, no neskôr vystriedal všetky tri bratislavské kluby – Inter, Artmediu aj Slovan.

Skóroval na pamätných MS do 20 rokov v Spojených arabských emirátoch v roku 2003. Dával desiatky gólov, išli mu predovšetkým penalty, priame kopy a strely z diaľky. Keď mal za loptou pobehnúť, akoby mu tým ubudli sily na jeho typickú tvrdú strelu. Možno aj preto sa nepresadil v reprezentácii. Odohral za ňu iba tri zápasy v rokoch 2007 a 2008, popri Mintálovi a Vittekovi nemal nárok.

V slovenskej lige získal päť titulov, žiaden futbalista nemá viac. Do zahraničia sa mu veľmi nechcelo, a tak pridával ďalšie góly, až sa stal po Róbertovi Semeníkovi druhým hráčom, ktorý ich v slovenskej lige nastrieľal sto.

Zastavil sa na čísle 125, ktoré tak skoro nikto neprekoná. V súčasnosti sú na Slovensku útočníci nedostatkovým tovarom, a ak sa aj niektorý z mladíkov presadí, takmer okamžite odchádza do zahraničia. Z aktívnych hráčov je za ním najbližšie Róbert Vittek, no ten už má 36 rokov a manko štyridsiatich gólov isto nedoženie.

Až ako tridsiatnik si Halenár nakrátko vyskúšal maďarskú a českú ligu, ale nebolo to ono. Rýchly bol aj jeho koniec v druholigových Borčiciach; naposledy nastupoval v štvrtej rakúskej lige za Gaflenz.

V zime priznal, že sleduje aj dianie vo svojom bývalom klube, a keby dostal príležitosť, rád by sa do Petržalky neskôr vrátil. „Samozrejme, bude to aj na vedení klubu, či by prišlo s ponukou. Opakujem, mám 34 rokov, cítim sa dobre fyzicky a všetko zvládam, vyhýbajú sa mi zranenia. A myslím si, že vo futbale ešte mám čo ponúknuť,“ povedal Halenár pre denník Šport v decembri.

Náročná životná fáza

Na Slovensku nie sú samovraždy futbalistov bežné, známy je len prípad hokejového majstra sveta Miroslava Hlinku. V Česku si však v priebehu roka vzali život hneď traja bývalí reprezentanti – František Rajtoral, David Bystroň a Pavel Pergl, všetko výborní obrancovia.

Športový psychológ Peter Kuračka vtedy pre Denník N povedal, že k podobným tragickým prípadom dochádza zvyčajne pred ukončením kariéry alebo krátko po ňom. „Pre vrcholového športovca je to veľmi náročná životná fáza,“ uviedol bývalý ligový futbalista.

„Obdobie ukončenia kariéry je také náročné, pretože sa vám zmení zmysel života. Máte istý životný štýl, vašou každodennou náplňou je trénovať a zlepšovať sa. Zrazu sa to skončí. Prídete nielen o peniaze a sociálny status, ale aj o pozornosť okolia, médií a každodennú náplň. To je ťažké nahradiť. A ak sa k tomu pridajú osobné problémy, môže to byť fatálne,“ vysvetlil Kuračka.