Denník N

V Amerike prebieha útok na meritokraciu

Harvard. Foto – TASR/AP
Harvard. Foto – TASR/AP

V spoločnosti bude vždy existovať nejaká elita. Otázka je, či sa do nej bude dať dostať vďaka talentu alebo nejako inak.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

V posledných týždňoch ste sa možno dopočuli o dvoch zdanlivo nesúvisiacich témach, ktoré sú však skutočnosti veľmi blízke. Newyorský starosta Bill de Blasio dal najavo svoju túžbu zrušiť na ôsmich newyorských verejných stredných školách vrátane Stuyvesant High School prijímacie skúšky, čo má uľahčiť prístup k vzdelaniu väčšiemu počtu čiernych a hispánskych študentov. V Bostone sa pri súdnom procese objavili nové zistenia, že Harvardova univerzita pri prijímacom procese systematicky diskriminuje Američanov ázijského pôvodu. Obe správy sú na prvý pohľad rozdielne, no obe sú tiež príkladom útoku na jeden zo základov modernej spoločnosti – na meritokraciu.

Myšlienka meritokracie sa dnes ocitá pod sústredenou paľbou. Na pravici ju mnohí z priaznivcov prezidenta Trumpa považujú za tajnú šifru, ktorú vo svoj prospech využíva od reality odtrhnutý establišment, čo sa pozerá zvrchu na obyčajných a ťažko pracujúcich Američanov. Vo Veľkej Británii premiérka Theresa Mayová volá po meritokratickejšej spoločnosti, čím si vyslúžila útok zľava, pretože podľa stúpencov ľavice táto koncepcia len živí elitárstvo a nerovnosť.

Najprv konexie, potom schopnosti

Spomeňme si na to, kedy a ako sa meritokracia stala organizačným princípom modernej spoločnosti. Pred jej nástupom sa ľudia dostávali na vyššie priečky spoločenského rebríčka prostredníctvom uzatvoreného neformálneho systému, ktorý privilegoval tých, čo už mali k dispozícii bohatstvo, spoločenský status a tie správne rodinné zväzky. Ako vo svojej fascinujúcej knihe Veľký test píše Nicholas Lemann, v 50. rokoch minulého storočia držali v Amerike všetku moc bieli anglosaskí protestanti. K týmto „wasps“ patrili takmer bez výnimky riaditelia firiem, prezidenti univerzít i senátori. Táto „aristokracia“ však pomaly, ale iste začala ustupovať z výslnia v momente, keď začal fungovať systém založený na schopnostiach – zvlášť v oblasti vzdelávania. To otvorilo elitné inštitúcie talentovaným ľuďom bez ohľadu na ich pôvod.

Elitné nemôže byť všetko

Newyorské spochybnenie meritokracie sa týka tamojších výberových stredných škôl, ktoré sú zázrakom moderného systému verejného vzdelávania. V súčasnosti závisí prijatie študenta od jednoduchého testu. Keď je niekto bohatý alebo má silné konexie, nepomôže mu to – rovnako ako mu nepomôže ani farba pleti či športové úspechy. Výsledkom je, že najprestížnejšia Stuyvesant High School prijíma menšie percento uchádzačov ako univerzity Stanford či Harvard. Najdôležitejšie je, že tieto školy majú úžasné výsledky, pokiaľ ide o vytiahnutie šikovných deti z chudoby do strednej triedy.

De Blasio tvrdí, že tieto školy majú „problém s diverzitou“. Černosi a Hispánci tvoria spolu len 10 percent študentov týchto škôl, kým v celom meste reprezentujú až 68 percent všetkých študentov. Podľa starostu testy zvýhodňujú jednu skupinu – Aziatov, ktorí tvoria až 62 percent študentov elitných škôl. De Blasiov názor je zlý a mylný. Po prvé,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie