Fico ide proti Draxlerovi pri voľbách riaditeľov škôl, školy aj rodičia sú proti

Nestáva sa často, že má minister vlády Roberta Fica iný názor ako premiér a je to verejne známe. Vo veci voľby riaditeľov škôl sa to však stalo.

Minister školstva Juraj Draxler a predseda vlády Fico sa nezhodujú. Premiér minulý týždeň na sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) povedal, že samospráva bude môcť vetovať voľbu riaditeľa škôl. V parlamente chce pretlačiť aj to, že by riaditeľov škôl mohli voliť mestské, obecné či župné zastupiteľstvá.

Tak znel aj pôvodný návrh v novele školského zákona. Po tlaku verejnosti ho však zmiernili tak, že primátor, starosta či župan mali mať možnosť odmietnuť návrh rady školy na riaditeľa a poslať jej svoje dôvody. Škola urobí nové výberové konanie na riaditeľa a toho už bude musieť samospráva prijať.

Minister školstva aj napriek vyjadreniam premiéra tvrdí, že si stojí za svojím návrhom. „Ide mi o to, aby sa riešenie nepresadzovalo hrubou silou. V školstve je príliš veľa konfliktov, prostredie treba skôr upokojovať,“ reagoval Draxler na otázku, ako hodnotí Ficove výroky.

Draxler uznáva, že mestá, obce a župy musia mať ako zriaďovatelia hospodárenie škôl pod väčšou kontrolou. „Do budúcna sa to dá vyriešiť komplexnejšou úpravou, v tejto chvíli však chcem, aby sme nastavili kompromisné riešenie, s ktorým nebude mať ani jedna strana dramatický problém. Budem o tom ešte so všetkými zúčastnenými hovoriť.“

Novela školského zákona už prešla vládou. Ak by sa mala zmeniť, museli by s návrhmi prísť poslanci.

Slovo majú mať rodičia

Prečo chce štát meniť voľbu riaditeľov? Ministerstvo školstva zmeny odôvodňuje tým, že vláda ministrovi prikázala zrovnoprávniť kraje a neštátne zariadenia. Zriaďovatelia cirkevných a súkromných škôl totiž majú právo veta.

Dnes pri voľbe riaditeľa o kandidátoch rozhoduje rada školy. V nej sú zástupcovia rodičov, učiteľov, ale aj nepedagogických zamestnancov a ľudia nominovaní mestom, obcou alebo župou.

Voľba riaditeľa školy je hlavná kompetencia rady školy. Inak má v mnohých veciach slovo zriaďovateľ – teda obec, mesto či župa.

Spochybňovať radu školy začal už prvý minister školstva Ficovej vlády Dušan Čaplovič. „Ako môže obstáť kvalitný riaditeľ školy, ktorý sa snaží o to, aby mal kvalitných učiteľov, keď má v rade školy rodičov, ktorí tlačia hlavne na to, aby dieťa prešlo?“ hovoril pre denník Pravda.

„Rodičia by šli sami proti sebe,“ reaguje na túto úvahu Tomáš Král, ktorý je člen rady školy za rodičov na bratislavskej materskej a základnej škole Grösslingová. Rodičia podľa neho chcú, aby dieťa zo školy vyšlo pripravené a nebolo hlúpe.

V rade školy nik nemá väčšinu, a tak riaditeľa môžu zvoliť až po dohode. Ak sa zavedie právo veta a možnosť voľby riaditeľov samosprávy, existencia rady školy podľa Krála stráca zmysel.

Poznajú školy zvnútra

Práve rodičia sa podľa filozofa Fedora Blaščáka, ktorý sa venuje školstvu, majú viac zapájať do riadenia školy. „Fínska ministerka školstva Krista Kiuru pri návšteve Slovenska povedala, že školy budú napredovať, len ak viac vtiahnu rodičov. Návrh premiéra ide presne opačným smerom,“ upozorňuje.

Ochota rodičov podieľať sa na chode školy často závisí od toho, ako s rodičmi komunikuje a spolupracuje vedenie školy. Ak by samospráva odmietla riaditeľa, ktorého rada školy navrhne, a zvolila iného, môže to vážne naštrbiť vzťahy a aj záujem rodičov.

Komora učiteľov vyhlásila, že zámer premiéra zbavuje učiteľov a rodičov akejkoľvek možnosti vyjadriť sa k budúcnosti a smerovaniu škôl. „Práve rodičia a učitelia poznajú najlepšie potreby školy a žiakov. Rodičia a učitelia poznajú školy zvnútra, zriaďovatelia zvonka,“ napísala komora.

Varuje poslancov, cez ktorých sa má návrh presadiť, že toto opatrenie môže mať závažné celospoločenské dôsledky. „Nikdy by sme sa nechceli dožiť toho, aby sa učitelia dejepisu v jednom z krajov báli kandidovať za riaditeľa len preto, že chodia so žiakmi na exkurziu do Múzea SNP,“ upozorňujú v zrejmej narážke na Banskobystrický kraj a jeho župana Mariána Kotlebu.

Školy zmeny nechcú

Komora si urobila aj prieskum, do ktorého sa zapojilo 1360 riaditeľov a zástupcov škôl. Pýtali sa ich, či súhlasia s návrhom, ktorý smeruje k posilneniu kompetencie zriaďovateľa vo veci voľby riaditeľa školy. Nesúhlasilo s ním 78,18 percenta škôl.

Ficov návrh vedenie škôl kritizuje. „Rada školy nemusí vždy objektívne posúdiť vhodného kandidáta na riaditeľa, ale je to asi objektívnejšie, akoby to malo byť na vôli nejakého starostu,“ povedal Vladimír Šamaj, riaditeľ Základnej školy Gemerská 2 v Košiciach.

Rady školy boli podľa neho veľký krok vpred, označil ich za demokratický prvok na školách. „Vydržalo to 25 rokov, neviem, prečo si odrazu myslia, že rady nie sú objektívne. Akoby sa teraz radám školy neverilo. Na druhej strane chápem aj starostu či primátora, ktorému dajú do školy človeka, s ktorým sa mu ťažko spolupracuje,“ dodal.

Rada školy by o riaditeľovi mala rozhodovať aj podľa zástupkyne riaditeľky Základnej školy Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici Kataríny Števčinovej. „Zriaďovateľ má zastúpenie v rade školy prostredníctvom poslancov mestského zastupiteľstva, takže cez nich môže vyjadriť svoj názor,“ vysvetľuje.

Rada školy má podľa nej dosť široké zloženie, aby mohla o riaditeľovi rozhodnúť. „Na konkurzy je prizývaná aj štátna školská inšpekcia, je tam dosť ľudí na to, aby sa mohli kompetentne vyjadriť.“

Politická voľba

Kompetencie samosprávy pripomína aj Saskia Repčíková z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení. Súkromných ani cirkevných škôl sa zmeny nedotknú, ich zriaďovateľom totiž nie je mesto, obec ani župa.

„Aj v súčasnosti majú dosť nástrojov na výkon svojich kompetencií, ich zastúpenie v radách škôl im dáva možnosť aktívne vstupovať do výberového konania a aj ovplyvňovať chod školy. Úplné ovládnutie výberu riaditeľa školy, keď sa má riaditeľ školy voliť v miestnom zastupiteľstve, je neprimerané spolitizovanie tejto voľby.“

Namiesto odborníka, ktorý bude zvolený tými, čo školu najdôvernejšie poznajú – pedagógmi, rodičmi a ostatnými zamestnancami, sa tak podľa nej dostane do vedenia školy človek, ktorý bude v zastupiteľstve predovšetkým politicky priechodný. „Rada školy ako jeden z demokratizačných prvkov riadenia škôl stratí svoje opodstatnenie a spolupráca medzi zriaďovateľom a radou školy sa vážne naštrbí.“

Politizáciu za krokmi premiéra vidí aj poslanec Miroslav Beblavý (Sieť). „To, že zástupcovia zriaďovateľa tvoria tretinu rady školy, je správne. To, že primátor môže odvolať riaditeľa, ktorý porušuje zákon alebo zle hospodári, platí aj dnes, a v tomto smere som aj za posilnenie právomoci samosprávy, ak to potrebuje. Ale kompletne spolitizovať jednu z posledných vecí, ktorá v tomto štáte zostala (relatívne) nespolitizovaná, to je za hranicou zdravého rozumu,“ napísal na svojom blogu.

Nepáči sa to ani Martinovi Poliačikovi z SaS. „Takto sa budú snažiť samosprávy pretlačiť na pozície riaditeľov škôl svojich politických nominantov bez ohľadu na kvalifikáciu.“

Kompetencie škôl by sa podľa neho mali posilňovať, ale takto sa oslabia. Za Ficovými výrokmi vidí blížiace sa voľby. „Musíte mať ZMOS na svojej strane,“ povedal. Takáto zmena by podľa neho mohla znížiť chuť rodičov zapájať sa do chodu školy.

ZMOS: Sme zodpovední

ZMOS tvrdí, že obce, mestá a župy majú zodpovednosť za školy, a tak „musia mať možnosť ich aj riadiť a mať na to zodpovedajúce nástroje – teda aj možnosť ovplyvňovať vymenovanie riaditeľa školy a školského zariadenia.“

Kompetencia rady školy voliť riaditeľa je podľa miest a obcí už prekonaná. Rady vznikli v roku 1990, školské kompetencie sa však postupne presúvali na samosprávu.

„Samospráva je nositeľom istej zodpovednosti za školy a školské zariadenia v jej pôsobnosti, kým takúto zodpovednosť volení zástupcovia v radách škôl nemajú,“ tvrdí ZMOS.

Rady školy spochybňujú podobne ako v minulosti Čaplovič: „Veď podriadení si vyberajú nadriadeného, rodičia riaditeľa školy, do ktorej chodia ich deti, a riaditeľ možno bude mať pocit odvďačiť sa ústupkami,“ tvrdí ZMOS.